znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 167/2010-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   B.   R.,   T.,   ktorou   namietal porušenie   svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/1994 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. R.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2010 doručená sťažnosť B. R. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej okrem iného namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/1994.

2. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ si od 17. mája 1994 na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94 uplatňuje zaplatenie svojej pohľadávky v celkovej sume 2 901 644 Sk z titulu vykonania stavebných prác na nehnuteľnosti   – „10   terasových   rodinných   domoch...,   k. ú.   T.“. Podľa   vyjadrenia sťažovateľa, aj napriek tomu, že spory o plnenie zo zmlúv o dielo patria k bežnej agende všeobecných   súdov,   nie   je   možné   ani   po   uplynutí   17   rokov   ukončiť   tento   súdny   spor. Sťažovateľ výslovne uvádza, že: „Už 19 rokov som na dôchodku z toho sa 17 !! rokov musím domáhať svojho práva konať pred súdom, ktorý mal byť nezávislý a nestranný čl. 46 ods.   1   a ods.   3   Ústavy...   Nekonaním   súdu   pretrváva   u mňa   stav   právnej   neistoty,   čo vzhľadom na môj vek a osobné pomery pociťujem nečinnosť súdu ako psychickú ujmu, vytvárajúcu stresové situácie a zdravotné problém.“

3. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom   prikázal   okresnému   súdu „vo   veci   konať   bez   ďalších   zbytočných   prieťahov“ a sťažovateľovi „priznať primerané finančné zadosťučinenie... v sume 45.475,67 Eu, ktorú sumu je povinný Okresný súd... vyplatiť žalobcovi do dvoch mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia, spolu s priznaním náhrady súdnych trov...“.

4. Okrem namietaných prieťahov (pozri bod 2 a 3) sťažovateľ v podanej sťažnosti (rozsiahlym   spôsobom   na   16   stranách) polemizoval/nesúhlasil   s odôvodnením   uznesení ústavného   súdu   sp.   zn.   IV. ÚS 16/2010   z 22.   januára   2010   a sp.   zn.   I.   ÚS   176/06   zo 14. septembra 2006 a v spojitosti so závermi v nich uvedenými (podľa názoru sťažovateľa nesprávnymi, pozn.) uviedol, že „preto podávam znova ústavnú sťažnosť vo veci porušenia základného práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na okresnom súde v Trenčíne sp. zn. 6 c 1449/1994 za obdobie pred vydaním nálezu zo 14. septembra 2006 ako aj po 27. októbri 2006“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

7. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   už rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach   konania,   ak   v   ďalšom   návrhu   už   podmienky   konania   boli   splnené.   Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci (v danom prípade   toho   istého   súdu   a   toho   istého   konania   pred   ním),   sťažnosť   odmietne   ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

8. Ústavný súd zo spisu sp. zn. IV. ÚS 16/2010 zistil, že vo veci, v ktorej rozhoduje v tomto konaní, už bolo rozhodnuté tak, že sťažnosť bola uznesením z 22. januára 2010 odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť. V tejto sťažnosti namietal sťažovateľ porušenie toho   istého   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   tom   istom   konaní (sp. zn. 6 C 1449/94 okresného   súdu)   a   skutkovým   dôvodom   boli   zbytočné   prieťahy. Posudzovaným   časovým   úsekom   bolo   obdobie   po   27.   októbri   2006.   Ústavný   súd   sa konaním na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94, plynulosťou postupu súdu, zložitosťou veci a správaním účastníkov konania v časovom úseku od 17. mája 1994 do

27. októbra   2006   zaoberal   tiež   v náleze   sp.   zn.   I.   ÚS   176/06   zo 14.   septembra   2006, v ktorom vyslovil porušenie sťažovateľových práv.

9. Od rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 16/2010 (22. januára 2010) do doručenia sťažnosti v tomto konaní (12. apríla 2010), teda po viac ako 2 mesiacoch, nedošlo   k žiadnym   takým   skutkovým   alebo   právnym   zmenám,   ktoré   by   opodstatňovali záver   o tom,   že   nejde   o tú   istú   vec   v zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde. K uvedenému ústavný súd už iba dodáva, že dopytom na okresnom súde zistil, že ostatné pojednávanie,   ktoré   bolo   v predmetnej   veci   nariadené   na   25.   november   2009,   bolo   na žiadosť sťažovateľa zrušené z dôvodu jeho návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania   na   strane   odporcu.   Následne   2.   februára   2010   okresný   súd   vydal   uznesenie o pripustení ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu (celkový počet odporcov sa zvýšil na 17) a 7. apríla 2010 okresný súd vydal uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku sťažovateľovi. Spis je na lehote do 5. mája 2010.

10.   Odmietnutie   sťažnosti   nevylučuje,   aby   sa   sťažovateľ   opätovne   uchádzal o ochranu svojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.

11. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   tak,   že   sťažnosť   odmietol   ako   neprípustnú.   V dôsledku   odmietnutia   sťažnosti   sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2010