znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 167/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. P. a B. P., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5C/41/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť M. P. a B. P.   p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Sťažnosti M. P. a B. P. vedené pod sp. zn. I. ÚS 166/08 a sp. zn. I. ÚS 167/08 spája na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod sp. zn. I. ÚS 166/08.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2008   doručená   sťažnosť   M.   P.   a B.   P.,   obaja   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5C/41/2002.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia 2. decembra   2002 podali okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhajú nahradenia prejavu vôle odporcu P. d. K. – S., so sídlom K.

Zákonom   č.   371/2004   Z.   z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov došlo od 1. januára 2005 k prechodu výkonu súdnictva z okresného súdu na Okresný súd Trnava v dôsledku jeho zrušenia.

V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   v   znení   neskorších   predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za   výpis   z   registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov,   sa   od   1.   januára   2008 na prejednanie   a rozhodnutie   veci   sťažovateľov   stal   opäť   miestne   a vecne   príslušným novozriadený okresný súd.

Podľa sťažovateľov v napadnutom konaní boli dosiaľ nariadené štyri pojednávania. Prvé z nich bolo nariadené až Okresným súdom Trnava 26. mája 2005, t. j. po tridsiatich mesiacoch   od   podania žaloby. Ďalšie dve   pojednávania boli nariadené na 21.   júl 2005 a 19. október 2005. Na ostatnom z nich bola žaloba sťažovateľov zamietnutá. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na základe sťažovateľmi podaného odvolania uznesením z 31. mája 2006 rozsudok okresného súdu z 19. októbra 2005 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci bolo nariadené po jedenástich mesiacoch na 24.   apríl   2007   a   okresný   súd   na   ňom   rozhodol   rozsudkom.   Krajský   súd   uznesením z 30. októbra 2007 zrušil rozsudok z 24. apríla 2007 a následne podľa sťažovateľov okresný súd   v ich   veci   opäť   nekonal,   čím   do   podania   sťažnosti   spôsobil   v tomto   konaní   ďalší trojmesačný prieťah.

K využitiu   účinných   prostriedkov   nápravy   v predmetnom   konaní   sťažovatelia   vo svojej   sťažnosti   uviedli:   „Predseda   Okresného   súdu mal   vedomosť,   že   i   v   tejto   veci dochádza k prieťahom (o čom svedčí i napr. fotokópia vyjadrenia predsedu Okresného súdu Trnava k ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 53/07) a z pozície svojho postavenia neurobil v ostatných veciach a najmä v tejto veci opatrenia, aby sa vo veci riadne konalo bez zbytočných prieťahov. Tomu nepomohla ani žiadosť o riadne konanie a rozhodnutie vo veci zo dňa 02. 12. 2007. Z tohto hľadiska využili sťažovatelia v zmysle čl. III tejto sťažnosti všetky iné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení podľa osobitných predpisov, tak aby boli odstránené prieťahy v konaní, v zmysle zásady subsidiarity.“

Na základe uvedeného skutkového základu sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby vyslovil, že ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5C/41/2002 porušené, priznal každému z nich primerané finančné zadosťučinenie vo sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sú   splnené   všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v záujme   hospodárnosti   spojiť   na   spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Na ústavnom súde prebieha konanie o sťažnosti sťažovateľov doručenej ústavnému súdu 21. januára 2008, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 166/08-13 z 22. mája 2008. Veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 166/08 a I. ÚS 167/08 spolu   skutkovo   súvisia   a týkajú   sa   tých   istých   účastníkov,   preto   ústavný   súd   dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu spojenie uvedených vecí na spoločné konanie prispeje ku   komplexnému,   a tým   aj   spravodlivému   posúdeniu   oboch   vecí,   ako   aj   hospodárnosti konania, lebo zníži počet potrebných úkonov. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd považoval za vhodné na základe § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP spojiť konanie o oboch sťažnostiach na spoločné konanie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008