znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 167/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. K. a J. K. (pôvodne R.), zastúpeného matkou E. K., obaja trvale bytom V., právne zastúpení advokátkou JUDr. M. M., T., vo veci porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 95/1996 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. a J. K. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 6. júna 2007 doručená sťažnosť E. K. a J. K. (ďalej len „sťažovateľka“ alebo „sťažovatelia“) vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 95/1996.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 27. mája 1996 po narodení syna J. R. (...) okresnému súdu návrh na zapretie otcovstva bývalého manžela J. R.

Podľa   názoru   sťažovateľky   okresný   súd,   ktorý   začal   konanie   vo   veci   a prvé pojednávanie   nariadil   na   11.   júl   1996,   v úvode   konania   postupoval   plynulo,   takže očakávala, že vo veci bude rozhodnuté v primeranej lehote. K prieťahom začalo podľa jej tvrdení   dochádzať   po   podaní   znaleckého   posudku   z 23.   februára   1998,   ktorý   otcovstvo bývalého   manžela   nevyvrátil.   V ďalšom   období   okresný   súd   opakovane   odročoval pojednávania   pre   neprítomnosť   odporcu   a svedka   a dochádzalo   k prieťahom   v konaní. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd v období od 25. októbra 2000 do 9. júla 2002 vôbec nekonal a došlo k zmene zákonnej sudkyne. Ďalší prieťah v konaní trval od 9. júla 2002 do 11.   marca   2005,   pričom   pojednávanie   nariadené   na   11.   marec   2005   bolo   zrušené a pojednávania stanovené na 7. september 2005, 5. október 2005 a 16. november 2005 boli odročené pre neprítomnosť odporcu a svedka. Okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 95/96-98 zo 14. decembra 2005 rozhodol tak, že určil, že J. R. (bývalý manžel sťažovateľky) nie je otcom maloletého J. R. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným 15. februára 2006; podľa tvrdení sťažovateľky bola právoplatnosť vyznačená na rozsudku až 16. mája 2007.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:„Uvedeným   konaním   súdu   a neprerokovaním   veci   v primeranej   lehote   sa   stalo, že nebolo do tohto času vo veci dieťaťa určené otcovstvo skutočného biologického otca voči maloletému J. či už vyhlásením otca pred matrikou, alebo použitá možnosť domáhať sa určenia otcovstva súdom. (...)

Postupom súdu bolo zapríčinené, že sme sa ja a dieťa dostali do materiálnej núdze, nakoľko nemohlo byť určené výživné na dieťa.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   jej   sťažnosť   prijal a po prerokovaní veci rozhodol nálezom nasledovne:

Základné   právo   E.   K.   a maloletého   J.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod spisovou značkou 16 C 95/1996 porušené bolo.

E.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   200   000   Sk   slovom dvestotisíc korún slovenských, ktoré je povinný Okresný súd vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Maloletému J. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk slovom dvestotisíc korún slovenských, ktoré je povinný Okresný súd vyplatiť k rukám matky ako opatrovníčky do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný súd v Trnave je povinný nahradiť trovy konania advokátke vo výške 2 970,- Sk za   jeden úkon,   za vykonané úkony príprava,   prevzatie,   spracovanie sťažnosti   podľa rozhodnutia v náleze.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť sťažovateľov datovaná 29. mája 2007 bola podaná na poštovú prepravu 4. júna 2007 a ústavnému súdu doručená 6. júna 2007. Od 15. februára 2006, kedy rozsudok okresného súdu č. k. 16 C 95/96-98 nadobudol právoplatnosť, nepochybne uplynula lehota podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Na   jej   plynutie   nemá   vplyv   skutočnosť, že k vyznačeniu právoplatnosti došlo až 16. mája 2007.

Konanie, v ktorom sťažovatelia namietali porušenie práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.   1 dohovoru bolo v čase podania sťažnosti   už právoplatne skončené, a preto   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   ako   podanú   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   rozhodnutie   o trovách   konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007