znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I.ÚS 167/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006 predbežne prerokoval návrh Ing. F. Š., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. K. H., K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/36/05-K z 9. februára 2006 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. F. Š. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. mája 2006 doručený návrh Ing. F. Š., bytom B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. K. H., K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/36/05-K z 9. februára 2006.

Navrhovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/36/05-K z 9. februára 2006 a zaviazal Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk.

Z návrhu vyplýva, že rozhodnutím výboru sp. zn. VP/36/05-K z 9. februára 2006 bolo konštatované, že navrhovateľ porušil   povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných   funkcionárov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ústavný   zákon“), a súčasne   bola   navrhovateľovi   uložená   pokuta   vo   výške   17   274   Sk.   Podľa   názoru navrhovateľa sa výbor dopustil dvoch pochybení. Predovšetkým ide o to, že hoci podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona výbor mal rozhodnúť do 60 dní od začatia konania (konanie sa začalo uznesením výboru č. 48 z 23. júna 2005, ktoré bolo navrhovateľovi doručené s tým, aby sa k nemu vyjadril do 30. júla 2005), nestalo sa tak, keďže výbor rozhodol až 9. februára 2006 a rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 4. apríla 2006. Ďalej výbor pochybil, keď navrhovateľovi uložil pokutu v zmysle ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „novela“) účinného od 1. januára 2006. Podľa   čl.   9   ods.   16   ústavného   zákona   v znení   cit.   novely   v prípade,   ak   mesačný   plat verejného funkcionára, voči ktorému sa vedie konanie, je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte výšky pokuty sa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve   Slovenskej   republiky   za uplynulý kalendárny   rok.   Keďže navrhovateľov mesačný   príjem   bol   iba 8   816   Sk, použitím   novely   mu bola uložená pokuta   vo výške 17 274 Sk.

Z uznesenia výboru   č.   48   z 23.   júna 2005 vyplýva,   že výbor podľa   čl.   9 ods.   2 písm. a)   ústavného   zákona   začal   konanie   okrem   iných   aj   voči   navrhovateľovi   činnému v štátnom podniku H. B. za oneskorenie podania oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2004 k 31. marcu 2005 v zmysle čl. 9 ods. 10 ústavného zákona.

Z prípisu predsedu výboru I. F. sp. zn. 436/05/VNF-sekr. z 29. júna 2005 vyplýva, že navrhovateľovi bolo zaslané uznesenie výboru č. 48 z 23. júna 2005 o začatí konania pre porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona s tým, aby sa k uzneseniu vyjadril v lehote do 30. júla 2005.

Z vyjadrenia   navrhovateľa   z 22.   júla   2005   vyplýva,   že   vzhľadom   na   pracovnú zaneprázdnenosť   a určité   nečakané   organizačné   ťažkosti   vyplnené   tlačivo „Oznámenia funkcií“ odovzdal na poštovú prepravu až 1. apríla 2005, za čo sa ospravedlňuje.

Z rozhodnutia   výboru   sp.   zn.   VP/36/05-K   z 28.   marca   2006   doručeného navrhovateľovi 4. apríla 2006 vyplýva, že navrhovateľ nepodaním oznámenia podľa čl. 7 ústavného zákona v stanovenej lehote porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a ako predsedovi dozornej rady štátneho podniku H. B. sa mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm.   a)   ústavného   zákona   v znení   novely   ukladá   pokuta   v sume   zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to vo výške 17 274 Sk.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona v znení novely dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na   preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom   posudzovaného návrhu, v ktorom   sťažovateľ žiada zrušiť rozhodnutie výboru a priznať náhradu trov právneho zastúpenia, je žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde   označenom   ako   „Konanie   o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“ (§ 73a, § 73b cit. zákona).

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len "orgán").

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   v konaní o preskúmanie   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov musí navrhovateľ v návrhu   tvrdiť,   že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona neporušil. Pokiaľ takéto tvrdenie v návrhu absentuje, návrh neobsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, ktoré zákon pre tento typ konania pred ústavným súdom vyžaduje.

Z uvedeného   vyplýva,   že   esenciálnou   náležitosťou   návrhu   na   preskúmanie rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 2 cit. ústavného zákona, resp. § 73a ods. 2 zákona o ústavnom   súde   musí   byť   tvrdenie   navrhovateľa,   že   jeho   konanie   ako   verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných   funkcionárov,   resp.   že   svoje   povinnosti   uložené   týmto   ústavným   zákonom neporušil.

Z podaného   návrhu,   ale   aj   z priložených   listinných   dôkazov   je   nepochybné,   že navrhovateľ   jednoznačne   priznáva   porušenie   povinnosti   vyplývajúcej   z čl.   7   ods.   1 ústavného zákona, keďže písomné oznámenie nepodal v stanovenej lehote do 31. marca 2005, ale až 1. apríla 2006. Navrhovateľ teda netvrdí, že neporušil povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona. Keďže z predložených dôkazov porušenie povinnosti vyplýva, nemalo by ani zmysel navrhovateľa na odstránenie uvedeného nedostatku návrhu vyzývať. Uvedené skutočnosti podľa názoru ústavného súdu nasvedčujú tomu, že predmetný návrh by bolo možné odmietnuť aj pre jeho zjavnú neopodstatnenosť.

Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že povinnosť uloženú ústavným zákonom porušil výbor, a to jednak nedodržaním 60-dňovej lehoty a jednak stanovením pokuty v sume prevyšujúcej pokutu   vyplývajúcu   z ústavného   zákona   v znení   účinnom   v čase   porušenia   povinnosti. Z ustanovení § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde jednoznačne vyplýva, že tieto námietky navrhovateľa v danom konaní (o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov – jedenásty oddiel druhej hlavy zákona o ústavnom súde) ústavný súd preskúmavať nemôže (čl. 2 ods. 2 ústavy).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd odmietol podanie sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006