znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 166/2014-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   augusta   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Petra   Brňáka   a   zo   sudcov   Milana   Ľalíka   a   Marianny Mochnáčovej   prerokoval   sťažnosť A.   M.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Sabínou Hodoňovou, Makovického 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 147/2005 v spojení s postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 48/2011 a sp. zn. 7 Co/257/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo A.   M. na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 147/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné   právo A.   M. na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v Žiline   v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   10 Co 48/2011 a sp. zn. 7 Co/257/2011 p o r u š e n é   n e b o l o.

3. A. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 417, 98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne JUDr.   Sabíny   Hodoňovej,   Makovického   15, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 166/2014-11 z 2. apríla 2014 prijal v časti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 147/2005 v spojení s postupom Krajského súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 Co 48/2011 a sp. zn. 7 Co/257/2011.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že „Konanie   vedené pod sp. zn. 8 C 147/2005 bolo uznesením zo dňa 27. 7. 2006 prerušené až do ukončenia konanie vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: 8 C 59/2003.

Dňa   21.   7.   2010   vydal   Okresný   súd   Čadca   predbežné   opatrenie,   ktorým sťažovateľovi   uložil   povinnosť   platiť   výživné   na   navrhovateľku.   Proti   uvedenému predbežnému opatreniu sa sťažovateľ ako aj navrhovateľka - dcéra sťažovateľa - odvolali. Okresný súd Čadca rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.: 8 C 147/2005 zo dňa 28. 10. 2010,   ktorým   uložil   sťažovateľovi   platiť   výživné   na   navrhovateľku...   Proti   uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok uznesením sp. zn.: 10 Co 48/2011 zo dňa 23. 2. 2011 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie...

Krajský   súd   v   Žiline   uznesením   7   Co/257/2011   zo   dňa   24.   8.   2011   predbežné opatrenie zo dňa 21. 7. 2010 - teda po viac ako roku - zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Dňa 12. 12. 2011 vydal Okresný súd Čadca ďalšie predbežné opatrenie. Sťažovateľ sa   proti   uvedenému   predbežnému   opatreniu   odvolal.   Rovnako   sa   proti   uvedenému predbežnému opatreniu odvolala navrhovateľka.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„... Právo A. M. podľa článku 48 ods. 2 Ústavy... a článku 6 ods. 1 Dohovoru... v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Čadca   pod   sp.   zn.:   8   C   147/2005   a v konaniach vedených   v spojitosti   s   týmto   konaním   na   Krajskom   súde   v   Žiline   pod   sp.   zn.: 10 Co 48/2011, 7 Co/257/2011 porušené boli.

3. A. M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,- EUR, ktoré mu sú Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline povinné zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline sú povinné uhradiť A. M. trovy konania vo   výške   275,94   EUR   do   15   dní   od   doručenia   tohto   nálezu   na   účet   jeho   právneho zástupcu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu   sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu a tiež predsedníčka krajského súdu.

4.1   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   dôvodnosti   sťažnosti podaním   z 5.   marca   2014   uviedla: „Konanie   vedené   na   tunajšom   súde   pod   sp.   zn. 8 C/147/2005 nie je právoplatne skončené, vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 6. 3. 2014.

Spis 8 C/147/2005 sa naposledy vrátil z Krajského súdu v Žiline dňa 30. 12. 2013. Uznesenia KS Žilina č. k. 7 Co/420/2013-452 a 7 Co/421/2013-455 zo dňa 28. 11. 2013 prevzal   opatrovník   A.   M.   -   Mesto   Čadca   dňa   6.   2.   2014.   Zo   spisu   OS   Čadca   č.   k. 8 C/147/12005 bolo zistené podľa prezenčných pečiatok, že spis sa vrátil z KS Žilina:  

- dňa 24. 3. 2011 - uznesenie KS Žilina č. k. 10Co/48/2011 zo dňa 23.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 4. 2011,

- dňa 10. 10. 2011 - uznesenie KS Žilina č. k. 7 Co/257/2011 zo dňa 24. 8. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 10. 2011.“

Podaním sp. zn. Spr. 841/2014 z 5. apríla 2014 ho doplnila a uviedla: „V konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 8 C/147/2005 bol dňa 6. 3. 2014 vyhlásený rozsudok vo veci samej, ktorý doposiaľ nie je právoplatný. Navrhovateľke bol rozsudok doručený podľa § 47 ods. 2 OSP dňa 30. 4. 2014. Odporca bol v konaní zastúpený opatrovníkom - Mesto   Čadca,   ktorý   rozsudok   prevzal   dňa   8.   4.   2014.   Lehota   na   podanie   odvolania odporcovi   už   uplynula,   navrhovateľke   uplynie   lehota   dňa   15.   5.   2014.   Pokiaľ   nedôjde odvolanie zo strany navrhovateľky (rozsudok doručený uložením na pošte), právoplatnosť rozsudku nastane dňa 16. 5. 2014.“

K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonnej sudkyne, v ktorom sa uvádza: „Návrh o určenie plnoletého dieťaťa K. M. proti sťažovateľovi A. M., bol podaný dňa 15. 6. 2005 a po podaní návrhu boli účastníkom konania dourčené procesné poučenia, žiadané od účastníkov doklady a vyžiadané správy od zamestnávateľa odporcu a mesta. Vo veci bol podaný návrh na prerušenie konania a sťažovateľom námietka zaujatosti voči sudcovi,   ale   pretože   svoje   podanie   nedoplnil,   vo veci   bolo   prvý   krát   15.   5.   2006 pojednávanie.   To   bolo   odročené   na   pripojenie   spisov   týkajúcich   určenia   manželského výživného sťažovateľa a jeho bývalej manželky, rozvodu manželstva sťažovateľa a výživného na   maloleté   deti   pochádzajúce z manželstva.   Pojednávanie sa uskutočnilo   15.   5.   2006. Po pripojení   rozhodnutí   a   zápisníc   z   pojednávaní,   boli   opätovne   žiadané   správy o zárobkoch sťažovateľa a matky navrhovateľky a uznesením z 27. 7. 2006 bolo konanie o určenie výživného prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 8 C/59/2003, kde sa rozhodovalo o výživnom na maloleté deti pochádzajúce z manželstva a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. 8. 2006. Po tom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok 8 C/59/2003 bolo ihneď 27. 9. 2009 nariadené, prefotiť a založiť do spisu rozsudok okresného i krajského súdu 8 C/59/2003 a na deň 28. 10. 2010 bolo   nariadené   pojednávanie.   Vo   veci   bolo   rozhodnuté   a   v   lehote   30   dní   písomne vyhotovený rozsudok. Po doručení zástupkyni navrhovateľky a sťažovateľovi bolo podané sťažovateľom odvolanie.   Dňa 03.   02.   2011 bola podpísaná predkladacia správa a spis zaslaný na Krajský súd v Žiline, ktorý bez prejednania veci rozsudok zrušil po tom, ako bola údajne v rozpore so zákonom vykonaná oprava rozsudku. Spis bol na krajský súd doručený 03. 2. 2011 a dňa 23. 02. 2011 bol rozsudok okresného súdu zrušený. Po jeho dôjdení, boli súdom robené plynulo úkony a to; bolo doručené rozhodnutie krajského súdu, účastníci boli vyzvaní na predloženie dokladov na preukázanie platieb výživného, na predloženie výpisov z účtov. Dňa 19. 4. 2011 bola doručená súdu posledná žiadaná správa a v rovnaký deň doručené   i   podanie   navrhovateľky,   označené   ako   návrh   na   vylúčenie   sudcu   z   dôvodu zaujatosti.   Pretože   nemalo   náležitosti,   bola   26.   4.   2011   navrhovateľka   vyzvaná,   aby oznámila   dôvod   vylúčenia.   31.   5.   2011   bolo   nariadené   spis   zaslať   na   krajský   súd na rozhodnutie o vylúčení a 25. 7. 2011 vo výzve navrhovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením z 01. 8. 2011 bolo oslobodenie priznané a v rovnaký deň spis   zaslaný   na   krajský   súd.   24.   8.   2011   krajský   súd   nevylúčil   sudkyňu   z   prejednania a rozhodovania veci a 17. 10. 2011 bolo doručené uznesenie krajského súdu účastníkom a žiadané ďalšie správy. 3. 11. 2011 bola navrhovateľka vyzvaná na doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čo urobila dňa 28. 11. 2011 a 12. 12. 2011 bolo vydané   predbežné   opatrenie o povinnosti   sťažovateľa,   platiť   na   navrhovateľku výživné 40,- € mesačne. Voči uzneseniu 02. 01. 2012 podal sťažovateľ odvolanie a 16. 02. 2012 sa konalo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na pripojenie   spisov   a   zadováženie   ďalších listinných dôkazov a správ. Dňa 07. 5. 2012 boli žiadané ďalšie správy od Úradu práce Čadca,   OS   Ostrava   zamestnávateľa   odporcu,   vysokej   školy,   ktorú   navštevovala navrhovateľka a Sociálnej poisťovne Čadca. Po dôjdení bolo dňa 27. 9. 2012 pojednávanie, ktoré sa odročilo na neurčito za účelom dotazu na psychiatra MUDr. P. K., ohľadne liečby sťažovateľa. Boli žiadané i nové pracovné zmluvy od zamestnávateľa sťažovateľa, doklad o príjme a o tom, či sťažovateľ poberá dôchodok z ČR. Po dôjdení správ zo slovenských organizácií bolo nariadené vyhotovenie dožiadania do ČR 12. 12. 2012 a dožiadanie bolo doručené   okresnému   súdu   v   Ostrave   19.12.2012.   Z dôvodu   dlhodobej   PN   konajúcej sudkyne,   bol   spis   07.   02.   2013   pridelený   sudkyni   Mgr. Alene   Jančulovej   a   po   dôjdení dožiadania   z   ČR   a   ostatných   správ,   bolo   nariadené   vyžiadať   správu   od   psychiatra MUDr. P. K. o tom, či sťažovateľ je schopný samostatne v konaní vystupovať a zároveň bol vytýčený termín pojednávania na 12. 6. 2013. Z dôvodu pridelenia veci 14. 5. 2013 ďalšej sudkyni JUDr. Laure Židekovej, bolo pojednávanie na 12. 6. 2013 zrušené. JUDr. Laura Žideková 15. 7. 2013 nariadila VSU ustanoviť sťažovateľovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2 OSP,   lebo   trpí   duševnou   poruchou   a vyzvala   navrhovateľku   na   predloženie   dokladov a žiadala ďalšie správy. Uznesením zo 16. 7. 2013 bol sťažovateľovi ustanovený opatrovník Mesto Čadca a proti uzneseniu sťažovateľ podal 15. 8. 2013 odvolanie. Dňa 28. 8. 2013 bolo   nariadené   JUDr.   Laurou   Židekovou   pripustiť   zmenu   návrhu   navrhovateľke   a   boli robené úkony pred predložením spisu na Krajský súd v Žiline. Uznesením z 30. 9. 2013 bol návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia sťažovateľa zamietnutý a 23. 10. 2013 i proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. 18. 11. 2013 spis došiel na Krajský súd v Žiline a uzneseniami z 28. 11. 2013 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu v Čadci tak, že návrh na predbežné opatrenie bol zamietnutý, bolo potvrdené uznesenie o ustanovení Mesta Čadca za opatrovníka sťažovateľovi A. M. a bolo potvrdené uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Spis z Krajského súdu v Žiline došiel na Okresný súd v Čadci 30. 12. 2013 a 07. 01. 2014 bol po ukončení PN opätovne   pridelený   Mgr.   Zlatici   Vysockej,   pôvodne   konajúcej   sudkyni.   Vo   veci   bolo 30. 01. 2014 vytýčené na 06. 3. 2014 pojednávanie a vo veci bolo 06. 3. 2014 rozhodnuté. Rozsudok   bol   vypravený   04.   4.   2014   a doručovaný   opatrovníkovi   a   zástupkyni navrhovateľky.“

Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom ústavný súd zistil zo spisu, ktorý mu bol predložený 9. mája 2014.

Navyše ústavný súd zistil tieto skutočnosti:Dňa 15. mája 2006 sa konalo pojednávanie (sťažovateľ bol prítomný), ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy týkajúce sa manželského výživného, rozvodu manželstva, výživného na maloleté deti a zvýšenia výživného na synov R. a M., a 27. júla 2006 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C/59/2003.

Uznesením   z   8.   februára   2008   okresný   súd   spojil   veci   vedené pod sp. zn. 8 C/147/2005 a sp. zn. 8 C/12/2008 na spoločné konanie. Od 17. septembra 2008 do 26. januára 2010 okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 8 C/59/03.Dňa 26. mája 2010 navrhovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia o určenie výživného, o ktorom okresný súd rozhodol 21. júla 2010. Dňa 28. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 147/2005-149, na základe ktorého   je sťažovateľ   povinný   platiť na výživu   navrhovateľky   sťažovateľky sumu   80   €   mesačne od 7.   decembra   2004   do   31.   augusta   2006, sumu   120   €   mesačne od 1. septembra   2006   do   31.   decembra   2009,   od   1.   januára   2010   naďalej   sumu   80 € mesačne,...; vo zvyšku návrh zamietol.

Dňa 10. decembra 2010 sa sťažovateľ proti rozsudku odvolal a 23. februára 2011 uznesením   sp.   zn.   10   Co   48/2011   krajský   súd   rozsudok   okresného   súdu č. k. 8 C 147/2005 149 z 28. októbra 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2011.

Dňa 16. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely zadováženia   ďalších   listinných   dôkazov   a správ   a pripojenia   súvisiacich   spisov. Dňa 27. septembra   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito s tým, že sa zadovážia ďalšie podklady na rozhodnutie týkajúce sa liečby odporcu, jeho zamestnania a dokladu o jeho príjme vrátane toho, či poberá dôchodok (prípadne aj z Českej republiky).

Dňa 16. júla 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C/147/2005-407, ktorým ustanovil sťažovateľovi opatrovníka mesto Čadca z dôvodu postihnutia duševnou poruchou. Dňa   15.   augusta   2013   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. 8 C/147/2005-407, ktorým ustanovil sťažovateľovi opatrovníka, a 20. augusta 2013 navrhovateľka upresnila žalobný petit. Dňa 28. augusta 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C/147/2005-407, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu.

Dňa 6. marca 2014 okresný súd vo veci rozhodol. V súčasnosti sa spis nachádza na Okresnej prokuratúre Čadca, kde bol postúpený 11. júna 2014.

4.2   Predsedníčka   krajského   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr.   211/2014   z 2.   mája 2014 uviedla:

„Vo vyššie uvedených veciach vo Vami určenej lehote sa vyjadrujem tak, že sťažnosť nepovažujem   za   opodstatnenú   z   dôvodov   uvedených   vo   vyjadrení   predsedu   senátu Krajského súdu v Žiline 7Co, ktorý v namietanej veci rozhodoval a s ktorými dôvodmi sa stotožňujem. Je síce pravdou, ako bolo zistené zo zberného spisu Krajskému súdu v Žiline sp.   zn.   7   Co/257/2011,   že   meritórne   rozhodnutie   bolo   vyhlásené   dňa   24.   8.   2011 a expedované bolo až 7. 10. 2011, teda po zákonnej lehote, v tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že toto nedodržanie lehoty bolo spôsobené zvýšenou pracovnou zaťaženosťou predsedu senátu 7Co. Ako bolo ďalej zistené zo zberného spisu, predmetná vec napadla na Krajský súd v Žiline 5. 8. 2011. Krajský súd v Žiline ako odvolací v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/257/2011 rozhodol 24. 8. 2011.

Vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10 Co/48/2011, ako to vyplýva zo zberného spisu tunajšiemu súdu, nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní, a preto v danej časti   je   ústavná   sťažnosť   neopodstatnená.   Ku   chronológii   úkonov   treba   uviesť,   že predmetná vec došla na Krajský súd v Žiline 3. 2. 2011, rozhodnutie odvolacieho súdu bolo bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) vydané už dňa 23. 2. 2011, t. j. 20 dní od dôjdenia veci odvolaciemu súdu. K prieťahom nedošlo ani pri expedovaní rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 10 Co/48/2011, tento bol Okresnému súdu Čadca expedovaný 23. 3. 2011, teda v zákonnej lehote.“

Súčasťou vyjadrenia bolo stanovisko predsedu senátu a sudcu spravodajcu, v ktorom sa uvádza:

„Na Krajský súd v Žiline dňa 05. 08. 2011 napadla vec na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľky a odporcu {sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Čadca sp. zn. 8 C/147/2005-111 zo dňa 21. 07. 2010, ktorým (predbežným opatrením) podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. uložil odporcovi platiť na výživu navrhovateľky sumu 40.- eur mesačne.

Krajský súd v Žiline uznesením z 24. 08. 2011 sp. zn. 7 Co/257/2011 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu z 21. 07. 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis okresnému súdu spolu s vypracovaným uznesením bol expedovaný 07. 10. 2011.

Na   doplnenie   uvedeného   ďalej   ako   sudca   spravodajca   odvolacieho   senátu   7Co dodávam,   že   uznesenie   okresného   súdu   bolo   zrušené   z   dôvodu,   že:   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia neobsahoval náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O. s. p. a okresný súd dôsledne nepostupoval pri odstraňovaní vád podaného návrhu podľa § 43 ods. I O. s. p. (§ 75 ods. 3, 4 O. s. p.), z obsahu spisu, z vyjadrenia samotnej navrhovateľky vyplýva, že táto mala v školskom roku 2010/2011 ukončiť 5. (posledný) ročník VŠCHT v Prahe, z čoho je možné vyvodiť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už by zrejme podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. neboli dané, keďže ukončením   vysokoškolského   štúdia   by   vyživovacia   povinnosť   odporcu   (sťažovateľa) k navrhovateľke zanikla. Uvedenú skutočnosť mal preskúmať okresný súd v zmysle intencii odvolacieho súdu.

V danom prípade pokiaľ bol sťažovateľ v konaní v procesnom postavení odporcu, t. j. vo vzťahu ktorému mala byť rozhodnutím súdu uložená povinnosť, žiadna ujma prípadným nekonaním súdu mu nemohla vzniknúť, keďže táto mohla vzniknúť len navrhovateľke.“

4.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 10. júna 2014, v ktorom uviedla:

„... Sťažovateľ sa až z vyjadrenia Okresného súdu Čadca dozvedel o tom, že súd vo veci   konal   iba   s   ustanoveným   opatrovníkom,   a   že   vo   veci   bolo   vydané   meritórne rozhodnutie,   proti   ktorému   sa   jeho   opatrovník   neodvolal.   Rozhodnutie   pritom   nebolo sťažovateľovi nikdy doručené a to napriek tomu, že sťažovateľ vždy preberá všetky zásielky, ktoré   mu   súd   doručuje,   a   využíva   svoje   práva   na   obsah   týchto   zásielok   zákonom ustanoveným spôsobom a postupom reagovať. Aj súdom ustanovenému opatrovníkovi bola a je   známa   adresa   sťažovateľa   a   nie   je   zrejmé,   z   akých   dôvodov   tento   sťažovateľa o existencii   meritórneho   rozhodnutia,   ktoré   sa   zásadným   spôsobom   dotýka   jeho   práv, neinformoval.

Navyše   po   oboznámení   sa   s   obsahom   spisu   sťažovateľ   zistil,   že   uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 4. 2014. Súčasne sťažovateľ zistil,   že   opatrovník   sa   už   dňa   6.   3.   2014,   t.   j.   viac   ako   mesiac   pred   nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o ustanovení opatrovníka, zúčastnil na pojednávaní vo veci, kde mal   zastupovať   sťažovateľa,   a   na   ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok.   Tento   rozsudok opatrovník   prevzal   dňa   8. 4.   2014,   t.   j.   osem   dní   pred   nadobudnutím   právoplatnosti uznesenia o ustanovení opatrovníka. Sťažovateľ rovnako zo zápisnice o pojednávaní zistil, že na pojednávanie písomne volaný nebol.

Sťažovateľovi nie je zrejmé, z akých dôvodov súd v danej veci postupoval uvedeným spôsobom.

Aj v uvedenom postupe Okresného súdu Čadca sťažovateľ vidí hrubý zásah do jeho práv, proti ktorému sa plánuje brániť. Sťažovateľ bol prakticky vylúčený z uplatňovania jeho   práv   a   ustanovený   opatrovník   podľa   názoru   sťažovateľa   nezabezpečil   náležité   ich ochranu. Uvedené konanie o výživnom na K. M., dcéru sťažovateľa, prebieha už od 2. mája 2003,   kedy   sťažovateľ   podal   návrh   na   rozvod   manželstva   a   úpravu   práv   a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode..

Manželstvo sťažovateľa bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 3. 12. 2003. O podanom odvolaní Krajský súd... uznesením sp. zn.: 8 Co 200/04 zo dňa 7. 12. 2004 rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného súdu... vo výroku o zverení K. M. do výchovy matky zrušil a konanie zastavil. Na pojednávaní konanom dňa 8. 11. 2007 bol návrh K. M. na určenie výživného vylúčený   na   samostatné   konanie   vedené   na   Okresnom   súde   Čadca   pod   sp.   zn.: 8 C 147/2005.

Úkony vo veci neboli realizované bez zbytočného odkladu a rozhodnutia Okresného súdu Čadca v danej veci boli opakovane vrátené Krajským súdom v Žiline.

O prieťahoch v tomto konaní už rozhodoval aj Ústavný súd... a porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov konštatovala aj verejná ochrankyňa práv. Obdobne podľa názoru sťažovateľa neboli bez zbytočného odkladu realizované ani úkony na Krajskom súde...

Sťažovateľ   nesúhlasí   so   záverom   Krajského   súdu...,   že   dlhšie   trvanie   konania o výživnom na K. M. nemôže byť sťažovateľovi na škodu, resp. nemohla mu vzniknúť žiadna ujma. Pri rozhodovaní o výživnom súd rozhoduje o výživnom od podania návrhu. Jeho celková výška, ktorú musí povinná osoba zaplatiť, je závislá aj od toho, koľko splátok výživného je zameškaných ku dňu rozhodovania súdu. Príliš vysoká suma zameškaného výživného,   ktorú   pravdepodobne   nebude   môcť   sťažovateľ   uhradiť,   môže   mať   pre sťažovateľa do budúcnosti výrazne negatívne dôsledky. V prípadnej exekúcii by mohol prísť aj o dom, v ktorom býva. Aj z meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktoré si sťažovateľ zadovážil až nahliadnutím do súdneho spisu, a ktoré mu nebolo nikdy doručené, vyplýva, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť K. M. sumu vo výške 8 642,65 EUR a to do jedného mesiaca   od právoplatnosti   tohto   rozsudku.   Úhrada   tejto   sumy   je   pre   sťažovateľa v stanovenej lehote nereálna. Obzvlášť z toho dôvodu, že vykonateľnosť tohto rozhodnutia má nastať 17. 6. 2014, t. j. 15 dní potom, čo mal sťažovateľ možnosť sa s týmto rozhodnutím oboznámiť.

Sťažovateľ sa v dôsledku dlhotrvajúceho konania ocitol v stave právnej neistoty, ktorý   nebol   do   dnešného   dňa   odstránený   napriek   tomu,   že   vo   veci   bolo   meritórne rozhodnuté,   nakoľko   sa   konalo   iba   za   účasti   jeho   opatrovníka,   ktorý   ho   o   konaní neinformoval,   voči   rozhodnutiu   nepodal   odvolanie   a   konal   vo   veci   predtým,   ako rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť...

Týmto   si   uplatňujeme   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   za   tento   úkon   právnej služby a to vo výške 142,04 EUR.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V   dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na   základe   písomne   podaných   stanovísk   účastníkov   a   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

9.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu   vychádza   z   §   6   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto troch   základných kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie   okresného   súdu   o výživnom,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu (napr. I. ÚS 2/01). Keďže ústavný súd už hodnotil skutkovú a právnu zložitosť v tejto veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 147/05 na ústavnom súde [v nálezoch sp. zn. III. ÚS 132/09 zo 7. októbra 2009 a sp. zn. IV. ÚS 271/2011 z 18. apríla 2011 (týkali sa iného účastníka)], týmto kritériom sa už bližšie nezaoberal, pretože v zásade sa s názorom iných senátov ústavného súdu stotožnil.

12. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec posudzoval, bolo správanie účastníkov   konania.   Zo   súdneho   spisu   vyplýva,   že   činnosť   okresného   súdu   bola poznamenaná   aj rozhodovaním   o procesných   návrhoch   účastníkov   a využívaním   práva podávať opravné prostriedky. Ústavný súd však nezistil, že by samotnému sťažovateľovi v posudzovanom období bolo možné pričítať negatívny podiel na namietanej dĺžke konania, ktorý sa zúčastňoval aj nariadených pojednávaní a bol v konaní aktívny.

13.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v namietanom konaní. Ústavný súd konštatuje, že konanie pred okresným súdom začalo 7. júla 2005 a právoplatne sa   malo   skončiť   16.   mája   2014   (po   podaní   sťažnosti   sťažovateľa   ústavnému   súdu v novembri   2013),   teda   až   po   takmer   9   rokoch   (z   uvedeného   obdobia   bolo   konanie na obdobie 4   rokov   toto   konanie prerušené,   t.   j. v   konaní existovala zákonná prekážka ďalšieho postupu okresného súdu). Aj keď možno nájsť v konaní okresného súdu viaceré obdobia nečinnosti, ústavný súd ich bližšie nehodnotil, pretože konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou   dĺžkou   konania a neefektívnosťou. V tejto súvislosti ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   síce   vo   veci   rozhodol 28. októbra 2010, avšak toto rozhodnutie bolo 23. februára 2011 krajským súdom zrušené pre chyby na strane okresného súdu.

14. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania.   „Aj   neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol.“ (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).

15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   porušenie   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1. Ústavný súd však neprikázal okresnému súdu v danej veci konať, pretože takýto príkaz už bol daný (III. ÚS 132/09).

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 48/2011 a sp. zn. 7 Co/257/2011.

17.   Ústavný   súd   zistil,   že vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   10   Co/48/2011   nedošlo k žiadnym   prieťahom   v   konaní,   pretože   o odvolaní   proti   rozsudku   okresného   súdu z 28. októbra 2010 rozhodol krajský súd už 23. februára 2011, t. j. 20 dní od predloženia veci (3. február 2011). Takisto v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/257/2011 krajský súd rozhodol (o odvolaní účastníkov proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení) 24. augusta 2011 (vec mu napadla 5.   augusta   2011),   teda   urýchlene a hoci   rozhodnutie bolo expedované po dvoch mesiacoch (7. októbra 2011), ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť nemala žiadny podstatný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania.

18. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom krajského súdu v označených konaniach základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   porušené   nebolo, tak   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € z dôvodu, že „prieťahy   v konaní   spôsobili   značnú   právnu   neistotu   sťažovateľa“ a v spojitosti s nečinnosťou   súdov   nebolo   sťažovateľovi   umožnené   riadne   sa   stýkať   so   svojimi maloletými deťmi.

20.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a zistený stav konania (pozri bod 11 a nasl.) považuje za primerané v sume 4 000 €. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol nezohľadniť   tiež   svoje   už   prijaté   závery   uvedené   v nálezoch   sp.   zn.   III.   ÚS   132/09 zo 7. októbra 2009 a sp. zn. IV. ÚS 271/2011 z 18. apríla 2011, ktoré sa týkali toho istého konania   pred   okresným   súdom,   i keď   sťažovateľmi   boli   iní   účastníci   tohto   konania. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 4 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci   namietaných porušení jeho práv úspešný, vznikli trovy   konania z dôvodu   jeho právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala   3   úkony   právnych   služieb,   a   to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti (20. a 21. novembra 2013) a zaujatie   písomného   stanoviska   z 5.   júna   2014   k   vyjadreniu   okresného   súdu.   Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 je 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje   sumu   137,97   €   a za   dva   úkony   275,94   €.   Odmena   za   jeden   právny   úkon vykonaný   v roku   2014   je   134   €,   spolu   s   režijným   paušálom   8,04   €   predstavuje   sumu 142,04 €.   Odmena   advokátke   za   poskytnuté   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 417,98 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014