znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 166/08-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka   v konaní o sťažnostiach   M. P.   a B. P.,   obaja bytom   T.,   zastúpených   advokátkou JUDr. M. K., P., v ktorých namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného   súdu   Trnava   a   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom pod sp. zn.   PN-5C/41/2002   (v   súčasnosti   konanie   vedené   Okresným   súdom   Piešťany pod sp. zn. 6 C 37/2008) takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo M. P. a B. P.   na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní   vedenom   pod sp. zn.   PN-5C/41/2002   (v   súčasnosti   vedenom   pod sp. zn.   6   C 37/2008) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Základné právo M. P. a B. P.   na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5C/41/2002 p o r u š e n é   n e b o l o.

3.   Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 6 C 37/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4.   M.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   30   000 Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu j e   p o v i n n ý   zaplatiť Okresný súd Piešťany do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. B. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej j e   p o v i n n ý   zaplatiť Okresný súd Piešťany do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. M. P. a B. P. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 546 Sk (slovom desaťtisícpäťstoštyridsaťšesť slovenských korún), ktorú j e   p o v i n n ý   Okresný súd Piešťany zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 166/08-13 z 22. mája 2008 prijal na ďalšie konanie a uznesením č. k. I. ÚS 167/08-13 z 22. mája 2008 prijal a zároveň spojil na spoločné konanie podľa § 31a zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) sťažnosti M. P. a B. P., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   M.   K.,   P.,   v ktorých   namietali   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava   a Okresného   súdu Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   PN-5C/41/2002   (v   súčasnosti   konanie   vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 37/2008).

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovatelia 2. decembra 2002 podali Okresnému súdu Piešťany žalobu, ktorou sa domáhajú nahradenia prejavu vôle odporcu, ktorým je P. d. K. – S. so sídlom K.(ďalej len „odporca“).

Zákonom   č.   371/2004   Z.   z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.   371/2004 Z. z.“) došlo od 1. januára 2005 k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava v dôsledku zrušenia Okresného súdu Piešťany.

V súlade   so   zákonom   č.   511/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon č. 371/2004 Z.   z.   o   sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007 Z. z.“), sa od 1. januára 2008 na prerokovanie a rozhodnutie veci sťažovateľov stal opäť miestne a vecne príslušný novozriadený Okresný súd Piešťany.

Podľa sťažovateľov v napadnutom konaní boli dosiaľ nariadené štyri pojednávania. Prvé z nich bolo nariadené Okresným súdom Trnava až 26. mája 2005, t. j. po tridsiatich mesiacoch   od   podania žaloby. Ďalšie dve   pojednávanie boli nariadené na 21.   júl 2005 a 19. október 2005. Na poslednom z nich bola žaloba sťažovateľov zamietnutá. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na základe sťažovateľmi podaného odvolania uznesením z 31. mája 2006 rozsudok Okresného súdu Trnava z 19. októbra 2005 zrušil a vec vrátil tomuto   súdu   na   ďalšie   konanie.   Ďalšie   pojednávanie   v predmetnej   veci   bolo   nariadené po jedenástich   mesiacoch   na   24. apríl 2007   a   Okresný   súd   Trnava   na   ňom   rozhodol rozsudkom. Krajský súd uznesením z 30. októbra 2007 zrušil rozsudok z 24. apríla 2007 a následne podľa sťažovateľov Okresný súd Trnava v ich veci opäť nekonal, čím do podania sťažnosti ústavnému súdu spôsobil v tomto konaní ďalší trojmesačný prieťah.

Na základe uvedeného skutkového základu zhodne popísaného v oboch sťažnostiach sťažovatelia vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 166/08 ústavnému súdu navrhli, aby vyslovil, že ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PN-5C/41/2002   (v   súčasnosti konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 37/2008) porušené, priznal každému   z nich   primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk   a náhradu   trov právneho zastúpenia.

Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 167/08 sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby vyslovil, že ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PN-5C/41/2002   (v   súčasnosti konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 37/2008) porušené, prikázal Okresnému   súdu   Piešťany   konať   v uvedenej   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal každému   z nich   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk   a náhradu   trov konania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril Okresný súd Trnava podaním sp. zn. 1SprV/205/2008 z 2. júna 2008, v ktorom uviedol: „Oznamujem Vám, že vec vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-5C/41/2002, ktorej sa týka Vaše podanie, bola k 01. 01. 2008 postúpená na novozriadený súd Okresný súd Piešťany. V tejto súvislosti bude všetky ďalšie podania z Vašej strany riešiť predseda tohto súdu. Prípadné ďalšie podania adresujte priamo na Okresný súd Piešťany.“

Okresný súd Piešťany sa k podanej sťažnosti sťažovateľov vyjadril na základe výzvy ústavného súdu podaním sp. zn. Spr. 363/2008, 351/2008 z 12. júna 2008, v ktorom popísal priebeh   preskúmavaného konania a následne   uviedol: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného Okresný súd Piešťany konštatuje, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom aj v súvislosti so správaním   sa   účastníkov,   resp.   ich   právnej   zástupkyne,   ktorá   od   podania   návrhu niekoľkokrát tento menila a dopĺňala na základe výziev súdu, ktorý jej postupne dal presný návod ako návrh opraviť a formulovať tak, aby bol perfektný. Okrem toho k prieťahom v konaní došlo aj postupom Krajského súdu v Trnave, keď prvé odvolacie konanie trvalo 8 mesiacov a druhé 5 mesiacov, napriek tomu, že nešlo o vec skutkovo zložitú. Zákonná sudkyňa Mgr. I. Š. bola dňa 20. 02. 2008 Ministrom spravodlivostí SR vymenovaná do funkcie predsedníčky okresného súdu, preto dodatkom č. 6 k rozvrhu práce na rok 2008 bola   dňa   27.   3.   2008   predmetná   vec   pridelená   zákonnej   sudkyni   Mgr.   K.   A.,   ktorá   s účinnosťou   od   1.   1.   2008   prevzala   vysoký   počet   reštančných   vecí   s odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava a vo svojom oddelení má celkový počet nevybavených vecí 900, pričom   nie   je   v   jej   ľudských   silách   vybavovať   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   nakoľko Okresný súd Piešťany má nedostatok sudcov, na čo predsedníčka súdu neustále poukazuje.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov reagovala na vyjadrenia Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Piešťany svojím podaním z 3. júla 2008, v ktorom okrem iného uviedla: „Trváme   na   dôvodoch   uvedených   v   ústavnej   sťažnosti.   S   vyjadrením   predsedkyne Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania nie je vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu prvostupňových súdov). Vzniklé   prieťahy   v   konaní,   ospravedlňované   organizáciou   súdu,   vysokým   počtom vecí   v   príslušnom   oddelení   a   optimalizáciou,   nie   sú   ospravedlniteľné   a   sú   porušením základného práva navrhovateľov na základe čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, tak ako v minulosti prejudikoval Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach.

Okresný   súd   koná,   resp.   Okresné   súdy   konali,   vzhľadom   k   štádiu   konania k vykonaným procesným úkonom nepravidelne a neefektívne.

Odôvodnenie   prieťahov   v   súvislosti   so   správaním   účastníkov   (neustal   menenie návrhu právneho zástupcu) taktiež nie je na mieste, keďže akýkoľvek návrh, v ktorom ide o nahradenie vyhlásenia vôle na základe zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien, pričom podstatnou náležitosťou je kúpna cena, musí byť každým rokom menený. (vždy každý rok o 2% menej z kúpnej ceny), tak aby bol návrh perfektný, nakoľko ide o regulovanú cenu. A   ak   by   aj   dochádzalo   k   zmenám   návrhu,   tak   to   len   z   dôvodu   snahy   právnej zástupkyne   o   ustálenie   tejto   zákonnej   kúpnej   ceny   {na   ktorej   ustálenie   nie   je   potrebné znalecké dokazovanie, keďže ide jednoduchý zákonný výpočet a ustanovovanie znalca by bolo možno chápať ako ďalší zbytočný prieťah; znalec by len potvrdil zákon) a skončenie veci, v ktorej je v podstate predmetom konania bytová otázka navrhovateľov bytová. Súdy mohli v konečnom dôsledku ustanoviť i znalca, ktorý kvalifikovane túto výšku i ustáli   a   prispeje   k   rozhodnutiu,   avšak   oba   Okresné   súdy   vyvíjali   nesmiernu   pasivitu v riešení veci v čo najkratšom čase, čo spôsobilo zbytočné prieťahy v celom konaní, najmä v odkazovaní iného znaleckého posudku z iného konania v inom konaní, čo bolo vytknuté i Krajským súdom v Trnave a neefektívnym konaním v konaní.

Ak predsedkyňa Okresného súdu Piešťany poukazuje na prieťahy v konaní spôsobené Krajským súdom v Trnave, na tomto mieste uvádzame,   že Krajský súd v Trnave konal riadne a trváme na nami uvádzanej chronológii v konaní.

Tak ako sme uviedli vo svojich ústavných sťažnostiach zo dňa 16. 01. 2008, prieťahy boli spôsobené oboma Okresnými súdmi.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na   základe   písomne   podaných   stanovísk   účastníkov   a obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania v predmetnej veci:

- 12. decembra 2002 sťažovatelia zastúpení advokátkou doručili Okresnému súdu Piešťany návrh spísaný 2. decembra 2002, ktorým sa domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu,

- 28. augusta 2003 pokyn zákonného sudcu na zaslanie podaného návrhu odporcovi spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril,

- 21.   septembra   2004   bola   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   zaslaná   výzva, aby predložila v lehote 15 dní päť vyhotovení zmluvy o prevode vlastníctva bytu podpísanú sťažovateľmi ako kupujúcimi,

- 13.   októbra   2004   bola   Okresnému   súdu   Piešťany   doručená   odpoveď   na   výzvu z 21. septembra 2004,

- 1. januára 2005 na základe zákona č. 371/2004 Z. z. sa stal súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci Okresný súd Trnava,

- 4. apríla 2005 bolo nariadené pojednávanie na 26. máj 2005,

- 26. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na základe žiadosti právnej zástupkyne sťažovateľov odročené na 21. júl 2005,

- 16. júna 2005 bolo Okresnému súdu Trnava doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľov, v ktorom sa vyjadrila k meritu veci a navrhla, aby bol v konaní ustanovený znalec za účelom určenia kúpnej ceny dotknutej nehnuteľnosti,

- 18. júla 2005 bolo Okresnému súdu Trnava doručené podanie právnej zástupkyne odporcu, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. júl 2005 (z dôvodu kolízie pojednávaní), a zároveň požiadala o jeho odročenie,

- 21.   júla   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie   bez   účasti   účastníkov   konania   a ich právnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 19. október 2005,

- 28.   septembra   2005   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   podanie   právnej zástupkyne sťažovateľov, ktorým požiadala o zmenu petitu podaného návrhu,

- 18.   októbra   2005   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   podanie   právnej zástupkyne sťažovateľov, v ktorom požiadala o prerokovanie a rozhodnutie predmetnej veci aj bez jej prítomnosti, ktorú ospravedlnila svojou hospitalizáciou v nemocnici,

- 19. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola pripustená zmena návrhu   a následne   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   bol   návrh   sťažovateľov   zamietnutý a sťažovatelia   boli   zaviazaní   k úhrade   trov   konania   (rozsudok   bol   doručený   právnym zástupkyniam účastníkov konania 25. novembra 2005),

- 12. decembra 2005 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie sťažovateľov proti rozsudku z 19. októbra 2005,

- 20. decembra 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- 31. mája 2006 krajský súd uznesením č. k. 9 Co 331/2005-89 pripustil zmenu petitu návrhu, ďalším výrokom zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava z 19. októbra 2005 a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie (Okresnému súdu Trnava bolo rozhodnutie krajského súdu v predmetnej veci doručené 1. augusta 2006),

- 7. augusta 2006 zákonný sudca dal pokyn na doručenie rozhodnutia krajského súdu z 31. mája 2006 právnym zástupkyniam účastníkov konania,

- 24.   novembra   2006   bola   zaslaná   výzva   sťažovateľom   na   doplnenie   petitu   ich návrhu, na ktorú ich právna zástupkyňa reagovala podaním doručeným 15. decembra 2006,

- 27.   decembra   2006   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   podanie   právnej zástupkyni sťažovateľov, v prílohe ktorého predložila podklady potrebné na rozhodnutie v predmetnej veci,

- 7. marca 2007 nariadil zákonný sudca v tejto veci pojednávanie na 15. marec 2007,

- 15. marca 2007 sa uskutočnilo pojednávanie v predmetnej veci, ktoré bolo odročené na 29. marec 2007,

- 20.   marca   2007   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   vyjadrenie   odporcu k meritu veci,

- 29. marca 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. apríl 2007 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 2. apríla 2007 bolo Okresnému súdu Trnava doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľov s prílohami obsahujúcimi podklady na rozhodnutie,

- 24. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo návrhu sťažovateľov vyhovené,

- 13. júna 2007 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie odporcu podané prostredníctvom jeho právnej zástupkyne,

- 22. júna 2007 bol spis predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní krajskému súdu,

- 30. októbra 2007 uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 134/207-204 bol rozsudok z 24. apríla 2007 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie (spisový materiál bol doručený späť 9. novembra 2007),

- 27.   novembra   2007   bol   Okresnému   súdu   Trnava   doručený   návrh   právnej zástupkyne sťažovateľov na zmenu petitu podaného návrhu,

-   1.   januára   2008   sa   na   základe   zákona   č.   511/2007   Z.   z.   stal   na   prerokovanie a rozhodnutie tejto veci príslušný Okresný súd Piešťany,

- 24. januára 2008 právna zástupkyňa odporcu predložila Okresnému súdu Piešťany návrh   odporcu   na   uzavretie   zmieru   (spísaný   24.   januára 2008),   ktorý   má   byť uzavretý po vykonaní znaleckého dokazovania v obdobných konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Piešťany,

-   1.   apríla   2008   bol   spísaný   úradný   záznam,   podľa   ktorého   bola   predmetná   vec 27. marca 2008 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie Mgr. Kataríne Arnoldovej.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vyplýva   z § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   akonáhle   sa   konanie   začalo, postupuje   v ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 142/03)   zohľadňuje   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania je žaloba o nahradenie prejavu vôle. Z obsahu súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľov, Okresného   súdu   Piešťany   a   Okresného   súdu Trnava, ako aj z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla spôsobiť predĺženie konania v tejto veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria - správania sťažovateľov v posudzovanom konaní   -   ústavný   súd   zistil,   že   k predĺženiu   predmetného   konania   došlo   aj   v dôsledku procesných úkonov právnej zástupkyne sťažovateľov, ktorými v priebehu konania menila návrh rozhodnutia vo veci samej (podania doručené 28. septembra 2005, 12. decembra 2005 a 27.   novembra   2007),   a ktoré   neboli   vyvolané   len   zmenou   ukazovateľov   rozhodných pre výpočet   kúpnej   ceny   v dôsledku   plynutia   času   (v   tomto   smere   sa   teda   ústavný   súd s argumentáciou právnej zástupkyne sťažovateľov v jej vyjadrení nestotožnil). Predmetné návrhy   kvalifikovanej   právnej   zástupkyne   sťažovateľov   boli   navyše   neperfektné, t. j. nespĺňali náležitosti požadované zákonom, a preto si vyžiadali ďalšiu procesnú aktivitu súdu   smerujúcu k odstráneniu nedostatkov. Na tieto skutočnosti ústavný súd pri svojom rozhodovaní v tejto veci taktiež prihliadol.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci.

Ústavný súd v čase, v ktorom bol na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci príslušný Okresný   súd   Piešťany   (obdobia   trvajúce   od   12.   decembra   2002   až do   1.   januára 2005 a od 1. januára   2008   až   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu),   zistil   dlhé   obdobia nečinnosti v postupe tohto súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z týchto období nečinnosti trvajúce viac ako osem mesiacov začalo 12. decembra 2002 (doručenie návrhu na začatie konania) a trvalo až do 28. augusta 2003, keď Okresný súd Piešťany pristúpil k vykonaniu prvotného jednoduchého procesného úkonu – zaslaniu výzvy odporcovi na vyjadrenie sa k podanému návrhu. Aj po vykonaní tohto procesného úkonu však   zostal   Okresný   súd   Piešťany   opäť   nečinný   viac   ako   dvanásť   mesiacov,   t.   j.   až do 21. septembra   2004,   keď   zaslal   výzvu   právnej   zástupkyni   sťažovateľov.   Nečinnosť Okresného súdu Piešťany v týchto obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04). V súvislosti s postupom Okresného súdu Trnava v období od 1. januára 2005 do 1. januára 2008, keď bol súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie tejto veci, ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   Okresného   súdu   Trnava   sa   nevyznačoval   takými prieťahmi v konaní, pre ktoré by bolo potrebné vysloviť porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k argumentácii   uvedenej   vo   vyjadrení   Okresného   súdu Piešťany,   podľa   ktorej   k predĺženiu   tohto   konania   došlo   aj   v súvislosti   s odvolacími konaniami prebiehajúcimi na krajskom súde, uvádza, že dobu, počas ktorej sa spis z dôvodu využitia opravných prostriedkov účastníkmi konania nachádzal na krajskom súde (odvolacie konania prebiehajúce na krajskom súde v období od 20. decembra 2005 do 1. augusta 2006, ako aj v období od 22. júna 2007 do 9. novembra 2007, ktoré spolu trvali viac ako trinásť mesiacov) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol Okresný súd Trnava ovplyvniť, nezapočítal z objektívnych dôvodov v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na ťarchu tohto súdu.

Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy, ktoré   by   mali   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na dĺžku tohto konania a uvedenú nečinnosť Okresného súdu Piešťany treba   konštatovať,   že   v konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom Okresného súdu Piešťany a tým k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   Okresným   súdom   Piešťany, prikázal tomuto súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzajú   sťažovatelia   domáhajúci   sa   rozhodnutia   súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk pre každého z nich jednotlivo od Okresného súdu Piešťany aj od Okresného súdu Trnava z dôvodov uvedených v ich sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5C/41/2002 (v súčasnosti vedené pod sp. zn. 6 C 37/2008) a berúc do úvahy konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   spolu   30   000   Sk pre každého   zo   sťažovateľov   za primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods.   1 a § 16 ods.   3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody a ktorých porušenie sťažovatelia namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 3 176 Sk (za spoločný úkon vykonávaný pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, t. j. na 2 541 Sk) a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

Ústavný   súd   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené   v roku   2008   pre   dvoch   sťažovateľov   (príprava   a prevzatie   veci,   písomné podanie na súde a vyjadrenie z 3.   júla 2008) priznal odmenu v sume spolu 10 546 Sk (4 x 2 451 Sk) vrátane úhrady režijného paušálu v sume 382 Sk (2 x 191 Sk), spolu teda v sume 10 546 Sk, ktoré im je povinný uhradiť Okresný súd Piešťany a vo zvyšnej časti uplatnenému nároku na priznanie náhrady trov konania v návrhu sťažovateľov nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008