znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 166/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť H. H., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. B., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci   v primeranej lehote   zaručeného v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 16 C 336/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. H. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2006 doručená sťažnosť   H. H., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 C 336/99.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   základných   práv   v predmetnom   konaní,   priznal   jej „náhradu   nemajetkovej ujmy vo výške 150 000 Sk“ a náhradu trov konania.

Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č.   k.   16   C   336/99-157   z 15. novembra   2005   bolo   vyhovené   návrhu   sťažovateľky   voči odporcovi D., s. r. o., B. o zaplatenie 215 000 Sk s príslušenstvom. Rozsudok okresného súdu   nadobudol   (podľa   zistenia   ústavného   súdu)   právoplatnosť   3. januára   2006.   Podľa názoru   sťažovateľky   okresný   súd   v predmetnom   konaní   porušil   ňou   označené   základné práva.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v napadnutom konaní porušil základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Zo   sťažnosti   jednoznačne   vyplýva,   že   okresný   súd   v predmetnej   veci   meritórne rozhodol 15. novembra 2005 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. januára 2006. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 27. apríla 2006, to znamená, po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Preto bolo potrebné sťažnosť ako oneskorene podanú odmietnuť.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že medzi skutočnosti, ktoré skúma podľa svojej štandardnej judikatúry pri namietaní porušenia ústavou zaručeného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy patrí aj to, či vec   bola   právoplatne   skončená   skôr,   ako   sa   navrhovateľ   domáhal   ochrany   svojho základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože ústavný   súd poskytuje ochranu základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď   k   porušeniu   namietaného   práva   došlo   alebo   porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo (I. ÚS 34/99),   pretože   účelom   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu, ktorý sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98).

Keďže pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti   sťažovateľky ústavný súd zistil, že súdne konanie, v ktorom namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   (resp.   čl. 6 ods.   1 dohovoru),   bolo právoplatne skončené ešte pred podaním jej sťažnosti   ústavnému   súdu,   bolo   možné   jej   sťažnosť   odmietnuť   aj   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006