znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 166/02-19

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 18.   decembra 2002 prerokoval sťažnosť B. K., bytom Ž., zastúpeného komerčným právnikom M. K., Komerčno – právna kancelária, Ž., vo veci vydania rozhodnutia Okresným súdom v Žiline a priznania finančnej náhrady za neodôvodnené prieťahy a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 5. augusta 2002 doručené podanie B. K., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom M. K., Komerčno – právna kancelária, Ž., označené ako „Sťažnosť občana na prieťahy v konaní spôsobené Okresným súdom v Žiline a priznanie peňažnej náhrady“.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd sťažovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval listom z 26. novembra 2002 (sp. zn. Rvp 1068/02), aby odstránil   nedostatky   podania   tak,   aby   zodpovedalo   ustanoveniam   §   20   a §   50   zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto výzve okrem iného konštatoval, že „z podania síce možno zistiť, že sťažovateľ namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak jeho podanie v tomto zmysle neobsahuje žiadny návrh na rozhodnutie“. Sťažovateľ   bol   zároveň   poučený   o tom,   že   ak   uvedené   nedostatky   podania   nebudú odstránené, ústavný súd ho v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť. Právny zástupca sťažovateľa túto výzvu prevzal 2. decembra 2002.

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   na   výzvu   ústavného   súdu reagoval podaním z 13. decembra 2002 označeným ako „Rvp 1068/02 – 6 – odstránenie nedostatkov podania“ tak, že „Ohľadom tej časti výzvy, kde od nás žiadate upresniť návrh na rozhodnutie toto upravujeme nasledovne: Sťažovateľ žiada, aby bolo vydané rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým prikáže Okresnému súdu, aby potvrdil svoj Rozsudok ako rozhodnutie prvostupňového súdu č. k. 10 Cb 1616/97 – 22 zo dňa 12. 1. 1998 a to na tom základe, že i keď odporcovia podali vo veci odvolanie toto bolo dňa 2. 11. 1998 späť vzaté v celom   rozsahu   (...).   Čo   sa   týka   druhej   časti   rozhodnutia,   a to   finančnej   náhrady   za neodôvodnené prieťahy v konaní v trvaní Cca 5 rokov a s prihliadnutím na výšku istiny, žiada   sťažovateľ   o priznanie   finančnej   náhrady   rozhodnutím   Ústavného   súdu   vo   výške 500.000,- Sk“.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože predmetný návrh na začatie konania (sťažnosť) v predloženej podobe nespĺňa náležitosti,   ktoré   pre   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon o ústavnom   súde,   a sťažovateľ   ho   nedoplnil   v   súlade   s   výzvou   ústavného   súdu,   bolo potrebné tento návrh po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovateľ síce svoju sťažnosť   na   výzvu   ústavného   súdu   doplnil,   avšak   označené   nedostatky   svojho   podania neodstránil tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Každý návrh na začatie konania musí spĺňať aspoň také náležitosti, ktoré umožňujú ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či nejde   o zrejme   bezúspešné   uplatnenie   práva.   V danej   veci   podanie   navrhovateľ   takéto náležitosti nespĺňalo. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Pokiaľ sťažovateľ uviedol, že žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, že „prikáže okresnému súdu vydať určité rozhodnutie“, ústavný súd o takomto návrhu na   rozhodnutie   nemá   právomoc   konať a rozhodovať.   Pokiaľ   sťažovateľ   žiadal   „priznať finančnú náhradu za neodôvodnené prieťahy v konaní“, ústavný súd uvádza, že o takomto návrhu   nemá   právomoc   rozhodovať   nezávisle   od   splnenia   podmienok   ustanovených v čl. 127   ods.   1   ústavy.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   v rámci   predbežného prerokovania   návrhu   na   začatie   konania   rozhoduje   o jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   len vo vzťahu   k základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta   (napr. I. ÚS 50/01-09, I. ÚS 4/02-22).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2002