znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 165/2019-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Glovniakom, Daniela Dlabača 28, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 169/2013, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 169/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že proti nemu „je na Okresnom súde Žilina konanie vedené pod sp. zn. 13 C 169/2013“ a podľa jeho vyjadrenia mu mal byť ako žalovanému „doručovaný rozsudok v tejto právnej veci uložením v spise podľa § 48 ods. 4 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku“ v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti poukázal na to, že v predmetnom súdnom spise okresného súdu bola uvedená v žalobe jeho adresa, na ktorej vydaný platobný rozkaz neprevzal, pretože v čase jeho doručovania sa nachádzal v Ústave na výkon väzby Žilina, v ktorom následne platobný rozkaz prevzal a podal proti nemu odpor. V predmetnom odpore mal sťažovateľ oznámiť, kde sa v tom čase nachádza, a taktiež mal uviesť adresu na doručovanie, kde mal zabezpečené na pošte preberanie zásielok.

3. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti konštatoval, že napriek uvedenému „na základe pokynu sudcu zo dňa 04.06.2015 bolo vydané uznesenie o doručovaní písomností v súdnom spise... Pokiaľ odporca doručoval písomnosti navrhovateľovi v tejto právnej veci ako žalovanému uložením v súdnom spise, tak toto bolo doručovanie neúčinné a postup v rozpore so zákonom, ktorý nemôže spôsobiť právne účinky riadneho doručenia rozhodnutia.“. V dôsledku uvedeného sťažovateľ tvrdí, že napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, a ďalej poukazuje na to, že „sa snažil využiť rôzne možnosti nápravy, a to viacerými žiadosťami podanými u odporcu, aby zrušil nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku, ktoré boli vyznačené bez toho, aby súdne rozhodnutia zo zákona nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť...“, pričom o týchto tvrdeniach k sťažnosti nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/169/2013 porušené bolo. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/169/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť navrhovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 346,26 € (dva úkony právnej služby- príprava a prevzatie a spísanie tejto sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške 163,33 € + 9,80 € režijný paušál), ktorú mu Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť na účet advokáta, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

7. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

10. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde) sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

11. Sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom je vzhľadom na podmienky konania o ústavnej sťažnosti upravené v zákone o ústavnom súde podanie kvalifikovaného návrhu. Advokát je v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

12. Sťažovateľ, ako už bolo uvedené, v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. porušenie jeho práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, no v celom texte odôvodnenia ústavnej sťažnosti poukazuje na pochybenia okresného súdu, ktorých sa mal dopustiť podľa jeho názoru nesprávnym doručovaním rozhodnutí vrátane doručovania rozsudku č. k. 13 C 169/2013-68 z 8. decembra 2015, na ktorom, ako uvádza, bolo irelevantne vyznačené nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Ústavný súd ďalej konštatuje, že ústavná sťažnosť ako taká nie je formulovaná dostatočne zrozumiteľne, čo vytvára nežiaduci priestor na dohody a dedukcie.

13. Ústavný súd berúc do úvahy uvedené, najmä nesúlad petitu ústavnej sťažnosti s jej odôvodnením v spojení so skutočnosťou, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom je kvalifikovane zastúpený advokátom, ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona ú ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2019