SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 165/2017-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Slamka, vo veci namietaného porušenia ich petičného práva zaručeného v čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pri vybavovaní ich petície s názvom „Petícia – Zastavme hazard“ podanej 24. októbra 2016 uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Dolný Kubín č. 209/2016 z 15. decembra 2016 v spojení s oznámením o výsledku vybavenia petície č. 30484/8405/2016/T.Ch./ÚHK z 2. decembra 2016 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej v petite namietajú porušenie ich petičného práva zaručeného v čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy pri vybavovaní ich petície s názvom „Petícia – Zastavme hazard“ podanej 24. októbra 2016 (ďalej aj „petícia“) uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Dolný Kubín (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) č. 209/2016 z 15. decembra 2016 (ďalej aj „uznesenie mestského zastupiteľstva“) v spojení s oznámením o výsledku vybavenia petície číslo 30484/8405/2016/T.Ch./ÚHK z 2. decembra 2016 (ďalej len „oznámenie“) vyhotoveným kontrolórom mesta.
2. Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia sú členmi petičného výboru, ktorý predložil petíciu obyvateľov mesta Dolný Kubín s 298 petičnými hárkami a 5 437 podpismi a údajmi občanov mesta spĺňajúcimi zákonom ustanovené náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“), pričom ⬛⬛⬛⬛ bol určený na zastupovanie petičného výboru v styku s orgánmi verejnej správy (v zmysle § 1 ods. 2 zákona o petičnom práve treba pod pojmom orgán verejnej správy rozumieť štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy, ktorému je petícia určená).
3. Kontrolór mesta ⬛⬛⬛⬛, ktorému bola petícia pridelená na vybavenie, v oznámení doručenom zástupcovi petičného výboru 6. decembra 2016 uviedol, že z celkového počtu 5 551 signatárov petície uznal len 4 414 podporovateľov a neuznal 1 137 podporovateľov, pričom uviedol, že u 379 osôb bolo uvedené neúplné meno alebo priezvisko, u 352 osôb bola uvedená neúplná alebo chybná adresa, 160 osôb nemalo trvalý pobyt v meste, 195 osôb bolo uvedených na petičných hárkoch viackrát, u 48 osôb boli uvedené nečitateľné údaje, 2 osoby mali menej ako 18 rokov a 1 osoba nebola podpísaná.
4. S ohľadom na počet obyvateľov mesta Dolný Kubín k termínu podania petície (15 179 obyvateľov nad 18 rokov) nebola podľa kontrolóra naplnená zákonom ustanovená hranica (30 % obyvateľov mesta) na splnenie zákonnej podmienky vydania všeobecne záväzného nariadenia mesta o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta. Túto správu podpísanú aj hlavným kontrolórom zobralo mestské zastupiteľstvo uznesením č. 209/2016 z 15. decembra 2016 iba na vedomie.
5. Sťažovatelia uvádzajú, že kontrolór v oznámení „konkrétne neuviedol u ktorých z predložených 5437 podporovateľov petície sú... formálne nedostatky v rozpore s ust. §4 ods. 2 zákona... o petičnom práve“. Informácia o týchto skutočnostiach im nebola poskytnutá ani na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Z týchto dôvodov sťažovatelia majú vážne pochybnosti o korektnom vybavení ich petície, ak hlavný kontrolór mesta mal navyše možnosť identifikovať každú osobu, ktorá podpísala petíciu, aj prostredníctvom iných orgánov (napr. Policajného zboru). Súčasne tvrdia, že hlavný kontrolór mesta nemal na posudzovanie petície ani zákonné oprávnenie, resp. splnomocnenie podľa príslušných všeobecne záväzných predpisov mesta. Na podporu svojich tvrdení uvádzajú aj judikatúru ústavného súdu a všeobecných súdov k prílišnému formalistickému prístupu posudzovania náležitostí petície podľa zákona o petičnom práve.
6. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vyhovel ich sťažnosti a vyslovil, že ich petičné právo upravené v čl. 27 ods. 1 ústavy a základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom mesta Dolný Kubín pri vybavovaní ich petície na základe uznesenia mestského zastupiteľstva v spojení s oznámením kontrolóra mesta o výsledku vybavenia petície (pozri bod 1) porušené boli. Zároveň navrhujú, aby ústavný súd predmetné uznesenie mestského zastupiteľstva a oznámenie kontrolóra mesta (bod 1) zrušil a vec vrátil mestu Dolný Kubín na ďalšie konanie. Požadujú taktiež priznať im finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 25 ods. 2 a 3 citovaného zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení ich petičného práva podľa čl. 27 ods. 1 a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. K porušeniu týchto práv malo dôjsť (pozri bod 1 časti I odôvodnenia) pri vybavovaní ich petície s názvom „Petícia – Zastavme hazard“ podanej 24. októbra 2016 uznesením mestského zastupiteľstva č. 209/2016 z 15. decembra 2016 v spojení s oznámením vyhotoveným kontrolórom mesta.
10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov po zaobstaraní si informácií k sťažnosti od hlavného kontrolóra mesta, Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zistil, že sťažnosť je v súčasnosti potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
11. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V zmysle § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Ústavný súd v tejto veci zistil, že mestské zastupiteľstvo na svojom rokovaní 23. februára 2017 prijalo aj uznesenie č. 215/2017, časť B, v ktorom žiadalo hlavného kontrolóra mesta Dolný Kubín, aby predložil petičnému výboru 1 137 podpisov, ktoré neuznal v predloženej petícii „Zastavme hazard“ za platné, a súčasne pri kontrole petície rešpektoval rozhodnutia ústavného súdu „v súlade s princípom právneho štátu, právnej istoty a dôvery občanov v právo či rovnosť účastníkov“.
14. Hlavný kontrolór mesta Dolný Kubín následne sťažovateľom 8. marca 2017 odovzdal zoznam podporovateľov petície s odkazmi na údaje, ktoré neuznal za platné. Od 20. marca 2017 hlavný kontrolór bude vykonávať kontrolu vybavenia petície na základe tohto uznesenia mestského zastupiteľstva (bod 13).
15. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 3. februára 2017 neuviedli, že okrem svojej sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavnému súdu podali aj „podnet na podanie protestu“ Okresnej prokuratúre v Dolnom Kubíne (doručený jej taktiež 3. februára 2017), ktorá tento podnet odložila listom č. Pd 50/17/5503-3 z 23. februára 2017 (doručeným 24. februára 2017 ich právnemu zástupcovi). V tomto liste v závere okresná prokuratúra uviedla, že „orgány prokuratúry nie sú oprávnené nahrádzať činnosť súdu v tejto oblasti“.
16. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že sťažovatelia súčasne, ako sa obrátili na ústavný súd (3. februára 2017), doručili aj všeobecnému súdu, a to konkrétne krajskému súdu, toho istého dňa podanie označené ako „Správna žaloba o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia Mesta Dolný Kubín číslo 209/2016 zo dňa 15. 12.2016 v spojení s oznámením o výsledku vybavenia petície číslo 20484/8405/2016/T. Ch./ÚHK zo dňa 02.12.2016“, ktoré bolo zaevidované pod sp. zn. 3 0S/15/2017. V súčasnosti krajský súd o ich žalobe koná a v tejto veci ešte nerozhodol (výzvou požiadal mesto Dolný Kubín o jeho vyjadrenie k žalobe, pozn.).
17. Z uvedených skutočností vyplýva, že vec sťažovateľov rieši, resp. vybavuje nielen hlavný kontrolór mesta na základe uznesenia mestského zastupiteľstva (bod 13), ale správnou žalobou bolo nimi iniciované aj konanie pred krajským súdom, ktorý by mal rozhodnúť o ich žalobe (podanej na pošte ešte 2. februára 2017 a doručenej mu súčasne ako sťažnosť ústavnému súdu 3. februára 2017, pozn.), ktorá sa dotýka nosných dôvodov uvedených aj v tejto sťažnosti.
18. Mestské zastupiteľstvo v tejto veci prijalo opatrenia na odstránenie zistených pochybení v postupe kontrolóra, na základe ktorých bude hlavný kontrolór konať, a v súčasnosti je taktiež daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve posúdiť prípadnú nezákonnosť ich postupu. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom v konaní o ich sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
19. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu. Ústavou daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a inými prostriedkami [v tomto prípade správnou žalobou podľa Správneho súdneho poriadku (m. m. I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07, I. ÚS 243/2010)].
20. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov nie je v súčasnosti daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto ich sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietol (m. m. III. ÚS 59/04 a IV. ÚS 49/04).
21. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 22. marca 2017