znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 165/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Z. M. a Ľ. M., obaja bytom P., zastúpených advokátom JUDr. I. P., T., pre namietané porušenie základného práva Ľ. M., a A. M., podľa čl. 17 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   5   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   bývalého Okresného súdu   Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 157/03 v spojení s postupom Krajského súdu v Trenčíne a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. M. a Ľ. M., o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2005 doručená sťažnosť Z. M. a Ľ. M., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie   základného   práva   Ľ.   M.,   a A.   M.,   podľa   čl.   17   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   5   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom bývalého Okresného súdu Partizánske (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 157/03 v spojení s postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú rodičmi Ľ. M. a A. M., ktorí boli rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 157/03 z 26. marca 2004 odsúdení, každý z nich   na   trest   odňatia   slobody   vo   výmere   desať   mesiacov   za   trestný   čin   porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 238 ods. 1 Trestného zákona, pričom výkon trestu odňatia slobody bol každému z nich podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Odvolanie obidvoch   odsúdených   proti   predmetnému   rozsudku   okresného   súdu   bolo   uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 73/04 z 9. júna 2005 zamietnuté.

Sťažovatelia vidia porušenie označených práv ich synov Ľ. M. a A. M. v tom, že: „Senát,   ktorý   vo   veci   rozhodoval   sa   neriadil   právnym   názorom,   ktoré   niekedy   prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky, a ktorým bol vytvorený jednotný právny názor. K našej sťažnosti pripájame uznesenie Krajskej prokuratúry v Nitre, kde podobný skutok, ktorý sa stal   na   pozemku   v osobnom   vlastníctve   a v čase   dlhšom   ako   10   minút   nie   je charakterizovaný ako trestný čin ktorý spĺňa skutkové znaky trestného činu podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona, ale u mojich synov, ktorí si vyžiadali vstup na pozemok, ktorý je miestom verejne prístupným, nakoľko stáli pred obchodom poškodených za ten istý skutok dostali trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný   súd   v Partizánskom   v spojení   s Krajským   súdom   v Trenčíne   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   T   157/03   porušil   základné   právo   Ľ.   M.,   a A.   M.,   bytom   P., ustanovené   v čl.   5   Európskeho   dohovoru   pre   ľudské   práva   a čl.   17   Ústavy   Slovenskej republiky a priznal menovaným finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva podľa čl. 17 ústavy a práva podľa čl. 5 dohovoru fyzických osôb – Ľ. M. a A. M., pričom porušenie ich práv namietajú sťažovatelia – rodičia týchto dotknutých osôb. Podľa sťažovateľov k porušeniu označených práv Ľ. M. a A. M. malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 157/03, ktorý menovaných   odsúdil   pre   trestný   čin,   aj   keď   podľa   sťažovateľov   skutok menovaných nenapĺňal   znaky   trestného   činu,   ako   aj   postupom   krajského   súdu,   ktorý uznesením   sp.   zn.   3   To   73/04   odvolanie   menovaných   proti   odsudzujúcemu   rozsudku zamietol. Sťažovatelia neboli účastníkmi uvedených konaní na okresnom súde a krajskom súde. Nositeľmi označených práv, ktorých porušenie sa v sťažnosti namieta, sú teda iné fyzické osoby, synovia sťažovateľov (Ľ. M. a A. M.), a nie sťažovatelia.

Ústavný súd podotýka, že podľa § 49 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže   podať   len   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, v nadväznosti   na   čl.   127   ústavy.   Ústavnú   sťažnosť   nemôže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich (m.   m.   I.   ÚS   56/98,   III.   ÚS   137/03).   Sťažovatelia   v   prerokovanej   ústavnej   sťažnosti namietali porušenie označených práv iných osôb (ich plnoletých synov) a vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenými osobami.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2005