znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 165/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť R. G., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., P., vo veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. G.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2003 doručená sťažnosť R. G., R., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Prešove (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že: „(...)   rozhodnutím   Okresného   súdu v Prešove zo dňa 21. 7. 2000 sp. zn. NtV 82/00 som bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. s tým, že väzba u mňa začala dňom 19. 7. 2000 a to z dôvodov, že som bol stíhaný ako obvinený pre trestný čin podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.

V trestnej veci som bol ďalej stíhaný a bola podaná na mňa obžaloba, ktorá bola prejednávaná na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 3 T 115/00.

V uvedenej   trestnej   veci   som   bol   vo   väzbe   až   do   dňa   22.   5.   2001,   kedy   som Uznesením Okresného súdu v Prešove sp. zn. 3 T 115/00 zo dňa 22. 5. 2001 bol prepustený z väzby   na   slobodu   týmto   dňom,   a to   za   podmienky   prijatia   peňažnej   záruky   v sume 80. 000.- Sk.

Takto som bol vo väzbe od 19. 7. 2000 do 22. 5. 2001, teda spolu 10 mesiacov a 4 dni, resp. 297 dní.

V tejto trestnej veci som bol Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 5. 6. 2001 spod obžaloby oslobodený z dôvodov podľa § 226 písm. c) Tr. por., s tým, že tento rozsudok bol   následne   správoplatnený   po   podanom   odvolaní   prokurátora,   ktoré   bolo   Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 12. 2001 sp. zn. 2 To 232/01 zamietnuté.

Mám za to, že v konaní proti mne vedenom, došlo k neprimeraným prieťahom, a to najmä na súde.“

Vzhľadom najmä na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00 porušil právo R. G., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

2.   R.   G.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   500.000,-   Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Prešove povinný zaplatiť do 70 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet, ktorý bude súdu oznámený po rozhodnutí Ústavného súdu SR.“

  II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   Okresného   súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   trestnoprávne   konanie   vedené   proti   sťažovateľovi   na Okresnom   súde   v   Prešove   pod   sp.   zn.   3   T   115/00   bolo   právoplatne   skončené 20. decembra 2001.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná sťažnosť z 3. septembra 2003 bola ústavnému súdu doručená 9. septembra 2003, teda v čase, keď už nedochádzalo k namietanému porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 139/02). Napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 20. decembra 2001, teda dávno pred uplynutím dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2003.