SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 165/03-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť R. G., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., P., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť R. G. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2003 doručená sťažnosť R. G., R., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Prešove (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že: „(...) rozhodnutím Okresného súdu v Prešove zo dňa 21. 7. 2000 sp. zn. NtV 82/00 som bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. s tým, že väzba u mňa začala dňom 19. 7. 2000 a to z dôvodov, že som bol stíhaný ako obvinený pre trestný čin podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák.
V trestnej veci som bol ďalej stíhaný a bola podaná na mňa obžaloba, ktorá bola prejednávaná na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 3 T 115/00.
V uvedenej trestnej veci som bol vo väzbe až do dňa 22. 5. 2001, kedy som Uznesením Okresného súdu v Prešove sp. zn. 3 T 115/00 zo dňa 22. 5. 2001 bol prepustený z väzby na slobodu týmto dňom, a to za podmienky prijatia peňažnej záruky v sume 80. 000.- Sk.
Takto som bol vo väzbe od 19. 7. 2000 do 22. 5. 2001, teda spolu 10 mesiacov a 4 dni, resp. 297 dní.
V tejto trestnej veci som bol Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 5. 6. 2001 spod obžaloby oslobodený z dôvodov podľa § 226 písm. c) Tr. por., s tým, že tento rozsudok bol následne správoplatnený po podanom odvolaní prokurátora, ktoré bolo Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 12. 2001 sp. zn. 2 To 232/01 zamietnuté.
Mám za to, že v konaní proti mne vedenom, došlo k neprimeraným prieťahom, a to najmä na súde.“
Vzhľadom najmä na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00 porušil právo R. G., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. R. G. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000,- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Prešove povinný zaplatiť do 70 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet, ktorý bude súdu oznámený po rozhodnutí Ústavného súdu SR.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/00.
Zo sťažnosti vyplýva, že trestnoprávne konanie vedené proti sťažovateľovi na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 3 T 115/00 bolo právoplatne skončené 20. decembra 2001.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Predmetná sťažnosť z 3. septembra 2003 bola ústavnému súdu doručená 9. septembra 2003, teda v čase, keď už nedochádzalo k namietanému porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 139/02). Napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 20. decembra 2001, teda dávno pred uplynutím dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2003.