znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 164/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   MAC   TV,   s. r. o.,   Brečtanová   1,Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Bugala   –   Ďurček,   s. r. o.,   Drotárskacesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v spojení   s čl.   12   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   v spojení   s čl.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 5 Sž 14/2013 z 27. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   MAC   TV,   s. r. o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 Dohovoru oochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sž 14/2013 z 27. novembra2014 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v správnom konaní vedenom Radou prevysielanie   a   retransmisiu   (ďalej   len   „Rada“)   bola   sťažovateľke   rozhodnutím   Radyč. RP/041/2013 zo 7. mája 2013 uložená pokuta 700 € za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.o telekomunikáciách   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o vysielanía retransmisii“), ktoré malo spočívať v tom, že „v rámci programovej služby JOJ PLUS odvysielal dňa 17.11.2012 o cca 21.08 hod, 22.09 hod, 23.11 hod,. upútavku na program Česko Slovensko má talent, ktorú neoznačil jednotným grafickým symbolom jednotného systému   označovania,   čím   došlo   k nesprávnemu   uplatneniu   §   6   ods.   5   druhá   veta Jednotného   systému   označovania“.   Proti   uvedenému   rozhodnutiu   Rady   sa   sťažovateľkaodvolala. O jej odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdilrozhodnutie Rady.

3. Sťažovateľka namieta,   že najvyšší súd svojím   rozsudkom porušil jej   základnépráva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. V podstatnej časti svojej argumentácie uvádza:

«...   k   zásahu   a   porušeniu   práva   sťažovateľky   došlo   postupom   najvyššieho   súdu v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd považoval nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice o vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci a absencia postupu Rady v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu, ktorý bol zákonný a nemohol spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.

Sťažovateľka namieta, že nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom a)   alebo   nevyhotovenie   zápisnice   o   vykonaní   dôkazu   v   súlade   so   zákonom   je   vážnym zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu....

Rada vo svojom Oznámení o začatí správneho konania zo dňa 09.04.2013, ako aj v napadnutom   rozhodnutí   uviedla,   že   podkladmi   (dôkazmi)   pre   vydanie   napadnutého rozhodnutia sú:

... záznam z vysielania programovej služby JOJ PLUS zo dňa 17.11.2012; a... záznam z vysielania programu Česko Slovensko má talent, a... prepis/popis skutkového stavu;... Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala najmä skutočnosť, že... Rada buď nevykonala vyššie špecifikované dôkazy vôbec; alebo... ich nevykonala v súlade so Správnym poriadkom, hoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne na skutočnostiach,   ktoré   bolo   možné   zistiť   výlučne   len   na   základe   vykonania   uvedených dôkazov zákonným spôsobom...

Najvyšší   súd   v   rozhodnutí   najvyššieho   súdu   tento   odvolací   dôvod   sťažovateľky nepovažoval za dôvodný, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré naznačujú, že nesprávne a neúplné „pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky... Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo- zvukového   záznamu   (resp.   ak   Rada   uvádza,   že   sa   „oboznámila   s   podkladmi   pre rozhodnutie“)   je   potom   nevyhnutné,   aby   z   obsahu   správneho   spisu   bolo   možné   učiniť spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady sa oboznámili s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo-obrazový záznam.

Následne   vykonanie   takéhoto   dôkazu   je   možné   preukázať   výlučne   len   formou zápisnice o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.

Ak Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo-zvukový záznam), tzn. obhliadla dôkaz, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia Rady   môžu   získať   priame   a   nesprostredkované   povedomie   o   skutočnom   obsahu odvysielaného   spotu.   Takýto   dôkazný   prostriedok   (ohliadku)   nie   je   možné   nahradiť analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec, navyše nie nestranným....

Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali....

V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia Rady   vo   forme   vzhliadnutia   obrazovo-zvukových   záznamov,   mala   o   vykonaní   takýchto dôkazov   spísať   zápisnicu   s   náležitosťami   podľa   §   22   ods.   2   a   3   Správneho   poriadku. Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.

V prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu (vzhliadnutí   obrazovo-zvukového   záznamu)   a   v   odôvodnení   rozhodnutia   Rady   Rada opakovane poukazuje   na skutočnosť,   že sa so záznamami   oboznámila,   ide   o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia Rady.

V   konaní   o   správnom   delikte,   ktorého   skutková   podstata   spočíva   v   porušení povinnosti   pri   vysielaní   programu,   je   obrazovo-zvukový   záznam   posudzovanej   časti vysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada nevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí byť vykonaní riadnym procesným spôsobom....

S   ohľadom   na   citeľnú   ekonomickú   ujmu,   ktorú   môžu   pokuty   Rady   znamenať,   je potrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:„... Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o... podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení s článkom   1   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd, rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   konaní   o   odvolaní   pod   sp.   zn.: 5Sž/14/2013 zo dňa 27.11.2014, porušené boli.

... Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 5Sž/14/2013   zo   dňa   27.11.2014   sa   zrušuje   vo   všetkých   výrokoch   a   vec   sa   vracia Najvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

... Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o... trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala – Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   predovšetkýmvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu tohozákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi   napadnutým   postupom tohto orgánu   a základným právom, porušenie ktorého   sanamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situáciaalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04,II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

9.   Z   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   navrhovaného   petitu   vyplýva,   že   sťažovateľka   sadomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu. Najvyšší súd označenýmrozhodnutím   potvrdil   podľa   §   250q   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   napadnutérozhodnutie Rady, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu súv súlade so zákonom.

10.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bolna svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomocisúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práva slobôd. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadenýmzákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dohovoru vysokézmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedenév Hlave I tohto Dohovoru.

11. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je pretopotrebné   posudzovať   spoločne.   Ústavný   súd   už   v   rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   žeobsahom   základného   práva   na   súdnu   ochranu   (čl.   46   ods.   1   ústavy),   ako   aj   právana spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístupk súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   záveryzo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadnes medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

13.   Z   tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   takérozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnýchrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodenézávery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného právaalebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdeniaopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu. Ústavný súdargumentáciu   sťažovateľky   nevyhodnotil   ako   spôsobilú   spochybniť   ústavnú   udržateľnosťzáverov najvyššieho súdu a nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistenía hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod nazásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenýmiv čl. 127 ods. 2 ústavy.

15. Ústavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že najvyššísúd sa relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky (ktoré tvoria aj jejsťažnostnú argumentáciu) a svoje závery dostatočne odôvodnil na s. 4 až s. 8, keď okremuvedenia najmä príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákona o vysielanía retransmisii, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, uviedol:

„V posudzovanej veci bolo potrebné postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti   Občianskeho   súdneho   poriadku   preskúmať   zákonnosť   postupu   a   zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS dňa 17.11.2012 o cca 21:08 hod., 22:09 hod., 23:11 hod. odvysielala upútavku na program Česko Slovensko má talent, ktorú neoznačila grafickým symbolom jednotného systému označovania (JSO), čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta JSO a bola jej udelená sankcia - pokuta vo výške 700,- €...

Podľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov   alebo   nevhodné   a   neprípustné   pre   vekovú   skupinu   maloletých   do   18   rokov a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov   sa   označujú   grafickým   symbolom   jednotného   systému   označovania   po   celý   čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným grafickým symbolom ako samostatný program.

Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z.... rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66 387   €   a   vysielateľovi   rozhlasovej   programovej   služby   od   99   €   do   19   916   €,   ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4),

Najvyšší   súd   po   oboznámení   sa   so   spisovým   materiálom   vrátane   priloženého záznamu programu... v súlade s názorom odporkyne mal za to, že neoznačenie upútavky na program   Česko   Slovensko   má   talent   grafickým   symbolom   JSO   naplnilo   kritériá stanovené v § 6 ods. 5 JSO.

Z uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka porušila povinnosť jej danú z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. pretože nesprávne uplatnila JSO. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú najnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že príspevok svojím obsahom naplnil zákonné predpoklady na to, aby bolo možné konštatovať zákonnosť   preskúmavaného   rozhodnutia   odporkyne,   keďže   program,   na   ktorý   upútavka upútavala bol nevhodný pre maloletých do 15 rokov.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát   najvyššieho   súdu   uvádza,   že   odporkyňa   vyhotovila   takýto   prepis   zo   záznamu vysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako, k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 46 - PLO/O-577/2013 zo dňa 04.04.2013 a ktorá je súčasťou   pripojeného   administratívneho   spisu,   pričom   však   navrhovateľka   v   rámci správneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania so záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že oboznámenie   sa   s   obsahom   záznamu   je   vlastne   vykonanie   dôkazu   ohliadkou   a   bolo povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok

- ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde však o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej diskriminácie navrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú spoločenskú   potrebu   pre   označovanie   programov   v   televíznom   vysielaní   podľa   vekovej vhodnosti.

Čo   sa   týka   námietky   navrhovateľky   v   ktorej   porovnával   uvedené   porušenie   JSO s prostredím internetu, kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania je televízne vysielanie a nie prostredie internetu, takže táto námietka je pre účely tohto konania bezvýznamná.

Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri   aplikovaní   relevantných   zákonných   ustanovení,   najvyšší   súd   s   poukazom   na   vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.“

16.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   s   názorom   najvyššieho   súdu   nestotožňuje,nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutéhorozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesnýmúspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovýma právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

17. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruv spojení s čl. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v čl. 12 ods. 1 ústavy sú zakotvenézákladné   princípy   a   postuláty   Slovenskej   republiky,   avšak   nepredstavujú   konkrétnezákladné práva alebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavnýmsúdom v konaní podľa čl. 127 ústavy domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k čl. 1 dohovoru,ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.

18.   Keďže   ústavný   súd   nezistil   možnosť   sťažovateľkou   namietaného   porušeniaoznačených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súdďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015