znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 164/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. Ing. P. Ď., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na   spravodlivé   súdne   konania   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 76/2012 z 15. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. Ing. P. Ď.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 4. decembra 2013   doručená   sťažnosť   Bc.   Ing.   P.   Ď.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   a   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 76/2012 z 15. mája 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   najvyšší   súd   napadnutým   uznesením   odmietol dovolanie   sťažovateľa.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namieta,   že   najvyšší   súd   o jeho dovolaní rozhodol aj napriek skutočnosti, že v konaní pred ním nebol zastúpený advokátom. Sťažovateľ uvádza, že o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci pre dovolacie konanie nebolo   v čase   podania   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   (a   teda   ani   v čase   rozhodovania najvyššieho súdu) Centrom právnej pomoci rozhodnuté.

Sťažovateľ sa na základe uvedeného domáha, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že došlo   k porušeniu   ním   označených   práv,   napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu   zrušil a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   o jeho   žiadosti   o poskytnutie   právnej   pomoci pre zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nebolo v čase podania sťažnosti Centrom právnej pomoci právoplatne rozhodnuté.

Pretože   prílohou   sťažnosti   nebolo   splnomocnenie   pre   advokáta,   teda   sťažnosť nespĺňala   náležitosti   podľa   §   20   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“), výzvou zo 4. februára 2014 ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaslal ústavnému súdu žiadosť, ktorou požiadal príslušné Centrum právnej   pomoci   o ustanovenie   advokáta   na   jeho   zastupovanie   pred   ústavným   súdom. Zároveň   sťažovateľa   upozornil,   že   ústavný   sud   začne   o návrhu   konať a rozhodovať,   ak k nemu   bude   pripojené   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo komerčným právnikom.

Sťažovateľ si výzvu ústavného súdu prevzal 11. februára 2014, na túto výzvu však nereagoval   a v ustanovenej   lehote   žiadosť,   ktorou   požiadal   príslušné   Centrum   právnej pomoci o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, ústavnému súdu nepredložil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd opierajúc sa   o svoju   konštantnú   judikatúru   (podobne   III.   ÚS   37/02, I. ÚS 93/02 a I. ÚS 125/03) konštatuje, že ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje   upustiť   v konaní   pred   ústavným   súdom   od   splnenia   procesnej   podmienky povinného   právneho   zastúpenia   advokátom,   a to   ani   v prípadoch,   ak   sťažovateľ   má právnické vzdelanie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v lehote stanovenej ústavným súdom a ani do dňa predbežného   prerokovania   jeho   sťažnosti   žiadosť,   ktorou   požiadal   príslušné   Centrum právnej pomoci o právnu pomoc pre konanie pred ústavným súdom, nepredložil, sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014