znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 164/2013-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   septembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Marianny Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť D. Š., Š., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. Š. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/01 konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e   p o v i n n ý   uhradiť D. Š. trovy právneho zastúpenia v sume   331,13   €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a   trinásť   centov)   na   účet   jeho právneho zástupcu JUDr. R. H., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. I. ÚS 164/2013 z 13. marca 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   D.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/01.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza: „Na   podklade   obžaloby   Okresnej prokuratúry v Nitre č. 1 Pv 472/1998-199 zo dňa 2. 5. 2001 podanej na Okresný súd v Nitre dňa   3.   5.   2001...   pre   skutok,   ktorý   som   mat   spáchať   tak,   že   dňa   17.   7.   1997   v   čase od 20.00 hodiny   do   22.00   hodiny   v   obci   J.   spred   rodinného   domu   presne   nezisteným spôsobom som odcudzil osobné motorové vozidlo...

Súd   po   podaní   obžaloby...   nariadil   hlavné   pojednávanie   v   predmetnej   veci... a pri pokračovaní   v   odročenom   hlavnom   pojednávaní   dňa   16.   9.   2003   súd   rozhodol rozsudkom... sp. zn. 1 T 64/01-335 a to tak, že mňa obžalovaného... oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre 1 Pv 472/1998... pretože nebolo dokázané, že tento skutok som spáchal ja obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 16. 9. 2003   odvolanie   Okresný   prokurátor   v   Nitre,   ktoré   písomne   odôvodnil   svojím   podaním zo dňa 29. 10. 2003 sp. zn. 1 Pv 9/2003-8...

Na základe vyššie cit. odvolania... Krajský súd v Nitre... dňa 3. 12. 2003 rozhodol Uznesením sp. zn. 2 To 229/03 tak, že:... napadnutý rozsudok zrušil a... vec vrátil súdu I. st., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...

Okresný súd... po vrátení veci... nariadil hlavné pojednávanie na deň 29. 4. 2004. Toto hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na deň 8. 7. 2004. Hlavné pojednávanie konané dňa 8. 7. 2004 bolo riadne otvorené a vec sa na ňom meritórne prejednávala,   uvedené   hlavné   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito.   Okresný   súd... nariadil nový termín hlavného pojednávania na deň 25. 1. 2005, toto hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Opätovne bol Okresným súdom... nariadený termín hlavného pojednávania na deň 19. 4. 2005, ktoré hlavné pojednávanie bolo však takisto odročené bez prejednania veci a to na neurčito. Ďalší termín hlavného pojednávania bol Okresným súdom... nariadený na deň 7. 9. 2006, na ktorom hlavnom pojednávaní sa po jeho otvorení vec meritórne prejednávala, toto hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 23. 11. 2006. Hlavné pojednávanie konané dňa 23. 11. 2006 bolo odročené bez prejednania veci na deň 15.   3.   2007.   Hlavné pojednávanie konané dňa 15.   3.   2007 bolo opätovne bez prejednania veci odročené na deň 22. 5. 2007. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.   5.   2007   sa   po   jeho   otvorení   vec   meritórne   prejednávala,   pričom   uvedené hl. pojednávanie bolo opätovne odročené na deň 6. 9. 2007. Hlavné pojednávanie konané dňa 6. 9. 2007, bolo odročené bez prejednania veci na deň 6. 12. 2007 a taktiež i hlavné pojednávanie konané dňa 6. 12. 2007 bolo bez prejednania veci odročené na deň 11. 3. 2008. Hlavné pojednávanie konané dňa 11. 3. 2008 bolo bez prejednania veci odročené na neurčito.

Odo dňa 11. 3. 2008 až do dnešného dňa Okresný súd... v predmetnej veci nenariadil nový termín hlavného pojednávania...

Ako je z vyššie uvedeného zrejmé voči mojej osobe je vedené trestné stíhanie už viac ako 10-ročie. Táto skutočnosť sa závažným spôsobom prejavuje v niekoľkých oblastiach môjho života a to v oblasti osobnej, rodinnej, spoločenskej a pracovnej.

Po   celú   dobu   som   nezamestnaný,   v   nespočetných   prípadoch   dôvodom   prečo som nebol prijatý do zamestnania bola skutočnosť, že voči mojej osobe je stále vedené trestné stíhanie...

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   v   súčasnosti   sa   nachádzam   v   stave   právnej   neistoty, ktorú je možné odstrániť   len právoplatným súdnym rozhodnutím,   na ktoré stále čakám, hoci obžaloba na súd napadla 3. 5. 2001.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo D. Š... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/01 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nitra prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. Š... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,- €, (slovom štyritisíc eur), ktoré je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť do 2 mesiacov od tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Nitra   je   povinný   uhradiť   D.   Š...   trovy   právnych   služieb   v   sume 331,128 € na účet jeho právneho zástupcu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil takto: „S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a okolnosti, ktoré zakladajú porušenie namietaného   práva,   taktiež   s   prihliadnutím   na   význam   predmetu   sporu   pre   mňa ako sťažovateľa   a   s   prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   bolo   opodstatnené   očakávanie včasného odstránenia môjho stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, ako aj na rozsah a intenzitu ako nečinnosť súdu na mňa dolieha, ako zasahuje do mnohých oblastí môjho života, žiadam... priznať mi ako sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000,- €.“

5.1   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 341/13 z 25. marca 2013, v ktorom uviedol chronologický postup všetkých úkonov vykonaných vo veci a k sťažnosti sa vyjadril takto: „... jednoznačne konštatujem,   že   zo   strany   Okresného   súdu...   nedošlo   k   porušeniu   základných   práv obžalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Je jednoznačne preukázané, že sudkyňa vo veci koná. Vec nebola doposiaľ skončená nie z dôvodov, že by sudkyňa JUDr. A. T. nekonala, ale vznikli objektívne prekážky... Okresnému súdu doposiaľ nebol predložený spis Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T/9/2000. Tento spis je potrebný, aby sudca mohol vo veci rozhodnúť.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľa na vyjadrenie predsedu okresného súdu nereagoval.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomného vyjadrenia okresného súdu a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu sp. zn. 1 T 64/01 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 3. mája 2001 bola okresnému súdu doručená z Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) obžaloba proti sťažovateľovi, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 T/64/2001,

- 28. júna 2001 okresný súd uznesením č. k. 1 T/64/01-250 na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie,

- 2. augusta 2001 okresná prokuratúra podala sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu,

- Krajský   súd   Nitra   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   3 To 4/02 z 31. januára   2002   zrušil   prvostupňové   rozhodnutie;   spis   bol   vrátený   okresnému   súdu 5. apríla 2002,

- 13. júna 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. september 2002,

- 14. júna 2002 okresný súd ustanovil sťažovateľovi za obhajcu advokáta JUDr. R. H.,

- 3. septembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. október 2002; toto ďalšie pojednávanie bolo odročené na 21. január 2003 z dôvodu, že sa nepodarilo doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie svedkovi M. H.,

- 21. januára 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 31. marec 2003   z   dôvodu,   že   sa   znova   nepodarilo   doručiť   predvolanie   na   hlavné   pojednávanie svedkovi M. H.,

- 31. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. jún 2003 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 19. júna 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. september 2003 z dôvodu, že sa na hlavné pojednávanie nedostavil predvolaný svedok,

- 19.   septembra   2003   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   tak,   že   sťažovateľa   z   pod obžaloby oslobodil,

- 30.   októbra   2003   okresný   prokurátor   podal   proti   rozsudku   okresného   súdu odvolanie,

- 3.   decembra   2003   krajský   súd   napadnutý   rozsudok   zrušil   a   vrátil   vec   na   nové konanie a rozhodnutie; spis bol okresnému súdu vrátený 10. februára 2004,

- 29. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. júl 2004 z dôvodu, že sa nedostavil predvolaný svedok,

- 8. júla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 27. septembra 2004 krajský súd oznámil, že žiadané údaje a fotokópie zo spisu a spis   sp.   zn.   3 T   9/2000   poslať   nemôžu,   pretože   bol   postúpený   Najvyššiemu   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- 4. novembra 2004 najvyšší súd na dopyt oznámil, že utajovaný svedok vystupuje pod legendou, zaslal tiež žiadanú fotokópiu zápisnice o domovej prehliadke 23. marca 1999 a fotodokumentáciu k nej,

- 25. januára 2005 sa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. apríl 2005 z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavil sťažovateľ,

- 19.   apríla   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito, pretože   sa nepodarilo   okresnému   súdu   doručiť   predvolanie   na   hlavné   pojednávanie utajenému svedkovi ani zistiť jeho pobyt,

- následne okresný súd opakovane (neúspešne) zisťoval adresu svedka,

- 7.   septembra   2006   sa   uskutočnilo pojednávanie,   bol   vypočutý   chránený svedok a pojednávanie bolo odročené na 23. november 2006,

- 23. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. marec 2007,

- 15. marca 2007 sa uskutočnilo pojednávanie; aj keď sa dostavil chránený svedok, nedostavili sa sťažovateľ a svedok M. H., preto muselo byť hlavné pojednávanie odročené na 22. máj 2007,

- 22. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vykonaná konfrontácia medzi svedkami a pojednávanie bolo odročené na 6. september 2007 pre účely vyžiadania spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T 9/2000,

- 6. septembra 2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 6. december 2007 z dôvodu, že nebol doručený žiadaný spis z Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T 9/2000,

- 6. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. marec 2008   z   dôvodu,   že nebol   doručený   žiadaný   spis   z   Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn. 3 T 9/2000,

- 21. decembra 2007 okresnému súdu bolo oznámené Krajským súdom v Žiline, že spis nemôže byť zapožičaný, pretože bol predložený 17. decembra 2007 najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažnostiach obžalovaných,

- 11.   marca   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito z dôvodu, že nebol doručený žiadaný spis z Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T 9/2000,

- 25. marca 2008 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že spis nemôže byť zapožičaný, pretože sa nachádza na najvyššom súde,

- 25. júna 2008 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že spis nemôže byť zapožičaný, pretože sa nachádza na najvyššom súde,

- 24. novembra 2008 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že spis nemôže byť zapožičaný, pretože sa nachádza na najvyššom súde,

- 20. februára 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť okresnej prokuratúry, aby oznámil dôvod, ktorý bráni nariadiť termín pojednávania,

- 20. marca 2009 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že spis nemôže byť zapožičaný, pretože sa nachádza na najvyššom súde,

- 9. apríla 2009 okresný súd oznámil okresnej prokuratúre, že nemôže byť určený termín pojednávania, lebo čaká na spis Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T 9/2000, ktorý sa nachádza na najvyššom súde,

- 31. augusta 2009 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že spis nemôže byť zapožičaný, pretože sa nachádza na najvyššom súde,

- 29. januára 2010 okresný súd dostal z Krajského súdu v Žiline rozhodnutia súdu I. a II.   stupňa vo   veci   sp.   zn.   1 T 64/2001;   žiadané spisy   nemôže zaslať,   lebo je nutné rozhodnúť o zhabaní veci,

- 9. marca 2010 a 26. marca 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť okresnej prokuratúry, aby oznámil dôvod, ktorý bráni nariadiť termín pojednávania,

- 31. marca 2010 okresný súd oznámil okresnej prokuratúre, že nemôže byť určený termín   pojednávania,   lebo   čaká   na   spis   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   3   T   9/2000, z ktorého musí zadovážiť zápisnicu o domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná u svedka M. H.,

- 22.   apríla 2010   Krajský   súd   v Žiline okresnému súdu   oznámil, že žiadaný spis nemôže zaslať, lebo je nutné rozhodnúť o návrhu prokurátora na zhabanie veci,

- 6.   septembra   2010   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o   odstránenie   prieťahov v konaní,

- 17. septembra 2010 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že žiadaný spis nemôže zaslať, lebo bol odoslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 28. júla 2010,

- 29. novembra 2010 okresný súd oznámil sťažovateľovi na jeho žiadosť, že vo veci koná a zabezpečuje dôkazy,

- 14. decembra 2010 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že žiadaný spis nemôže zaslať, lebo bol odoslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 28. júla 2010,

- 4. februára 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť okresnej prokuratúry, aby oznámil dôvod, ktorý bráni nariadiť termín pojednávania,

- 7. februára 2011 okresný súd oznámil okresnej prokuratúre, že nemôže byť určený termín   pojednávania,   lebo   čaká   na   spis   Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   3   T   9/2000, z ktorého musí zadovážiť zápisnicu o domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná u svedka M. H.,

- 21. februára 2011 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že žiadaný spis nemôže zaslať, lebo bol odoslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 28. júla 2010,

- 13.   júla   2011   Krajský   súd   v Žiline   okresnému   súdu   oznámil,   že   žiadaný   spis nemôže   zaslať,   lebo   bol   odoslaný   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky 28. júla 2010; Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej   republiky 25. októbra 2010 zaslalo spis Okresnému súdu Piešťany a doteraz nebol vrátený Krajskému súdu v Žiline,

- 24. októbra 2011 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že žiadaný spis nemôže zaslať, lebo sa nachádza na Okresnom súde Piešťany,

- 6. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie predsedu Krajského súdu   v   Žiline,   prisľúbil   pomoc   a   po   vrátení   spisu   bude   tento   prednostne   zapožičaný okresnému súdu,

- 13.   júna   2012   Krajský   súd   v Žiline   okresnému   súdu   oznámil,   že   žiadaný   spis nemôže zaslať, lebo bude zaslaný Okresnému súdu Trenčín,

- 2. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie predsedu Krajského súdu v Žiline,   že spis   sa   nachádza   na   Okresnom   súde   Trenčín,   po   vrátení   spisu   bude   tento prednostne zapožičaný okresnému súdu,

- 11. septembra 2012 Krajský súd v Žiline okresnému súdu oznámil, že žiadaný spis nemôže zaslať, lebo nebol ešte vrátený z Okresného súdu Trenčín,

- 5. novembra 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť okresnej prokuratúry, aby oznámil dôvod, ktorý bráni nariadiť termín pojednávania,

- 7. novembra 2012 okresný súd oznámil okresnej prokuratúre, že nemôže byť určený termín   pojednávania,   lebo   čaká   na   spis   Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   3 T   9/2000, z ktorého musí zadovážiť zápisnicu o domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná u svedka M. H.,

- 10. decembra 2012 Krajský súdu v Žiline okresnému súdu oznámil, že žiadaný spis nemôže zaslať, lebo nebol ešte vrátený z Okresného súdu Trenčín,

- 6. februára 2013   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   žiadosť   o   odstránenie prieťahov v konaní, okresný súd v odpovedi na sťažnosť uviedol, že vo veci koná,

- 8. februára 2013 okresný súd požiadal Krajský súd v Žiline o zaslanie obratom spisu sp. zn. 3 T 9/2000.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 T/64/01   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“ ), preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť práva (napr. II. ÚS 55/98).

11. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov   účinného   do   31.   decembra   2005   a   obdobne   podľa   §   2   ods.   10   zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite   zistený   skutkový   stav   veci,   a   to   v   rozsahu   nevyhnutnom   na   ich   rozhodnutie. S rovnakou   starostlivosťou   objasňujú   okolnosti   svedčiace   proti   obvinenému,   ako   aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy nečakajúc na návrh strán.

12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého   jednotlivého   prípadu,   a   to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03).

14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   sp. zn.   1 T 64/01 je trestnoprávne konanie o obžalobe proti sťažovateľovi. Posudzované konanie sa začalo na okresnom súde 3. mája 2001, teda pred dvanástimi rokmi. Ústavný súd zistil, že celková dĺžka   predmetného   konania   pred   okresným   súdom   bola   čiastočne   spôsobená   skutkovo-procesnými   okolnosťami   (zabezpečovanie   svedkov,   existencia   utajovaného   svedka, zabezpečovanie iného na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu). Celková dĺžka tohto konania však bola podľa názoru ústavného súdu poznačená predovšetkým postupom okresného súdu v tejto veci, ktorý sa síce formálne snažil zadovážiť si k veci potrebný iný súdny spis, avšak konal pritom skôr mechanicky, a teda neefektívne (v čase, keď sa žiadaný spis nachádzal na najvyššom súde, ministerstve spravodlivosti, či na iných všeobecných súdoch).

15.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   zistil,   že   sa   dvakrát neustanovil   na   pojednávanie   (25.   januára   2005   a   15.   marca   2007),   avšak   v celkovom správaní sťažovateľa ústavný súd nezistil také nedostatky, ktoré by mohli výraznou mierou ovplyvniť celkovú dĺžku uvedeného konania.

16. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu.   Sťažovateľ v sťažnosti   nekonkretizoval   obdobia,   počas   ktorých   malo   dôjsť   k   zbytočným prieťahom/nečinnosti v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer   12   rokov.   Konanie   na   okresnom   súde   je   poznačené   ako   celok   formálnosťou, neefektívnosťou a nesústredenosťou, aj keď okresný súd nariaďoval hlavné pojednávania, zabezpečoval   účasť   na   hlavných   pojednávaniach,   ale   vec   meritórne   neposudzoval, a to najmä   v   období   od   10.   februára   2004   (vrátený   spis   z   krajského   súdu)   až do   času doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (15.   februára   2013),   resp.   do   času   rozhodovania ústavným   súdom.   Neefektívnosť   konania   okresného   súdu   možno   vidieť   aj   v   jeho rozhodovacej   činnosti,   keď   uznesením   sp.   zn.   1 T/64/01   z   28. júna   2001   vrátil   vec okresnému prokurátorovi na došetrenie a následne krajský súd na odvolanie prokurátora uznesením č. k. 3 To 4/02-262 toto rozhodnutie okresného súdu zrušil a uložil okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Spis bol vrátený okresnému súdu 5. apríla 2002. Ďalej aj keď okresný súd vo veci meritórne rozhodol 19. septembra 2003, toto rozhodnutie pre pochybenie, ktorého sa dopustil okresný súd, bolo krajským súdom zrušené z dôvodu, že „... nebol dostatočne zistený skutkový stav veci tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. por...“.

17. Okresný súd od 25. mája 2007 opakovane žiadal Krajský súd v Žiline o zaslanie spisu sp. zn. 3 T 9/2000 (pozri bod 14 in fine). Z toho dôvodu posledné hlavné pojednávanie vo veci, ktoré okresný súd uskutočnil 11. marca 2008, bolo odročené na neurčito a od tej doby okresný súd vo veci nekonal efektívne. Na túto okolnosť upozornil okresný súd nielen sťažovateľ, ale tiež okresná prokuratúra, ktorej okresný súd iba oznámil, že nemôže byť určený termín pojednávania, lebo čaká na spis Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T 9/2000, z ktorého musí zadovážiť zápisnicu o domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná u svedka M. H.   (v   tejto   súvislosti   pozornosti   ústavného   súdu   neušlo,   že   v   spise   okresného   súdu   sa podobná zápisnica – síce vo fotokópii – už nachádza, a to od 4. novembra 2004, pozn.). Ústavný súd   nemôže akceptovať takú   situáciu, keď podstatný   dôkaz   pre   svoje konanie získava okresný súd počas takmer 6 rokov iba tým, že z času na čas sa obráti na Krajský súd v Žiline, aby mu zaslal požadovaný súdny spis. Efektívna miera súdnej spolupráce medzi orgánmi verejnej moci rozhodne vyzerá inak.

18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už opakovane vyslovil, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním   príslušného   súdu,   ale   aj   nesprávnou   (neefektívnou)   činnosťou   súdu,   ktorá nesmeruje   k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníka   súdneho   konania   vo   veci,   s   ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).

19.   Ústavný   súd   bez   akýchkoľvek   pochybností   dospel   k   názoru,   že   doterajším postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 1   T   64/01,   už len z dôvodu celkového trvania tohto konania 12 rokov došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

21.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy a podľa čl. 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T 64/01   bez   zbytočných   prieťahov,   lebo   konanie   nie   je   dosiaľ   právoplatne   skončené. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

22.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

23. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € z dôvodov uvedených v bode 4 tohto odôvodnenia. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   vzhľadom na stav „právnej   neistoty   v   ktorom   sa   nachádzam,   ako   aj   na   rozsah   a   intenzitu   ako nečinnosť súdu na mňa dolieha, ako zasahuje do mnohých oblasti môjho života“, na ktorý sťažovateľ   v   sťažnosti   taktiež   poukazoval.   Pri   určení   výšky   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   ESĽP, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 13 až 19) považuje za primerané v požadovanej sume 4 000 €.

25. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného   súdu.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal dva úkony   právnej   pomoci,   a   to   prevzatie   veci   a   príprava   zastupovania,   písomné spracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu 15. februára 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý   je   781   €,   t.   j.   130,16   €,   a   režijný   paušál   7,81   €,   teda   spolu   137,97   €.   Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb   a   2   x   paušálna náhrada)   predstavuje   sumu   275,94   €   plus 20   %   DPH   (advokát je platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   OSP)   v   lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

27. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v bode 4.

28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013