znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 164/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. B., K., zastúpenej advokátom JUDr. O. L. K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C/89/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2010 doručená sťažnosť Ing. K. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/89/2007.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že je účastníčkou konania pred okresným súdom o náhradu škody s príslušenstvom vedeného pod sp. zn. 16 C/89/2007, ktoré sa začalo na jej návrh 6. júla 2007. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... Dňa 24. 7. 2007 bola sťažovateľka vyzvaná Okresným súdom..., aby v lehote 10 dní preukázala vlastníctvo k novostavbe... a to výpisom z katastra nehnuteľností, prípadne stavebným   povolením   a v rovnakej   lehote   preukázala   i   prípadnú   existenciu   poistenia uvedenej novostavby a rozsah plnenia poisťovne v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 6. 7. 2005... Podaním zo dňa 3. 8. 2007 sťažovateľka reagovala na výzvu súdu... Okresný súd... platobným   rozkazom   zo   dňa   28.   9.   2007   uložil   odporcom   zaplatiť   navrhovateľke   sumu 116 872,40   Sk...   Dňa   17.   10.   2007   bol   zo   strany   odporcu   I.   G.   podaný   odpor   proti platobnému rozkazu...   Podaním zo dňa 29. 4. 2009 sťažovateľka požiadala o vytýčenie pojednávania a poukázala na prieťahy v konaní...   nakoľko od posledného... úkonu súdu uplynulo viac ako 18 mesiacov... 12. 8. 2009 sťažovateľka opätovne požiadala konajúci súd o vytýčenie pojednávania, nakoľko od posledného procesného úkonu súdu uplynulo takmer 22   mesiacov...   Vo   veci   sp.   zn.   16   C   89/2007   do   dnešného   dňa   nebolo   ani   vytýčené pojednávanie, v dôsledku čoho bolo sťažovateľke porušené právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov... Sťažovateľka má za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že po uplynutí takmer 3 rokov od podania návrhu... nedošlo k meritórnemu uzavretiu celej veci... a vo veci... nebolo vytýčené pojednávanie, v konaní dochádza ku zbytočným prieťahom, za ktoré podľa jej názoru zodpovedá Okresný súd...“.

3. Sťažovateľka žiada ústavný súd, aby v predmetnej veci vydal tento nález:„Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 89/2007 porušil právo Ing. K. B..., aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 89/2007 sa prikazuje konať bez prieťahov.

Ing. K. B... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5151,- €, ktoré je Okresný súd... povinný jej vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ing. K. B... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd... povinný vyplatiť jej právnemu zástupcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5.   Z obsahu   sťažnosti   i navrhovaného   petitu   je   zrejmé,   že   sťažovateľka   namieta prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 16 C/89/2007 podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   má   k dispozícii   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“),   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

11. Sťažovateľka síce v prílohe k sťažnosti priložila dva listy ( z 20. apríla 2009 a 12. augusta 2009) adresované okresnému súdu, ktorými žiadala nariadenie pojednávania, ktoré ale nespĺňali zákonom predpokladané náležitosti „sťažnosti   na prieťahy v súdnom konaní, doručené predsedovi okresného súdu“ (§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch), preto ich nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní.

12. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

13. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2010