znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 164/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. Š., Ž., vo veci porušenia základného práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti,   zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 68/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. Š. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2003 doručená   sťažnosť   Ing.   Š.   Š.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal   porušenie základného práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti, zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 68/03.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľ podal dňa 25. 9. 2001 na Okresný súd vo Veľkom Krtíši návrh na začatie konania vo veci ochrany osobnosti podľa § 200i O. s. p. Po postúpení návrhu na Okresný súd v Rimavskej Sobote, bol návrh sťažovateľa na prvom pojednávaní rozsudkom č. k. 7 C 216/01-42 zo dňa 11. 11. 2002 zamietnutý. (...)

Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal listom zo dňa 20. 1. 2003 odvolanie proti rozsudku okresného súdu. (...)

Sťažovateľ obdržal dňa 5. 6. 2003 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 Co 68/03 zo dňa 10. apríla 2003, v ktorom bol potvrdený rozsudok okresného súdu. Ďalej v rozsudku bolo uložené sťažovateľovi zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške 7.618,- Sk a bolo vydané poučenie, že proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. (...) Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal odvolanie sťažovateľa bez jeho prizvania. Podľa   vyčíslenia   trov   konania,   sťažovateľ   usudzuje,   že   na   pojednávaní   o odvolaní   bol prizvaný iba zástupca žalovaného.

Podľa   odôvodnenia   uvedeného   rozsudku,   krajský   súd   sa   nezaoberal   všetkými námietkami uvedených v odvolaní sťažovateľa.   K jednotlivým bodom odvolania nezaujal stanovisko.

Krajský súd v konaní porušil §§ 211 a násl. Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd neprejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ – sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia.   Na   pojednávanie   o odvolaní   neprizval   odvolateľa   –   sťažovateľa   a tým   mu neumožnil vyjadriť sa a predniesť svoje ďalšie návrhy.

Týmto konaním boli porušené ústavné práva sťažovateľa.“

Sťažovateľ sa   na základe uvedených   skutočností   domáhal toho,   aby ústavný   súd vydal tento nález:

„Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 12 Co 68/03 porušil právo Ing. Š. Š., aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd ruší rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní na ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 12 Co 68/03 a vracia vec na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk. “Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný súd   sťažovateľa   vyzval listom z 20. augusta 2003, aby odstránil nedostatky svojho podania a doplnil sťažnosť tak, aby zodpovedala ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy pripojil splnomocnenie pre jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom. Sťažovateľ bol zároveň poučený o tom, že ak uvedené nedostatky jeho podania nebudú odstránené, ústavný súd môže toto podanie podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietnuť.   Sťažovateľ   túto   výzvu   prevzal 27. augusta 2003, avšak do dnešného dňa na výzvu nereagoval, splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika k svojej sťažnosti nepripojil.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovateľ   ani   po   výzve   ústavného   súdu   nepredložil   splnomocnenie   na   jeho zastupovanie   advokátom   alebo   komerčným   právnikom   v súlade   s   §   20   ods.   2   zákona o ústavnom súde, bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2003