znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 163/2014-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. O., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 31/2013 z 28. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. I. O. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 5. decembra 2013   doručená   sťažnosť   JUDr.   I.   O.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo veci namietaného porušenia jeho práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   5   Cdo   31/2013   z   28.   mája   2013   (ďalej   len   „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   najvyšší   súd   napadnutým   uznesením   odmietol dovolanie   podané   sťažovateľom.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že „spor   bol...   zahájený 7.10.1996“. Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd „ignoruje celosvetove platné základné právne zásady pre konanie“ a vec sa snaží „zametať pod koberec“.

Sťažovateľ ďalej vyzval ústavný súd, aby si „vyžiadal celý sporový spis“, a zároveň požiadal   o   to,   aby   mu   advokáta   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   určil Minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Napokon   sťažovateľ   požiadal   o „vrátenie súdneho poplatku, ktoré ste v konaní požadovali v nesprávnej výške“.

Pretože sťažnosť nespĺňala náležitosti podľa § 20, § 49 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“),   výzvou   z   11.   decembra   2013   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa na doplnenie   jeho   sťažnosti   v lehote   30   dní   od   doručenia   tejto   výzvy   a   zároveň   ho upozornil, že ak v uvedenej lehote svoju sťažnosť nedoplní, ústavný súd ju pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne.

Sťažovateľ si výzvu ústavného súdu prevzal 7. januára 2014, na túto výzvu však nereagoval a v ustanovenej lehote svoju sťažnosť nedoplnil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že v prípade,   ak   nedoplní   svoju   sťažnosť   v súlade   s výzvou   ústavného   súdu,   bude   jeho sťažnosť odmietnutá, svoju sťažnosť v lehote stanovenej ústavným súdom nedoplnil.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   ustanovenie   §   20   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde neumožňuje upustiť v konaní pred ústavným súdom od splnenia podmienok podľa § 20, § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa nie je spísaná advokátom,   že   k sťažnosti   nie   je   priložená   kópia   právoplatného   rozhodnutia,   ktoré sťažovateľ   napáda,   a na   to,   že   odôvodnenie   sťažnosti   je   nezrozumiteľné a zmätočné. Sťažovateľ navyše v sťažnosti neuviedol, čoho sa na ústavnom súde domáha (petit sťažnosti).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažovateľa upozornil, že v prípade nedoplnenia jeho   sťažnosti   bude   jeho   sťažnosť   odmietnutá,   a sťažovateľ   napriek   tomu   v stanovenej lehote   svoju   sťažnosť   nedoplnil,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014