znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 163/2011-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   R.,   s.   r.   o.   „v   likvidácii“,   Š.,   zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 35/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   R.,   s.   r.   o.   „v   likvidácii“,   Š.,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2011 doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. „v likvidácii“, Š. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 35/2005.

2. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Sťažovateľ... ako právny nástupca s. r. o. A.) je žalobcom v konaní vedenom pred Okresným súdom... pod sp. zn.: 27 Cb 35/2005... Žiadosť žalobcu o zámenu účastníkov bola súladne s platným právom vyriešená až v decembri 2009. Ani štyri urgencie o procesný postup (priamo k rukám predsedu OS Ba III: z 28. 06. 2010, 30. 08. 2010, 13. 12. 2010 a 24. 02. 2011) neviedli k reálnemu výsledku - ním je samozrejme len vyhlásenie rozsudku... sťažovateľ... tvrdí, že prvostupňový súd už viac   ako   šesť   rokov   pracoval   a   pracuje   procesne   neefektívne.   Ide   v podstate   o   stav denegatio iustitiae. OS Ba III sťažovateľovi odmieta poskytnúť ústavou garantovanú súdnu ochranu... Na 22. 09. 2010 bol síce vytýčený pojednávací termín, zákonná sudkyňa však bola PN a teda napriek konštruktívnemu postoju zastupujúcej sudkyne obsahovo išlo o relatívne neproduktívny čas. Sporové strany sa v pojednávacej miestnosti zišli, predviedli svoje rigídne postoje a zasa sa rozišli...“.

3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 35/2005 porušil právo R. s. r. o..., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... Okresnému súdu... sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 35/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov... Sťažovateľovi... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške   6.000,-   €   (slovom   šesťtisíc   EUR),   ktoré   je   Okresný   súd...   povinný   vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu... Okresný súd... je povinný uhradiť   sťažovateľovi...   trovy   konania,   tak   ako   budú   vyčíslené   v   písomnom   vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju   zo   všetkých   hľadísk   uvedených   v   §   25   ods.   2   citovaného   zákona.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 35/2005.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

8. Z obsahu sťažnosti a jej príloh a dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe právneho predchodcu sťažovateľky (obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o.), ktorá je vedená pod sp. zn. 27 Cb 35/2005. Okresný súd uznesením č. k. 27 Cb 35/2005-282 zo 14. decembra 2009 pripustil, „aby z konania vystúpil navrhovateľ A. s r. o., Š., a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť   R.   s.   r.   o.“. Proti   uzneseniu   podal   v zákonnej   lehote   žalovaný   odvolanie, o ktorom právoplatne rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 39/2010 11. mája 2010 tak, že odvolanie odmietol.

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka do konania vstúpila namiesto pôvodného navrhovateľa (zámena účastníka) na základe uznesenia okresného súdu zo 14. decembra 2009 (v spojení s uznesením krajského súdu z 11. mája 2010), ktorý pripustil jej vstup do konania namiesto jej právneho predchodcu, čím došlo ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu,   a   teda   aj   k   vymedzeniu   časti   napadnutého   konania,   v   súvislosti   s   ktorou sťažovateľka   môže   relevantne   uplatňovať   základné   právo   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov.   V   tej   súvislosti   si   ústavný   súd   nemohol   nevšimnúť,   že   právny   predchodca sťažovateľky ešte listom z 12. apríla 2010 stále v pozícii žalobcu predložil okresnému súdu obsiahle 36 stranové podanie, v ktorom popísal skutkový a právny stav veci.

10. Vzhľadom na to, že sťažovateľka do konania vstúpila, teda stala sa účastníčkou konania až po právoplatnosti – k tomu sa vzťahujúcich – rozhodnutí súdov (pozri bod 8), a to v dôsledku singulárnej sukcesie, ústavný súd nepodrobil preskúmaniu tú časť konania, ktorá   sa   týkala   právneho   predchodcu   sťažovateľky,   pretože   v tom   čase nedochádzalo/nemohlo dochádzať k porušovaniu základných práv sťažovateľky.

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že celková doterajšia dĺžka konania, od kedy vstúpila do konania sťažovateľka, je 11 mesiacov a v rámci tejto doby okresný súd uskutočnil   22.   septembra   2010   súdne   pojednávanie.   V   zmysle   ustálenej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jedným   z   dôvodov   odmietnutia   sťažnosti   je   zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom, alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05. Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by postup   okresného   súdu   a   celková   doterajšia   dĺžka   konania   od   vstupu   sťažovateľky   do konania v posudzovanej veci dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

13. Z týchto dôvodov   ústavný súd sťažnosť odmietol podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2011