znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 163/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Mgr. K. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 200/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Mgr. K. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2008 doručená sťažnosť JUDr. Mgr. K. H. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 200/2003.

Sťažovateľ   uviedol,   že   „dňa   16.   12.   2003   podal   žalobu   na   M.   o   zaplatenie 6 500 000.- Sk s príslušenstvom ako náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zák. č. 58/1969 Zb., ktoré má pridelené číslo konania 18 C 200/2003. Po následnej výzve súdu navrhovateľ opravil a upravil svoju žalobu dňa 02. 01. 2004.

Dňa   18.   01.   2007   navrhovateľ   bol   nahliadnuť   do   spisu   č.   k.   18   C   200/03,   aby upozornil súd na nekonanie. Dňa 25. 01. 2008 vyzval navrhovateľ odporcu o pokus na dohodu v tomto spore. Odporca M. odpovedalo dňa 01. 02. 2008, že zo súdu žiadny návrh neobdržali. Dňa 18. 02. 2008 som nahliadnutie do spisu zopakoval a konštatoval, že so spisom sa nič nedialo, ba v spise bola aj kópia návrhu určená odporcovi.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ podal dňa 22. 02. 2008 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Bratislava I. Dňa 20. 03. 2008 obdržal navrhovateľ odpoveď predsedníčky Okresného súdu BA I. v ktorej konštatuje dôvodnosť sťažnosti a za prieťahy v konaní súdu sa navrhovateľovi ospravedlňuje.“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že: „1/   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I.   vo   veci   vedenej   pod   spisovou   značkou 18 C/200/2003 došlo k porušeniu práva JUDr. Mgr. K. H., (...) na súdnu a inú právnu ochranu a aby vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36, ods. 1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, 2/   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   zaplatiť   JUDr.   Mgr.   K.   H.,   (...)   finančné zadosťučinenie vo výške 400 000.- Sk (...), 3/ Okresnému súdu Bratislava I. vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C/200/2003 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, 4/ JUDr. Mgr. K. H. (...) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 100 000.- Sk, ktorú je povinný Okresný súd Bratislava I. vyplatiť na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. P. M. do 10 dni od právoplatnosti tohoto nálezu.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. februára 2008 sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, ktorá v odpovedi z 11. marca 2008, doručenej strane sťažovateľa 20. marca 2008, uznala sťažnosť za dôvodnú a uviedla, že „požiadala zákonného   sudcu   a   vyššieho   súdneho   úradníka,   aby   pokračovali   v   konaní   tak,   aby nedochádzalo   k   prieťahom   v   konaní   zo   strany   súdu.   Vybavenie   veci   budem   priebežne sledovať“.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len „zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom   na   to,   že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 15. apríla 2008, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému   nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať, ak by predsedníčka   okresného   súdu   dostala   primeranú   lehotu   na prijatie   opatrení   proti zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (podobne   IV.   ÚS   74/05,   IV.   ÚS   48/06, II. ÚS 101/06).

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti namietaného porušenia práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   sťažovateľ   označil,   či   už   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   verejnej   moci a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov (I. ÚS 66/98). Inými slovami, ak sťažovateľ namietne také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať (primerane II. ÚS 70/99).

Sťažovateľ namietal tiež porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a túto skutočnosť v ďalšom texte sťažnosti odôvodnil iba nečinnosťou okresného súdu v namietanom súdnom konaní. Už na prvý   pohľad   je   zrejmé,   že   nečinnosť   okresného   súdu   (majúca   súvislosť   s prípadnými prieťahmi v konaní) nemá žiadnu súvislosť s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.   36   ods.   1   listiny,   preto   ústavný   súd   v tejto   časti   sťažnosť   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008