znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 163/05-60

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra 2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   M.   M.,   bytom   P.,   zastúpenej   advokátom JUDr. R. K., K., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov vo veci nariadenia predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 161/04, a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bardejov   vo   veci   nariadenia   predbežného   opatrenia   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 161/04 p o r u š i l   základné právo Ing. M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie   jej   záležitostí   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. M. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 15 148 Sk (slovom pätnásťtisícstoštyridsaťosem slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť na účet   jej   právneho   zástupcu advokáta JUDr.   R.   K.   do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 25. augusta 2005 č. k. I. ÚS 163/05-31 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť Ing.   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veci nariadenia predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 161/04.

Zo   sťažnosti   a jej príloh   vyplýva, že v konaní vedenom   pod sp.   zn. 1 P   161/04 okresný   súd   na   základe   návrhu   sťažovateľky   z 24.   júna 2004   uznesením   o predbežnom opatrení z 30. júna 2004 zveril maloletú M. M., na čas do rozvodu do výchovy a opatery sťažovateľky   (matky   maloletej)   a otca   maloletej   zaviazal prispievať   na   jej   výživu. Predmetné   uznesenie   okresného   súdu   bolo   zrušené   v odvolacom   konaní   uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoP 36/04 z 23. augusta 2004 a vec bola 3. septembra 2004 vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu s tým, že krajský súd súčasne rozhodol o námietke otca maloletej o zaujatosti zákonnej sudkyne tak, že táto zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci. Po vrátení veci podľa tvrdenia   sťažovateľky   okresný   súd „nerešpektoval   zákonnú   lehotu   a vo   veci   v zákonnej lehote   nerozhodol“ o jej   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   čím   porušil   ňou označené práva.

Sťažovateľka   v sťažnosti   ďalej   uviedla: „Uznesením   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn.:   4   Cop   36/04   zo   dňa   23.   8.   2004   bolo   zrušené   uznesenie   porušovateľa sp. zn.: 1 P 161/04 zo dňa 30. 6. 2004, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie vo veci starostlivosti o mal. M. M., a vec bola vrátená porušovateľovi na ďalšie konanie. (...) Dotknuté uznesenie odvolacieho súdu s pokynom na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci vydania predbežného opatrenia bolo porušovateľovi doručené dňa 3. 9. 2004. (...) Podľa ust. § 75 ods. 5 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým   rozhodol   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   súd   opätovne   rozhodne v lehote podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ktorá je 30 dní, pričom lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa.

Ani v tomto konaní však porušovateľ s ohľadom na vyššie uvedené nerešpektoval zákonnú lehotu a vo veci v zákonnej lehote nerozhodol. (...)“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol nálezom,   ktorým   vysloví,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 P 161/04 bolo porušené základného právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jej   záležitostí v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a súčasne   prikáže   okresnému   súdu nahradiť   sťažovateľke   trovy   konania,   ktoré   jej   vznikli   v konaní   pred   ústavným   súdom v súvislosti s jej zastúpením právnym zástupcom vo výške 20 593 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   JUDr.   V.   P.   listami   sp.   zn.   Spr.   956/04 z 31. decembra   2004   a sp.   zn.   Spr.   671/05   z 10.   októbra   2005   a   právny   zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listami z 2. mája 2005 a z 19. októbra 2005.

2. 1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 31.   decembra   2004   okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom konaní uviedol:

„- sťažovateľka   tým,   že   napriek   vedomosti   o   zámere   súdu   pred   opätovným rozhodnutím o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia vypočuť maloletú a termíne výsluchu vedela, svojim konaním zmarila tento výsluch, keď maloletú sama odňala otcovi a nepriviedla ju k výsluchu, čím znemožnila rozhodnutie dňa 25. 10. 2004, naviac vzniesla aj   nedôvodnú   námietku   zaujatosti,   v   dôsledku   čoho   bolo   nevyhnutné   spis   predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o tejto námietke

- predmetom (...) je návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p. a tak v zmysle § 75 ods. 4, resp. ods. 5 O. s. p. bolo povinnosťou súdu o návrhu rozhodnúť do siedmich dní od doručenia návrhu. Vo veci sp. zn. 1 P 161/04 bolo súdom rozhodnuté v tejto lehote, keď návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 24. 6. 2004   a   rozhodnuté   o   ňom   bolo   dňa   30. 6. 2004.   V   zákonom určenej   lehote   však nebolo súdom rozhodnuté po tom, čo Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23. 8. 2004 č. k. 4 CoP 36/04-33 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a spis dňa 3. 9. 2004 vrátil prvostupňovému   súdu.   Opätovne   o   návrhu   bolo   totiž   rozhodnuté   uznesením   zo   dňa 17. 12. 2004. (...) tak zo strany súdu došlo k prieťahom.

- uvedené prieťahy však nemožno považovať za zbytočné a súdom zavinené. V súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdy sú povinné rozhodovať bez zbytočných prieťahov   vychádzajúc   z   predmetu   požadovanej   súdnej   ochrany,   druhu   predbežného opatrenia, správania účastníkov a postupu súdu. Bez zbytočných prieťahov preto môže byť rozhodnutie   o   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   aj   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty, ak sú tu okolnosti, ktoré bránia súdu, aby o návrhu meritórne rozhodol. O takýto prípad ide aj v konkrétnych právnych veciach sťažovateľky.

(...) dôvodom brániacim vo veci sp. zn. 1 P 161/04 opätovne rozhodnúť o návrhu po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom (...) v zákonom ustanovenej lehote je, že zákonná sudkyňa JUDr. A. sa cítila byť v oboch veciach zaujatá a keďže v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že nemá pochybnosti o jej zaujatosti, veci   na prejednanie   a   rozhodnutie   boli   pridelené   inej   sudkyni   (JUDr.   V.   Z.),   ktorej zaujatosť však následne namietala, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu nedôvodne, sťažovateľka.   Po   rozhodnutí   odvolacím   súdom   o   námietke zaujatosti   a vrátení   spisu, o oboch návrhoch na vydanie predbežného opatrenia bolo rozhodnuté v lehote primeranej predmetu   konania.   Postup   podľa   §   15   a   násl.   O. s. p.   je   treba   považovať   za legálny a objektívne   brániaci   meritórnemu   rozhodnutiu   o   návrhoch   na   vydanie   predbežného opatrenia. Z týchto dôvodov prieťahy, ku ktorým nesporne (...) došlo, nemožno považovať za prieťahy zbytočné. Dodávam, že prieťahy už boli odstránené tým, že uznesením súdu zo dňa   17. 12. 2004   č. k.   1 P   161/04-124   bolo   o   oboch   návrhoch   meritórne   rozhodnuté. Tvrdenie sťažovateľky o zbytočných prieťahoch tak neobstojí.“

Vo   vyjadrení   z 10.   októbra   2005   predseda   okresného   súdu   konštatoval,   že   sa pridržiava svojho vyjadrenia „zo dňa 31. 12. 2004 Spr. 956/04. Na tomto stanovisku trvám a dodávam, že vec medzitým bola právoplatne skončená, keď uznesením Krajského súdu v Prešove   zo   dňa   17. 1. 2005   č. k.   4 CoP   4/05-137,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť dňa 3. 2. 2005,   bolo   uznesenie   Okresného   súdu   Bardejov   zo   dňa   17. 12. 2004 č. k. 1 P 161/04-124   potvrdené.   Zhodne   ako   v   predchádzajúcom   písomnom   stanovisku navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľky Ing. M. M., aj v časti prijatej na ďalšie konanie, ako nedôvodnú zamietol a to z dôvodov tam uvedených. Ak   aj   k   prieťahom   zo   strany   súdu   došlo,   stalo   sa   tak   z objektívnych   dôvodov,   najmä z dôvodov zabezpečiť prejednanie a rozhodnutie veci nezaujatým sudcom, a to vzhľadom na námietku zaujatosti vznesenú sudkyňou JUDr. A. a následne námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou voči sudkyni JUDr. Z. Tieto skutočnosti je treba považovať za prekážky objektívne brániace konaniu a meritórnemu rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky, pričom je treba   dať   do pozornosti,   že   po   odpadnutí   týchto   prekážok   vo   veci   bolo   bez   meškania meritórne   rozhodnuté.   Nie   bez   významu   v   tejto   súvislosti   je   skutočnosť,   že   samotná sťažovateľka zmarila výsluch maloletej dňa 25. 10. 2004, čo nesporne oddialilo meritórne rozhodnutie vo veci.“

2. 2.   Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   z 2.   mája   2005 k vyjadreniu okresného súdu z 31. decembra 2004 uviedol:

„(...)   sťažovateľka   dovoľuje   upriamiť   pozornosť   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky na viacero relevantných skutočností nasvedčujúcich vzniku prieťahov v konaní, ku ktorým   došlo   v   dôsledku   nekvalifikovaného   postupu   zákonného   sudcu   -   JUDr.   M.   A. a následne aj predsedu Okresného súdu v Bardejove.

Vznik   sťažovateľkou   namietaných   prieťahov   v   konaní   vyplýva   zo   skutočnosti, že v konaní vedenom pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn.: 1 P 161/04 došlo dňa 03. 09. 2004 JUDr. M. A. k založeniu jej písomného vyjadrenia adresovaného Krajskému súdu v Prešove, podľa ktorého sa cítila byť vo veci zaujatou a žiadala o jej vylúčenie z konania a rozhodovania, do spisu a spis dňa 06. 09. 2004 doručila adresátovi (Krajskému súdu v Prešove), pričom žiadala o rozhodnutie o námietke zaujatosti aj napriek tomu, že v predmetnom   prípade   jej   z   ust.   §   15   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   znení účinnom   do   30. 09. 2004   vyplývala   povinnosť   oznámiť   neodkladne   predsedovi   súdu (v tomto prípade Okresného súdu v Bardejove) skutočnosti, ktoré zakladajú jej vylúčenie z konania. JUDr. M. A. zákonom ustanoveným spôsobom nepostupovala, v čoho dôsledku došlo k vzniku prieťahov v konaní aj vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Prešove spis vrátil bez rozhodnutia o námietke zaujatosti až dňa 07. 10. 2004.

K ďalšiemu pochybeniu JUDr. M. A. a vzniku následných prieťahov v konaní došlo potom,   čo   predsedovi   Okresného   súdu   v   Bardejove   JUDr.   M.   A.   dňa   11. 10. 2004 predložila spis aj s návrhom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý však nemal všetky náležitosti, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, či vec vybavujúca sudkyňa je vo veci zaujatá. Preto bol doplnený návrh opätovne predložený predsedovi Okresného   súdu   v   Bardejove   až   dňa   14. 10. 2004,   čo malo   opäť   za   následok   vznik prieťahov v konaní vyplývajúcich z nekvalifikovaného postupu JUDr. M. A.“

V doplňujúcom   vyjadrení   z 19.   októbra   2005   k stanovisku   okresného   súdu z 10. októbra 2005 právny zástupca sťažovateľky uviedol: «(...) samotný porušovateľ na tretej strane svojho stanoviska zo dňa 31. 12. 2004 uznal, že v predmetných konaniach nebola   dodržaná   zákonná   lehota   pre   rozhodnutie,   inými   slovami   povedané,   že   došlo k prieťahom v súdnom konaní.

Na uvedenom (existencii prieťahov v konaní) pritom vôbec nemá a ani nemôže mať vplyv   argument   porušovateľa   pojednávajúci   o tom,   že   nedodržanie   zákonnej   lehoty   pre rozhodnutie bolo spôsobené rozhodovaním o zaujatosti sudkyne JUDr. A., ktorá vyslovila svoju zaujatosť, nakoľko práve neodborný postup dotknutej sudkyne bol príčinou zrejmých prieťahov.

Je síce nepochybné,   že sudkyňa má právo (i   povinnosť) vysloviť svoju zaujatosť k veci či účastníkom, avšak má tak urobiť v súlade so zákonom, čo sa v danom prípade nestalo.

(...)   práve   neodborný   postup   JUDr.   A.   bol   príčinou   absolútne   zbytočného „kolobehu“ spisu medzi ňou, odvolacím súdom a predsedom sťažovateľa.

(...)   sťažovateľka   uvádza,   že   je   síce   pravdou,   že   dňa   25.   10.   2005   nepriviedla maloletú na výsluch pred porušovateľa, avšak evidentné prieťahy v konaní porušovateľa (...) existovali už dávno predtým.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 P 161/04:

- 24. jún 2004 - sťažovateľka   sa   návrhom   podaným   okresnému   súdu   domáhala   vydania predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá pochádzajúca z jej manželstva na čas do právoplatného rozhodnutia o rozvode dočasne zverená do jej výchovy a odporcovi (otcovi) by sa prikázalo prispievať na výživu maloletej;

- 30. jún 2004 - okresný   súd   na   pojednávaní   po   konštatovaní   neprítomnosti   účastníkov (v spise   sa   nenachádzajú   doručenky   svedčiace   o tom,   že   boli   účastníci   predvolaní), uznesením   vydal   predbežné opatrenie,   ktorým   maloletú   zveril   na   čas   do   právoplatného rozhodnutia o rozvode do výchovy sťažovateľky a odporcu (otca) zaviazal prispievať na jej výživu sumou 2 000 Sk mesačne;

- 20. júl 2004 -   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   odporcu   proti   predbežnému opatreniu,   ktoré   zdôvodnil   tým,   že   nebol   predvolaný na pojednávanie   30. júna 2004,   na ktorom   okresný   súd   vydal   predbežné   opatrenie,   a teda   tvrdenie   zákonnej   sudkyne v uznesení   o predbežnom   opatrení,   že   bol   predvolaný   na   pojednávanie,   ktorého   sa   po ospravedlnení nezúčastnil, sa nezakladá na pravde a z toho dôvodu odporca namietal aj jej zaujatosť;

- 22. júl 2004 - okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   predložil   potrebný   počet   rovnopisov odvolania a súčasne zaslal odvolanie sťažovateľke a kolíznemu opatrovníkovi maloletej;

- 29. júl 2004 - spis bol predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní odporcu;

- 3. august 2004 - spis   bol   z   krajského   súdu   vrátený   okresnému   súdu   bez vybavenia, za účelom   doplnenia spisu   o   vyjadrenie   zákonnej sudkyne   JUDr. A.   k námietke zaujatosti, ktorú proti nej uplatnil odporca v rámci odvolania;

- 5. august 2004 - po doplnení vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. A. k námietke zaujatosti uplatnenej proti nej odporcom, v ktorom uviedla: „(...) sa necítim byť zaujatá“ a „Žiadam, aby   som   bola   vylúčená   z   prejednávania   a rozhodovania   v právnej   veci sp. zn. 1 P 161/2004“, okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu;

- 23. august 2004 - krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4 CoP   36/04   z dôvodu   procesného pochybenia okresného súdu, ktorý rozhodol o predbežnom opatrení na pojednávaní 30. júna 2004   bez   predvolania   odporcu,   zrušil   odvolaním   napadnuté   uznesenie   o nariadení predbežného   opatrenia   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na ďalšie   konanie   a rozhodnutie, a súčasne   rozhodol,   že   zákonná   sudkyňa   okresného   súdu   JUDr. A.   nie   je   vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 1 P 161/04;

- 26. august 2004 - okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   Úradu   justičnej   a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v P. (ďalej len „vyšetrovateľ“) o zaslanie overenej   kópie   uznesenia   z 30. júna 2004   o dočasnom   zverení   maloletej   do   výchovy sťažovateľky, ktorá 4. augusta 2003 (poznámka ústavného súdu - správne má byť uvedený rok 2004) nahlásila vyšetrovateľovi únos maloletej odporcom, na základe čoho vyšetrovateľ začal 5. augusta 2004 proti odporcovi trestné stíhanie pre trestný čin únosu podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona a okresný súd obratom vyšetrovateľovi oznámil, že mu požadované právoplatné uznesenie o predbežnom opatrení nemôže zaslať, pretože odporca sa proti nemu odvolal a spis bol postúpený krajskému súdu;

- 3. september 2004 - spis   bol   z krajského   súdu   doručený   okresnému   súdu   a   zákonná sudkyňa okresného súdu JUDr. A. ho obratom vrátila krajskému súdu s odôvodnením, že sa cíti byť vo veci zaujatá po tom, ako sa dozvedela o únose maloletej odporcom;

- 6. september 2004 - spis bol doručený krajskému súdu;

- 8. september 2004 - okresnému súdu bolo faxom doručené (9. septembra 2004 - doplnené písomným podaním) vyjadrenie sťažovateľky k ďalšiemu postupu okresného súdu v konaní o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré bolo 10. septembra 2004 postúpené krajskému súdu, kde sa nachádzal spis;

- 7. október 2004 -   spis   bol   z   krajského   súdu   vrátený   okresnému   súdu   bez   vybavenia žiadosti   zákonnej sudkyne JUDr. A.   o jej vylúčenie z prejednávania veci   s tým, že bola poučená,   že   skutočnosti,   pre   ktoré   sa   cíti   byť   vo   veci   zaujatá,   je   povinná   v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“) oznámiť predsedovi okresného súdu, a nie súdu nadriadenému, a zákonná sudkyňa okresného súdu JUDr. A. obratom žiadala, bez uvedenia dôvodu, predsedu okresného súdu o jej vylúčenie z prejednávania a rozhodnutia veci sp. zn. 1 P 161/04;

- 11. október 2004 - predseda   okresného   súdu   vrátil   žiadosť   o vylúčenie   späť   zákonnej sudkyni JUDr. A., aby ju doplnila v súlade s § 15 OSP;

- 14. október 2004 - zákonná   sudkyňa   JUDr.   A.   doplnila   svoju   žiadosť   o jej   vylúčenie z prejednania   a   rozhodnutia   veci   sp.   zn.   1 P 161/04   s odôvodnením,   že   jej   zaujatosť namietal odporca;

- 15. október 2004 - zákonná sudkyňa okresného súdu JUDr. A. opätovne doplnila svoju žiadosť o jej vylúčenie z konania vedeného pod sp. zn. 1 P 161/04 adresovanú predsedovi okresného súdu s tým, že sa cíti byť vo veci zaujatá z dôvodu jej osočovania odporcom, ktorý spochybňuje jej odbornosť a nezaujatosť vo veci, a okresnému súdu bola súčasne doručená   žiadosť   odporcu   o nariadenie   pojednávania   a vypočutie   účastníkov   pred opätovným rozhodnutím o návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia a doložil zápisnicu   z vypočutia   maloletej   pred   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní,   z ktorej vyplývalo, že maloletá je u odporcu (otca) z vlastnej vôle;

- 19. október 2004 - vec   sp.   zn.   1 P 161/04   bola   pridelená   do   senátu   JUDr.   Z.   (v spise ústavný súd nenašiel žiadne rozhodnutie – opatrenie predsedu okresného súdu o odňatí veci zo senátu zákonnej sudkyne JUDr. A. a o jej pridelení inému zákonnému sudcovi);

- 21. október 2004 - zákonná sudkyňa JUDr. Z. uznesením spojila na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 1 P 228/04 a sp. zn. 1 P 161/04 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod   sp.   zn.   1 P 161/04   a súčasne   žiadala   kolízneho   opatrovníka   o prešetrenie   pomerov maloletej;

- 22. október 2004 -   okresný   súd   nariadil   výsluch   maloletej   na   25. október 2004   bez prítomnosti   rodičov,   ktorí   boli   o jeho   konaní   vyrozumení   s tým,   že   jej   prítomnosť   na výsluchu mal zabezpečiť odporca, u ktorého sa maloletá zdržiavala;

- 25. október   2004 - okresný   súd   uskutočnil   nariadený   výsluch,   ktorý   bol   zmarený neúčasťou   maloletej,   ktorá   bola   odporcovi   odňatá   sťažovateľkou   bez   jeho   vedomia 24. októbra 2004   a   okresnému   súdu   bola   súčasne   doručená   správa   od   kolízneho opatrovníka, z ktorej je zrejmé, že maloletá sa veľmi dobre učí a chce zostať pri odporcovi, okresnému   súdu   bolo   tiež   doručené   podanie   sťažovateľky,   ktorým   namietala   zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Z., ako aj zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu, z dôvodu ich možného   ovplyvnenia   príbuznými   odporcu,   ktorí   sú   vplyvnými   osobami,   a žiadala o prikázanie veci inému súdu;

- 27. október 2004 - okresný súd uznesením uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za ňou podanú námietku zaujatosti;

- 29. október 2004 - sťažovateľka   podaním   doručeným   okresnému   súdu   namietala z rovnakých   dôvodov   ako   v   podaní   25.   októbra 2004   aj   zaujatosť   vyššieho   súdneho úradníka povereného vykonávaním úkonov v predmetnej veci;

- 3. november 2004 - spis bol predložený krajskému súdu na konanie o námietke zaujatosti sťažovateľky   s vyjadreniami   sudcov   a vyšších   súdnych   úradníkov   okresného   súdu a s vyjadrením zákonnej sudkyne, ktorá sa necítila byť vo veci zaujatá;

- 11. november 2004 - krajský súd uznesením sp. zn. 4 NcC 47/04 rozhodol, že zákonná sudkyňa   okresného   súdu   JUDr.   Z.   nie   je   vylúčená   z prejednávania   a rozhodnutia   veci sp. zn. 1 P 161/04;

- 7. december 2004 - sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti;

- 10. december 2004 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 17. december 2004 - okresný súd uznesením návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol;

- 7. január 2005 - sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia;

- 12. január 2005 - spis bol predložený krajskému súdu;

- 17. január 2005 - krajský súd uznesením sp. zn. 4 CoP 4/05 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu (rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 3. februára 2005);

- 27. január 2005 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa mali dočasne   na   čas   do   rozvodu   upraviť   pomery   maloletej,   došlo   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 P 161/04 k namietanému porušeniu označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ( I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatoval, že zo súdneho spisu a z priebehu   súdneho   konania   nezistil   žiadnu   skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   záver o právnej alebo faktickej zložitosti veci majúcej vplyv na celkovú dĺžku konania. Ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia okresnému súdu v danom prípade postačovalo zistiť, či sú dané dôvody na jeho vydanie a či je   osvedčená   legálnosť   (potreba,   naliehavosť)   dočasne   upraviť   pomery   účastníkov k maloletej.   Tento   záver   vyplýva   aj   z odôvodnenia   rozhodnutia   okresného   súdu sp. zn. 1 P 161/04   zo   17.   decembra   2004,   ktorým   bol   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia zamietnutý.

Napokon   právnu   a faktickú   zložitosť   veci   nenamietal   vo   svojom   vyjadrení   ani okresný súd, keď uviedol: „ - predmetom oboch konaní je návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa má dočasne upraviť výchova a výživa maloletého dieťaťa a tak spory nie sú skutkovo a právne náročné.“

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súd   sa stotožňuje s tvrdením okresného súdu, že svoj podiel na predĺžení konania o nariadenie predbežného opatrenia mala aj sťažovateľka tým, „že napriek vedomosti o zámere súdu pred   opätovným   rozhodnutím   o jej   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vypočuť maloletú a termíne výsluchu vedela, svojim konaním zmarila tento výsluch, keď maloletú sama   odňala   otcovi   a nepriviedla   ju   k výsluchu,   čím   znemožnila   rozhodnutie   dňa 25. 10. 2004,   naviac   vzniesla   aj   nedôvodnú   námietku   zaujatosti,   v dôsledku   čoho   bolo nevyhnutné spis predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o tejto námietke“.

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že konanie o nariadenie predbežného opatrenia sa v dôsledku sťažovateľkou uplatnenej námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni a sudcom okresného súdu predĺžilo od 25. októbra 2004 (sťažovateľka uplatnila námietku zaujatosti) – do   10.   decembra   2004   (po   tom,   ako krajský   súd   rozhodol,   že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodnutia   veci,   bol spis vrátený okresnému   súdu).   V tejto súvislosti   ústavný   súd   už   konštatoval   (I.   ÚS   167/03),   že   sťažovateľka   ako   účastníčka konania je oprávnená   využiť   na   svoju   obranu všetky   procesné   prostriedky   priznané jej príslušným procesným kódexom, na druhej strane však musí počítať s tým, že ich využitie môže mať za nevyhnutný dôsledok spomalenie postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej, a tým aj predĺženie súdneho konania a že tento dôsledok (predĺženie konania) nemôže v sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy následne úspešne pričítať výlučne postupu konajúceho súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd bol povinný, tak ako to uvádza vo svojom vyjadrení, rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP v súlade s § 75 ods. 4 OSP do 7 dní od jeho podania, a tak poskytnúť účinnú a rýchlu ochranu záujmom maloletej.

Sťažovateľka založila porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v danej veci (ESĽP však čl. 6 ods. 1 dohovoru neaplikuje na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) na skutočnosti, že nebola dodržaná lehota ustanovená v § 75 ods. 4 OSP, podľa ktorého „ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu“. Podľa sťažovateľky okresný súd zapríčinil prieťahy v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aj tým, že nekonal ani v súlade s § 75 ods. 5 OSP, podľa ktorého „ak odvolací súd zruší rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa,   ktorým   rozhodol   o   návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia, súd opätovne rozhodne v lehote podľa odseku 4. Lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa“.

K uvedenému ústavný súd už zaujal stanovisko (I. ÚS 70/02), keď uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v   týchto   prípadoch   sú   rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Takou okolnosťou, ktorú v danom prípade zohľadnil ústavný súd pri posúdení, či došlo k prieťahom v konaní v nadväznosti na dodržiavanie zákonných lehôt, bola samotná povaha posudzovaného konania, v ktorom sa rozhodovalo o dočasnej úprave pomerov maloletej. Takéto konanie si nepochybne vyžaduje mimoriadnu pozornosť aj z hľadiska rýchlosti konania, pretože ide o záujmy maloletého dieťaťa a o perspektívu jeho zdravého psychického vývoja a úspešnej výchovy (II. ÚS 66/02).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd medzi veci, pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi,   preto   konaniu   o   týchto   vzťahoch   príslušné   súdy   majú   venovať   „mimoriadnu starostlivosť,   pretože   procesné   omeškanie   v   takejto   veci   môže   mať   za   následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (H. v. Spojené kráľovstvo z 8. júla 1987, séria 120-A, § 85).

Ústavný   súd   zo   zapožičaného   súdneho   spisu   zistil,   že   o návrhu   sťažovateľky   na vydanie   predbežného   opatrenia   podaného   24.   júna   2004   rozhodol   síce   okresný   súd v zákonnej lehote (7 dní), a to uznesením o nariadení predbežného opatrenia z 30. júna 2004, avšak tento postup okresného súdu sa ukázal ako málo efektívny, pretože v rámci odvolacieho konania iniciovaného odporcom (otcom maloletej) krajský súd toto uznesenie zrušil   z dôvodu   vážneho   procesného   pochybenia   okresného   súdu,   ktorý   predmetné uznesenie vyhlásil na pojednávaní, na ktoré nepredvolal účastníkov konania, čím im odňal možnosť konať pred súdom. Navyše, keďže okresný súd nepostrehol, že odporca vo svojom odvolaní 20. júla 2004 namietal aj zaujatosť zákonnej sudkyne, krajský súd po tom, ako mu bol 29. júla 2004 predložený spis na konanie o odvolaní, tento obratom 3. augusta 2004 vrátil okresnému súdu ako predčasne predložený za účelom doplnenia vyjadrenia zákonnej sudkyne k námietke zaujatosti, v ktorom uviedla rozporné tvrdenie, keď na jednej strane tvrdila, že sa necíti byť vo veci zaujatá, a na druhej strane žiadala, aby bola z prejednávania a rozhodovania   veci   vylúčená.   Z uvedeného   vyplýva,   že   takéto   konanie   a nesústredený postup   okresného   súdu   neviedli   k účinnému   naplneniu   pozitívneho   záväzku,   ktorý   má všeobecný súd pri výkone starostlivosti o maloleté deti na základe ústavy alebo príslušných medzinárodných dohovorov.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   nekonal   o návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia na úpravu pomerov maloletej v súlade so zákonom (§ 75 ods. 5 OSP) ani po tom, ako mu bol 3. septembra 2004 vrátený spis z krajského súdu, pretože o predbežnom opatrení rozhodol   až uznesením   zo   17.   decembra   2004,   ktorým   návrh   na   jeho   vydanie   v celom rozsahu zamietol. Je síce pravdou, že tak, ako to vo svojom vyjadrení z 31. decembra 2004 uviedol   predseda   okresného   súdu,   dôvodom,   ktorý   bránil   okresnému   súdu   konať   bez prieťahov po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia krajským súdom, bola skutočnosť, že zákonná sudkyňa sa cítila byť vo veci zaujatá. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na nesprávny postup zákonnej sudkyne pri oznamovaní skutočností, pre ktoré sa cítila byť vo   veci   zaujatá,   čo   prispelo   k predĺženiu   konania.   Zákonná   sudkyňa   namietala   svoju zaujatosť   3.   septembra   2004   po   tom,   ako   krajský   súd   23.   augusta   2004   vyslovil,   že neexistujú   dôvody   pre   ktoré   by   mala   byť   vylúčená   z prejednávania   a rozhodovania predmetnej   veci.   Ústavný   súd   nespochybňuje   právo   zákonnej   sudkyne   namietať   svoju zaujatosť   bezprostredne   po   predchádzajúcom   negatívnom   výroku   nadriadeného   súdu, pretože mohlo dôjsť k zmene pomerov, avšak poukazuje na nezákonný postup zákonnej sudkyne,   keď   v rozpore   s vtedy   účinným   Občianskym   súdnym   poriadkom   (ďalej   len „OSP“) postúpila spis 3. septembra 2004 na rozhodnutie o jej žiadosti krajskému súdu, aj keď ho mala predložiť predsedovi okresného súdu. V dôsledku tohto jej postupu sa konanie predĺžilo od 3. septembra 2004 (spis bol zaslaný krajskému súdu, ktorý ho bez vybavenia obratom vrátil okresnému súdu 7. októbra 2004) do 15. októbra 2004, keď zákonná sudkyňa predložila   svoju   žiadosť   o jej   vylúčenie   z prejednávania   predmetnej   veci   predsedovi okresného súdu, po tom ako jej túto žiadosť 11. októbra 2004 vrátil na doplnenie v súlade s § 15 OSP.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Vzhľadom na to, že sťažovateľkou napádané konanie sp. zn. 1 P 161/04 bolo 3. februára 2005 právoplatne skončené, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľky bola týmto odstránená, a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže   sťažovateľka   si   v sťažnosti   neuplatnila   právo   na   priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia,   v okolnostiach   prípadu   neprichádzalo   do   úvahy   priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom.

Advokát si uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 20 593 Sk za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2004 po 4 540 Sk a dvojnásobok režijného paušálu po 136 Sk, ďalej náhradu za tri úkony právnej služby v roku 2005 (podanie z 2. mája 2005, z 3. augusta 2005 a z 19. októbra 2005) po 2 501 Sk a trojnásobok režijného paušálu po 150 Sk.   K vyčísleným   trovám   si   advokát   uplatnil   aj   19   %   DPH   (advokát   predložil osvedčenie platiteľa DPH, z ktorého je zrejmé, že je platiteľom DPH od 1. júna 2005).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   a z   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

S poukazom na výsledok konania patrí sťažovateľke náhrada trov za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2004 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) vo výške 9 070 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 272 Sk, ďalej náhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2005 (vyjadrenie z 2. mája 2005 doručené ústavnému súdu 4. mája 2005) vo výške 2 501 Sk a režijný paušál vo výške 150   Sk   a náhrada   za úkon   právnej   služby v roku   2005 (vyjadrenie   z 19.   októbra   2005) zvýšená o 19 % DPH vo výške 3 155 Sk. Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 15 148 Sk, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľke nárok na náhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený   v roku   2005   (doplnenie   sťažnosti   z 3.   augusta   2005,   ktorým   na   výzvu ústavného súdu   zmenila petit sťažnosti   –   doručené ústavnému súdu   10.   augusta   2005), pretože pre rozhodovaciu činnosť ústavného súdu toto doplnenie sťažnosti neobsahovalo žiadne právne relevantné skutočnosti.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005