znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 163/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Štefana Adamčíka, bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., Advokátska kancelária, P., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1 K 329/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Štefana   Adamčíka   o d m i e t a   ako   sťažnosť   podanú   zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta 2004 doručená sťažnosť Štefana Adamčíka, bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. L., Advokátska kancelária, P., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“, príp. „konkurzný súd“) pod sp. zn. 1 K 329/96.

Sťažovateľ   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označeného základného práva, prikázal krajskému súdu, aby vo veci sp. zn. 1 K 329/96 konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 700 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

1.   Zo   sťažnosti   a k nej   priložených   písomných   materiálov   ústavný   súd   zistil,   že krajský   súd uznesením   č.   k.   1   K 329/96-13 z 26. septembra 1997 vyhlásil   konkurz na majetok   úpadcu   J.   D.,   súkromného   podnikateľa   so   sídlom   v R.   N.   V.   a za   správcu konkurznej podstaty určil JUDr. D. K., advokátku z P.

Konkurzný   súd   rozhodnutím   č.   k.   1   K 329/96-47   z 19.   februára   2001   súhlasil s predajom majetku úpadcu mimo dražby za splnenia ním stanovených podmienok.Sťažovateľovi ako záujemcovi o kúpu časti majetku úpadcu udelil konkurzný súd opatrením   sp.   zn.   1   K 329/96   z 24.   septembra   2001,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 24. septembra 2001, súhlas na kúpu konkrétnej nehnuteľnosti („súhlas s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby“) a správcovi konkurznej podstaty uložil povinnosť uzatvoriť so záujemcom o kúpu do 30. októbra 2001 kúpnu zmluvu.Podľa   tvrdenia   sťažovateľa „do   dnešného   dňa   nebola   so   mnou   ako   záujemcom a oprávnenou osobou uzatvorená kúpna zmluva...“

2. O nesplnení povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty vyššie citovaným opatrením   konkurzného   súdu   informoval   sťažovateľ   predsedu   tohto   súdu   podaním   zo 6. mája 2004.

Predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr. 11122/04 z 23. júna 2004 sťažovateľovi oznámil, že jeho podanie postúpil „na priame vybavenie do spisu 1 K 329/96 Krajského súdu Košice, na ďalší procesný postup podľa § 12 ZKV“ [t. j. zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze a vyrovnaní“)].

Nový správca konkurznej podstaty JUDr. L. L., advokát z P., ustanovený uznesením č. k. 1 K 329/96-82 rozhodnutím schôdze veriteľov 15. apríla 2002 predsedovi krajského súdu   listom   z 18.   mája   2004   oznámil,   že   predchádzajúca   správkyňa   mu „neodovzdala žiadne   podklady“ a že   uznesenie   o jeho   ustanovení   ešte   nie   je   právoplatné, „lebo JUDr. D. K. (doterajší správca) proti tomu podala odvolanie“. Novoustanovený správca konkurznej   podstaty   predsedovi   krajského   súdu   oznámil, „že   z uvedených   dôvodov   sa k zaslanej žiadosti Štefana Adamčíka nevie vyjadriť.“

3. Podľa názoru sťažovateľa v predmetnom konkurznom konaní (sp. zn. 1 K 329/96) „... došlo ku zbytočným prieťahom v konaní najmenej od 24. 9. 2001 do súčasnej doby, kedy nadobudlo právoplatnosť opatrenie súdu, ktorým bol vyslovený súhlas s predajom majetku úpadcu   patriaceho   do   konkurznej   podstaty   mimo   dražby,   teda   v celkovej   dĺžke 35 mesiacov“.

II.

1.1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

1.2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 329/96 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.3. Jednou z podmienok začatia konania pred ústavným súdom (resp. prijatia návrhu na ďalšie konanie) je podanie návrhu (sťažnosti) osobou (fyzickou alebo právnickou), ktorá namieta   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd.   Podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytujú ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   (II.   ÚS   10/01,   I.   ÚS   55/02,   I.   ÚS   26/04). Sťažovateľa   ako   záujemcu   o kúpu   z podstaty   však   nemožno   považovať   za   účastníka konania.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní   súdy   prejednávajú   a rozhodujú   veci,   ktoré   vyplývajú   z občianskych, pracovnoprávnych,   rodinných,   družstevných,   ako   aj   z obchodných   vzťahov   (včítane podnikateľských   a hospodárskych   vzťahov),   pokiaľ   ich   podľa   zákona   neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 písm. a) citovaného právneho predpisu krajské súdy ako súdy   prvého   stupňa   v obchodných   veciach   prejednávajú   konkurzy   a vyrovnania   včítane sporov týmto konaním vyvolaných...

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 cit. právneho predpisu, ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie...

Majetok   dlžníka   podliehajúci   konkurzu   tvorí   konkurznú   podstatu   (§   6   ods.   1 citovaného zákona) (...).

Účastníkmi konkurzu (§ 7 ods. 1 citovaného zákona) sú veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.

Speňaženie   konkurznej   podstaty   upravuje   §   27   zákona   o konkurze   a vyrovnaní. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 konkurznú podstatu možno speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby.

Podľa   ustanovenia   §   27   ods.   3   citovanej   právnej   normy,   predaj   mimo   dražby uskutoční   správca   so   súhlasom   súdu   a za   podmienok   určených   schôdzou   konkurzných veriteľov. (...)

Podľa   ustanovenia   §   27   ods.   4   súd   pri   speňažení   mimo   dražby...   určí...   podľa ustanovenia písm. b) spôsob speňaženia tak, aby záujemca o kúpu z podstaty... (citovanie vyššie uvedených ustanovení § 27 vykonané najmä z dôvodu terminologického označenia a procesného zaradenia sťažovateľa v rámci právnej úpravy konkurzu).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   považovať   za   podanú   zjavne neoprávnenou osobou.

V posudzovanom   prípade   sťažovateľ   nemá   postavenie   účastníka   konkurzného konania, ale je len, a to v rámci speňaženia konkurznej podstaty predajom mimo dražby, osobou, ktorá má záujem o kúpu majetku patriaceho do konkurznej podstaty.

Domáhať   sa   splnenia   povinnosti   uloženej   správcovi   konkurznej   podstaty   súdom (v danom prípade opatrením konkurzného súdu udeľujúcim súhlas na predaj majetku) má a mal sťažovateľ spôsobom upraveným zákonom o konkurze a vyrovnaní, prípadne iným zákonom (pozri napr. ust. § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a nie sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podanou ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004