znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 162/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 prerokoval podanie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. KP 4/2011-89, Nobs 184/2011 z 29. novembra 2011 označené ako „námietka predpojatosti voči   sudcom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ľudmile   Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3307/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3307/2011.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra 2011   doručené   podanie   JUDr.   Š.   H.,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „navrhovateľ“), sp. zn. KP 4/2011-89, Nobs 184/2011 z 29. novembra 2011 označené ako „námietka predpojatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci sťažnosti   Ing.   J.   J.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   proti   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 3307/2011. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 256/2010 z 27. júla 2011 a konaním, ktoré mu predchádzalo.

2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho   súdu   a navrhovateľ   bol   podpísaný   jeho   zástupcom,   predsedníčkou občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu.

3.   Námietku   predpojatosti   voči   sudkyni   ústavného   súdu   Ľudmile   Gajdošíkovej navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného   vóta   vyjadrovala   aj   k   jeho   odborným   schopnostiam   pri   vedení   tejto   voľby Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   ktorý   vydal   rozhodnutie   č.   II.   ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach spochybňuje   jeho   odbornosť   a   kvalifikovanosť.   Z   toho   vyplýva   dôvodná   obava,   že JUDr. Ľudmila   Gajdošíková   má   vytvorené   vnútorné   presvedčenie   o   nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Š. H.“.

4.   Námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne   vyjadril   k   odbornosti   a   kvalifikovanosti   JUDr.   Š.   H.–   najmä   v súvislosti   s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR H. je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe SITA uviedol: „H. mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. H. možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem... odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj... osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Š. H. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom H.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcii,   akou   je   Najvyšší   súd,   a   vyslovil   aj   mnoho   pochybných   právnych   názorov. Čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán H. nespĺňa.“».

5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k osobe JUDr. Š. H. a je ich postojmi ovplyvňovaný.   Daný vzťah už nemožno považovať   za   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

6. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

7. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

10.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

11.   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom   (pozri   bod   3)   uviedla,   že „Ide   o   opakovane   uplatňovanie   dôvodu predpojatosti   vznesené   JUDr.   Š.   H.   voči   mojej   osobe,   a   preto   k argumentom,   ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej osobe, považujem za potrebné opakovane uviesť:

Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Š. H. o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument   mojej   predpojatosti   voči   jeho   osobe.   Napokon   v   rozhodnutí   označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych hodnôt,   na   ktoré   poukazuje,   nenachádza.   Toto   rozhodnutie   ústavného   súdu   je   verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť...

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 3307/2011 ako členka IV. senátu   rozhodovať,   oznamujem,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

12.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Š. H. odôvodňuje námietku predpojatosti voči mojej osobe...   v   zásade   identickým,   resp.   porovnateľným   spôsobom   ako   všetky   ďalšie   dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011); podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny zástupca reprezentuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré   v podrobnostiach   v   záujme   hospodárnosti   odkazujem   aj v tomto   prípade   a   na   tomto   základe   konštatujem,   že   voči   mne   uplatnenú   námietku predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 3307/2011 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

13. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení   uviedol: «Nie   sú   mi   známe   žiadne   dôvody   uvedené   v   §   27   ods.   1   zákona... o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K zástupcom účastníka konania vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že ním namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná previazanosť) s ostatnými členmi   senátu   IV.   ÚS   a   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom   zúčastneným“ na konaní, nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

14.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

15.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 256/2010 z 27. júla 2011. Uvedenú vec v rámci dovolacieho konania   prerokoval   a   o   nej   rozhodol   z   konkrétnych   sudcov   zložený   dovolací   senát. Predmetom   rozhodovacej   činnosti   tohto   dovolacieho   senátu   najvyššieho   súdu   bolo preskúmanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) podaného sťažovateľom.

16. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   Rvp   3307/2011,   najmä   pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 3307/2011, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú (pozri body 3, 4 a 5), je prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho senátu   (o   ktorého   vec   v   skutočnosti   ide)   alebo   ako   je postavenie   priamych   účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu   najvyššieho   súdu;   osoba   predsedu   najvyššieho   súdu   totiž   nie   je   účastníkom pôvodného   konania,   nebol   ani   členom   dovolacieho   senátu,   ktorý   o   veci   rozhodoval,   a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 256/2010 z 27. júla 2011.

17. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   Rvp   3307/2011.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3307/2011.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012