znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 162/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 254/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2008 doručená sťažnosť Ing. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 254/2003.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „V právnej veci vyššie uvedenej značky je voči mne vedené súdne konanie na označenom súde, konanie sa týka sporu o hranicu. V súdnom konaní vystupujem na strane odporcu.

(...) Ja sa vinou postupu súdu ocitám v dlhodobej právnej neistote a sú vážne narušené medziľudské vzťahy medzi mnou a p. P., ktorého sa spor taktiež týka. Vec bola riešená aj policajnými   orgánmi.   S p.   P.   ako   svojim   susedom   vôbec   nekomunikujem,   menovaný   mi podpílil plot, čím som utrpel majetkovú ujmu, naviac musím vynakladať značné finančné výlohy na obranu svojich práv, keďže súdne konanie len začalo prebiehať. Z celej veci som nervózny a frustrovaný, čím trpí celková kvalita môjho života. Dlhodobá právna neistota mi zhoršuje už aj tak môj zlý zdravotný stav nakoľko som invalidný dôchodca trpím na viacero chorôb. Z týchto dôvodov žiadam aj finančnú satisfakciu. Celú záležitosť som sa pokúšal riešiť sťažnosťou adresovanou predsedovi súdu, ktorou som sa domáhal nápravy (...).“

Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   navrhol   ústavnému   súdu,   aby   nálezom   takto rozhodol:

„1. Právo Ing. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 odsek   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6 odsek 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice I. v konaní č. 26 C 254/2003 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I. prikazuje, aby v konaní č. 26 C 254/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. B. priznal finančné zadosťučinenie vo sume 100.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov právoplatnosti nálezu.

4.   Ústavný   súd   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi sťažovateľa, ktoré budú vyčíslené osobitným podaním.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

Ústavný súd z odpovede predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 11/08 z 10. marca 2008 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 26 C 254/2003 okrem iného zistil,   že   „z prehľadu   úkonov   súdu   je   zrejme,   že   vo   veci   nastali   prieťahy   v konaní   (...) z dôvodu, že ste sa dlhodobo nezdržiavali na žiadnej z adries, ktoré boli súdu známe (...). Vzhľadom na dĺžku konania, ale upozorním sudcu, aby vo veci ďalej konal bez prieťahov“.Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a nasl.   zákona   o súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť   [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní (...)“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   sťažovateľ   podal 19. marca 2008 a predsedovi okresného súdu bola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 254/2003 osobne 11. februára 2008, ktorú predseda okresného súdu vybavil 10. marca 2008, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože neuplynul dostatočne dlhý čas na zjednanie   nápravy   (podobne   II. ÚS 376/06,   IV.   ÚS   48/06,   II.   ÚS   390/06).   Predseda okresného súdu okrem iného priznal prieťahy v konaní, pričom uviedol, že upozorní sudcu, aby ďalej konal vo veci bez prieťahov.

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec uvedeného ústavný súd z predložených dokladov zistil, že sťažovateľ sa fakticky dozvedel o konaní pred okresným súdom (v ktorom vystupoval ako žalovaný) až 10. októbra 2007, keď mu boli doručené základné písomnosti týkajúce sa prebiehajúceho súdneho konania (žaloba, jej doplnenie a poučenie), a táto skutočnosť by nepochybne mala právny význam na posúdenie nárokov uplatnených sťažovateľom v rámci sťažnosti, ak by bola v rámci predbežného prerokovania prijatá na ďalšie konanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008