znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 162/04-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Vladimíra   Siku,   T.,   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 342/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Vladimíra Siku   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e   :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2004 doručená sťažnosť Vladimíra Siku, T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prerokovanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 342/01.

1. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že: „poslal na Okresný súd v Trnave návrh žaloby zo dňa 28. 8. 2001 doručený súdu 4. 9. 2001“, o ktorej okresný súd uznesením z 30. apríla 2002 konanie zastavil. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z podnetu sťažovateľovho odvolania (podaného 19. mája 2002) prvostupňové rozhodnutie uznesením z 28. augusta 2003 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ tvrdil, že „Aj napriek tomu, že od uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. augusta 2003 uplynula takmer ročná doba, súd vo veci znova nekoná. Vo veci sú súdom robené zbytočné súdne prieťahy najmä z dôvodu zaujatosti sudkyne JUDr. Z. Z. proti mne vo viacerých súdnych   konaniach   týkajúcich   sa   Bytového   družstva   so   sídlom   v Trnave,   v   ktorých nespravodlivo po zbytočných súdnych prieťahoch rozhodla“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil nálezom, že okresný súd v predmetnej veci porušil ním označené základné právo, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk. Súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

2.   Ústavný   súd   listom   z 13.   augusta   2004   vyzval   sťažovateľa,   aby   k žiadosti o ustanovenie   právneho   zástupcu   predložil   doklady   o svojich   peňažných   príjmoch a o svojich   majetkových   pomeroch   (uvedenú   požiadavku   sťažovateľ   splnil   podaním doručeným ústavnému súdu 25. augusta 2004).

3.   Ústavný   súd   13.   augusta   2004   požiadal   predsedníčku   okresného   súdu o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 18 C 342/01 týkajúceho sa predmetnej veci (súdny spis doručený 2. septembra 2004).

4. Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 18 C 342/01 zistil ústavný súd nasledovný priebeh predmetného konania:

a) Návrhom podaným okresnému súdu 4. septembra 2001 sa sťažovateľ domáhal „určenia   povinnosti   okamžite   namontovať   funkčné   meradlá   na   dodávky   služieb   (teplej a studenej   vody)   a dobropísať   sťažovateľovi   nesprávne   vyčíslené   poplatky“. Adresátom povinností bol odporca – Bytové družstvo v Trnave.

Dňa 15. októbra 2001 bol sťažovateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania.Sťažovateľ   26.   októbra   2001   okresnému   súdu   oznámil,   že   nezistil   žiadnu nesprávnosť a neúplnosť svojho podania.

Okresný súd uznesením č. k. 18 C 342/02-99 z 30. apríla 2002 konanie zastavil.

b)   Sťažovateľ   20.   mája   2002   predmetné   uznesenie   napadol   odvolaním   a súčasne vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

Súdny spis bol 22. júla 2002 doručený krajskému súdu (konanie o odvolaní vedené pod sp. zn. 11 Co 309/02), ktorý ho 5. novembra 2002 vrátil späť okresnému súdu ako predčasne predložený (lebo nebola „vybavená“ námietka zaujatosti).

Dňa 12.   novembra   2002 bol   sťažovateľ vyzvaný, aby konkretizoval dôvody   ním vznesenej námietky zaujatosti.

Sťažovateľ   18.   októbra   2002   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   vo   veciach vedených   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   22   C   22/94,   sp.   zn.   18   C   342/01, sp. zn. 18 C 280/00 a sp. zn. 18 C 192/02.

Dňa 4. decembra 2002 sťažovateľ konkretizoval dôvody podanej námietky, ktorými bola jeho nespokojnosť s postupom sudkyne vo veci sp. zn. 22 C 22/94.

Odporca sa vyjadril k žalobe 16. decembra 2002.Zákonná   sudkyňa   28.   januára   2003   v rámci   vyjadrenia   k sťažnosti   sťažovateľa (z 18. novembra   2002)   na   prieťahy   v konaní   odôvodnila   svoj   postup   vo   veci sp. zn. 18 C 342/01.

V odpovedi   z 3.   februára   2003   na   sťažnosť   podpredsedníčka   okresného   súdu konštatovala jej nedôvodnosť.

K námietke zaujatosti sa zákonná sudkyňa vyjadrila 4. februára 2003 (necíti sa byť zaujatá).

Na   rozhodnutie   o námietke   zaujatosti   bol   súdny   spis   predložený   krajskému   súdu 11. februára 2003 (konanie o námietke zaujatosti vedené pod sp. zn. 8 NcC 4/03).

Krajský súd uznesením č. k. 8 NcC 4/03-122 z 31. marca 2003 vyslovil, že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania vo veci sp. zn. 18 C 342/01.

Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 25. apríla 2003 a uznesenie krajského súdu doručené účastníkom 21. mája 2003.

c) Na odvolacie konanie bol súdny spis doručený 1. júla 2003.Krajský   súd   uznesením   č.   k.   11   Co   160/03-130   z 28.   augusta   2003   zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súdny   spis   bol   vrátený   okresnému   súdu   4.   septembra   2003   a druhostupňové rozhodnutie   bolo   doručené   účastníkom   19.   septembra   2003,   resp.   20.   októbra   2003 (sťažovateľovi).

Sťažovateľ bol 3. decembra 2003 vyzvaný na úhradu súdneho poplatku za návrh.Dňa   19.   decembra   2003   požiadal   sťažovateľ   o oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov. Sťažovateľ opätovne vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

d)   Okresný   súd   9.   februára   2004   vyzval   sťažovateľa   na   konkretizáciu   dôvodov podanej námietky zaujatosti.

V odpovedi na výzvu (1. marca 2004) sťažovateľ ako dôvody uviedol nespokojnosť s postupom sudkyne v sporoch sp. zn. 22 C 22/94 a sp. zn. 18 C 280/00.

V rámci   zabezpečovania   pripojenia   súdneho   spisu   sp.   zn.   18   C   280/00 k pojednávanej veci súdna kancelária 20. marca 2004 zistila, že vo veci sp. zn. 18 C 280/00 sa čaká na právoplatnosť rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Dňa 23. marca 2004 súdna kancelária zistila, že 15. marca 2004 bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky.

Dňa 26. júla 2004 súdna kancelária zistila, že spis sp. zn. 18 C 280/00 sa od 6. júla 2004 nachádza na krajskom súde.

Dňa 18. augusta 2004 súdna kancelária vyznačila vrátenie súdneho spisu z krajského súdu bez rozhodnutia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyššie   vykonaného   chronologického   prehľadu   úkonov   okresného   súdu a účastníkov konania vo veci sp. zn. 18 C 342/01 je zrejmé, že konanie od nápadu veci na okresný súd (4. septembra 2001) dosiaľ trvá bez rozhodnutia vo veci samej už vyše 3 roky.Z uvedenej doby možno vytknúť okresnému súdu nezaoberanie sa predmetom veci v čase   od   26.   októbra   2001   (odpoveď   sťažovateľa   na   výzvu   na   doplnenie   návrhu)   do 30. apríla 2002 (uznesenie o zastavení konania) v trvaní 6 mesiacov.

Od uvedenej doby sa okresný súd zaoberal výlučne vykonávaním procesných úkonov súvisiacich   s konaním   o   odvolaní   sťažovateľa   a jeho   námietkami   zaujatosti   zákonnej sudkyne   (pozri   body   4   b)   až   4d)   I. časti   odôvodnenia),   pričom   ústavný   súd   konštatuje neúspešnosť   jeho   prvej   námietky   zaujatosti   z 20.   mája   2002,   ktorej   dôvodom   bola nespokojnosť   s postupom   sudkyne   vo   veci   sp.   zn.   22   C   22/94.   Tento   dôvod   opätovne sťažovateľ uvádza (okrem nespokojnosti s postupom sudkyne vo veci sp. zn. 18 C 280/00) aj vo svojej druhej námietke zaujatosti.

Dobu, počas ktorej boli vykonávané úkony súvisiace s vybavovaním prvej námietky zaujatosti (v danom prípade v trvaní 6 mesiacov a 2 týždňov – od 5. novembra 2002 do 21. mája 2003), ako aj dobu zabezpečovania podkladov (konkretizácia dôvodov námietky, zabezpečovanie   súvisiaceho   súdneho   spisu)   na   predloženie   druhej   námietky   zaujatosti sudkyne (od 9. februára 2004 dosiaľ v trvaní najmenej 7 mesiacov) nadriadenému súdu nemožno pripočítať na vrub okresnému súdu a považovať ju za takú činnosť okresného súdu, ktorej dôsledkom by mali byť zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri   posudzovaní   vyššie   uvedenej   nečinnosti   okresného   súdu   v trvaní   6   mesiacov (od 26.   októbra   2001   do   30.   apríla   2002)   ústavný súd   vychádzal   zo   svojej   konštantnej judikatúry   (napr.   I.   ÚS   35/01,   II.   ÚS   21/02,   III.   ÚS   102/02),   podľa   ktorej   ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí znamenať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy.   Predmetná   doba   nečinnosti   okresného   súdu   vzhľadom   na   celkovú   dobu doterajšieho   konania   (3   roky),   ako   aj   s prihliadnutím   na   dobu   konania   o odvolaní sťažovateľa,   odstraňovanie   nedostatkov   námietok   zaujatosti   a rozhodovanie   o týchto námietkach   nie   je   dobou,   ktorá   by   v konečnom   dôsledku   podstatnou   mierou   prispela k doterajšej dĺžke konania vo veci.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   prípadné   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   by v konečnom dôsledku neviedlo k zisteniu takých nedostatkov v postupe okresného súdu, ktoré by odôvodňovali vyslovenie porušenia sťažovateľom označených základných práv.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa požiadavkou sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004