znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 162/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. D. K., K., zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. M. Sz., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 248/01 a postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 200/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. D. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

  I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2002 doručená sťažnosť Mgr. D. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. M. Sz., K., ktorou namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   248/01   a postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 200/00.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 44/01 z 25. októbra 2001 bolo konštatované, že Okresný súd Košice I svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 200/00 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, jeho „podnet“ o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia však bol zamietnutý. Po uvedenom rozhodnutí ústavného súdu bola vec sťažovateľa o neplatnosť výpovede postúpená v lete 2001 Okresnému súdu Bratislava II, ktorý však podľa názoru sťažovateľa koná vo veci neefektívne a je nečinný napriek tomu, že sťažovateľ podal na zbytočné prieťahy v danom konaní aj sťažnosti. Sťažovateľ poukazuje na to, že ani po troch rokoch sa nemôže vo svojej veci domôcť súdneho rozhodnutia napriek tomu, že „ide o pracovnoprávnu vec, v ktorej by súd mal konať urýchlene a bez zbytočných prieťahov“.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Priznáva   navrhovateľovi   primerané   zadosťučinenie   proti   Okresnému   súdu Košice I za porušenie základného práva vysloveného nálezom I. ÚS 44/01-15 z 25. 10. 2001 a to v sume 90.000.- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť navrhovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ĽP v konaní vedenom pred odporcom 1 pod sp. zn. 18 C 248/01 bolo porušené. Prikazuje odporcovi 1 konať v označenej veci bez prieťahov. Priznáva   navrhovateľovi   primerané   zadosťučinenie   v sume   90.000.-   Sk,   ktoré odporca 1 mu je povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18 C 248/01:

- 13. júna 2001 bol predmetný spis postúpený z Okresného súdu Košice I Okresnému súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“),

- 26. júna 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby vyčíslil sumu, ktorú žiada priznať z titulu náhrady mzdy,

- 18.   júla   2001   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   vyčíslenie   svojich   mzdových nárokov,

- 22. októbra 2001 konajúca sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby získala z internetu výpis z obchodného registra ohľadom R- PRESS, a. s.,

- 26. októbra 2001 bol do spisu založený výpis z obchodného registra, avšak na H-PRESS, a. s.,

- 8. novembra 2001 konajúca sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby získala z internetu výpis z obchodného registra ohľadom R- PRESS, a. s., a nie H-PRESS, a. s.,

- 9. novembra 2001 bol založený do spisu výpis z obchodného registra týkajúci sa R- PRESS, a. s.,

- 14.   novembra   2001   konajúca   sudkyňa   dala   pokyn   kancelárii,   aby   vyžiadala z Obchodného registra Okresného súdu Trnave výpis ohľadom právneho nástupcu R- PRESS, a. s., ktorým je Lisovňa, a. s., so sídlom v Trnave,

- 21.   decembra   2001   bol   okresnému   súdu   doručený   výpis   z obchodného   registra v zmysle uvedenej žiadosti,

- 17. januára 2002 sťažovateľ navrhuje zámenu pôvodného žalovaného na Lisovňu, a. s., Trnava,

- 23.   februára   2002   bolo   sťažovateľovi   doručené   upozornenie   z   15.   januára   2002, ktorým   ho   okresný   súd   upozorňuje   na   zánik   subjektu,   ktorý   žaluje,   súčasne   ho upovedomuje o právnom nástupníctve,

- 27.   februára   2002   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   podanie,   v ktorom   opäť navrhuje zámenu pôvodného žalovaného, tentoraz na Ing. J. Ch., správcu konkurznej podstaty úpadcu SPX Trading, a. s., v likvidácii,

- 4. marca 2002 konajúca sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby získala z internetu výpis z obchodného registra ohľadom SPX Trading, a. s., v likvidácii,

- 12. marca 2002 bol do spisu založený výpis ohľadom SPX Trading, a. s., v likvidácii, z ktorého   vyplýva,   že   na   uvedenú   obchodnú   spoločnosť   bol   vyhlásený   konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla 2001,

- 27.   marca   2002   konajúca   sudkyňa   listom   oznámila   sťažovateľovi,   že   predmetné konanie je podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) prerušené (sťažovateľ prevzal prípis 8. apríla 2002).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18 C 248/01 vyplýva, že posudzované súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   jeho   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   bolo prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní. Z dôvodu prerušenia napadnutého   konania   pred   Okresným   súdom   Bratislava   II,   ak   nedôjde   k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nemôžu   sa   v prerušovanom   konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva,   tak   ako   to   bolo   uvedené   vyššie.   Sťažovateľ   netvrdil   a   ani   neuviedol   žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia konania už odpadla. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).

Pokiaľ   sa   prieťahy   v čase   pred   uvedeným   prerušením   konania   (v   dôsledku vyhláseného konkurzu) týkajú namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože   sťažovateľ   svoju   sťažnosť   nepodal   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   o   inom   zásahu   dozvedieť,   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS   161/02,   I.   ÚS   6/03).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu Okresného súdu Bratislava II v čase pred prerušením napadnutého konania dozvedel najneskôr pred 8. aprílom 2002, keď mu bol doručený list konajúcej sudkyne z 27. marca 2002, ktorým mu bolo oznámené, že predmetné konanie je podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní prerušené. Predmetnú sťažnosť sťažovateľ ústavnému súdu podal až 7. októbra 2002, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Pokiaľ   sa   sťažovateľ   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy „proti Okresnému súdu Košice I za porušenie základného práva vysloveného nálezom I. ÚS 44/01–15 z   25. 10. 2001 a to v sume 90. 000,- Sk“, ústavný   súd   konštatuje,   že   táto   časť   sťažnosti   už   bola   predmetom   rozhodovania   pred ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 44/01, preto podľa § 24 zákona o ústavnom súde je sťažnosť v tejto časti, o ktorej už ústavný súd rozhodol, neprípustná.  

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku toho rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2003