SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 161/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. Elenou Klamárovou,Družstevná 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru,Mučeníkov 4, Kežmarok (predtým Obvodného pozemkového úradu Kežmarok), v konanívedenom pod č. j. 2005/792-1-KZ a pod č. j. 2013/375-3-ME a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomociÚstavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola2. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľky“), zastúpených JUDr. Elenou Klamárovou, vo veci namietaného porušeniaich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Kežmarok,pozemkového a lesného odboru (ďalej len „okresný úrad“; v citáciách aj „OUK“) v konanívedenom pod č. j. 2005/792-1-KZ a pod č. j. 2013/375-3-ME.
2. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli: „K porušeniu došlo v konaní pred Okresným úradom..., v ktorom sa jedná o reštitučný nárok podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a žiadosť o vyňatie nehnuteľností z konfiškácie, č. j. 20025/792-1-KZ a č. j. 2013/375-3-ME..., tým, že OÚK (okresný úrad, pozn.) svojím nekonaním, flagrantným prístupom a chybnými rozhodnutiami spôsobil predovšetkým nemajetkovú ujmu sťažovateľkách a ich právnym predchodcom.“ Na základe už uvedenej žiadosti o vyňatie nehnuteľnosti z konfiškácieokresný úrad „... „5. decembra 2005 vydal rozhodnutie č. j. 2005/792-1-KZ“.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom „sp. zn. 5 SP 23/2006 z 11. 1. 2008 rozhodnutie OÚK... zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie... OÚK po rozhodnutí Krajského súdu... nekonal napriek viacerým telefonickým a písomným urgenciám a žiadostiam o prejednanie veci... Dňa 14. 1. 2013, teda po 5-tich rokoch nečinnosti vydal OÚK rozhodnutie č. 2013/375-3-ME, ktorým v intenciách rozhodnutia Krajského súdu... zo dňa 11. 01. 2008 rozhodol, že... osobe oprávnenej, nemožno vrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Voči tomuto rozhodnutiu podali už právni nástupcovia (oprávnenejosoby, pozn.) návrh na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia... zo dňa 14.1.2013.“.
Krajský súd rozsudkom „sp. zn. 6 Sp 10/2013-51 zo dňa 23.10.2013 znova zrušil aj toto rozhodnutie a vrátil ho na ďalšie konanie“.
Od uvedeného rozsudku, „ktorý nadobudol právoplatnosť 20.12.2013... OÚK znova nekonal, resp. nekoná“.
Sťažovateľky ďalej uviedli, že „bola dňa 10.09.2012 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní krajskému pozemkovému úradu v Prešove“, ktorý ju postúpil okresnému úraduna vybavenie.
3. Podľa názoru sťažovateliek bolo „nečinnosťou OÚK a jeho protizákonným a chybným konaním“ porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľky tvrdia, že „uplatnili všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základného práva účinne poskytuje...“.
4. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy... postupom Okresného úradu... v konaní vedenom pod č. j. 2005/792-1-KZ a v konaní vedenom pod č. j. 2013/373-3-ME porušené bolo.
2. Okresnému úradu... v konaní vedenom pod č. j . 2005/792-1-KZ a v konaní vedenom pod č. j. 2013/375-3-ME prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €...
4. Okresný úrad... je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 €...“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánovverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnejmoci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdnehoporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konanísúdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosťrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je ajnečinnosť orgánu verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôbalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydanénimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujúoprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byťpráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôbpriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej častitohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bolana svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súdpreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgánverejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnympredpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosťorgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľnevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.
9. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateliek je daná právomocvšeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,akým je aj pozemkový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiťkonaním pred ústavným súdom.
10. Ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti a k nej pripojených prílohnevyplýva, že sťažovateľky využili všetky možné právne prostriedky nápravy tak, ako totvrdili (pozri bod 3), a nedomáhali sa odstránenia nimi tvrdeného protiprávneho stavupodaním žaloby správnemu súdu podľa § 250t ods. 1 OSP.
11. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každúfyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Pretokaždý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnémusúdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádzaprávomoci ústavného súdu.
12. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísanéhosťažovateľkami, ústavný súd konštatuje, že v ich veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosťpre nedostatok právomoci odmietol (podobne III. ÚS 59/04, IV. ÚS 58/07, I. ÚS 189/07).
13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažovalza dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateliek uvedenými v bode 4 [najmäpriznaním primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podmienené vyslovenímporušenia práva alebo slobody sťažovateliek (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy)].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015