znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 161/05-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   októbra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   S.   a M.   S.,   obaja   bytom   C.,   zastúpených advokátom   JUDr.   J.   V.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 169/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 169/2002 p o r u š i l základné právo   M.   S.   a M.   S.,   aby sa   ich   vec   prerokovala   bez zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 169/2002 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. S. a M. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. S. a M. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 310 Sk (slovom   šesťtisíctristodesať   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich   právneho zástupcu   advokáta JUDr. J. V.,   do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 25. augusta 2005 č. k. I. ÚS 161/05-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. S. a M. S., obaja bytom C. (ďalej aj „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 169/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.   1.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: «Dňa   13.   12.   2002   bol   na   Okresnom   súde Bratislava III podaný návrh na začatie konania vo veci sťažovateľov proti odporcom J. G. a A. G. o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. V. M. Keďže sa vo veci takmer 2 roky vôbec nekonalo (s výnimkou výzvy na doplnenie   podania   zo   dňa   16.   3.   2004)   sťažovatelia   žiadali   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu opakovane listami z 26. 1. 2004, 30. 10. 2004 a 18. 11. 2004 príslušnú sudkyňu o urýchlenie konania. Na tieto žiadosti sťažovatelia neobdržali žiadnu odpoveď. Následne, podaním zo dňa 7. 1. 2005 sťažovatelia žiadali o urýchlenie konania predsedu súdu   Bratislava   III   JUDr.   B.   T.   Listom   zo   dňa   21. 1. 2005   bolo   predsedom   súdu sťažovateľom oznámené, že vec bola dňa 21. 1. 2005 pridelená zastupujúcej sudkyni. Dňa 10. 2. 2005 zastupujúca sudkyňa p. JUDr. A. M. oznámila termín pojednávania - 9. 6. 2005. V očakávaní „posunu“   v celej veci však sťažovateľov veľmi prekvapilo oznámenie súdu doručené   dňa   3.   5.   2005,   že   termín   pojednávania   sa   z dôvodu   zmeny   rozvrhu   práce odročuje na neurčito, teda bez stanovenia konkrétneho termínu pojednávania.

Sťažovatelia   zaslali   listom   zo   dňa   13.   5.   2005   opätovnú   sťažnosť   adresovanú predsedovi   okresného   súdu   BA   III   a zároveň   s touto   sťažnosťou   z dôvodu   neúnosnosti situácie, osobitným podaním navrhli vydanie predbežného opatrenia vo veci v zmysle § 102 a § 76 ods. 1 písm. f) OSP. Avšak ani na tieto podania súd nereagoval. Ide o absurdné ignorantstvo   zo   strany   súdu,   keď   ani   po   opätovnej   sťažnosti   predsedovi   súdu   nedošlo k náprave, ale skôr naopak. Ani predbežné opatrenie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. (...)

V danom prípade nečinnosť súdu nespôsobili sťažovatelia a podľa ich názoru, túto dlhodobú   nečinnosť   Okresného   súdu   BA   III   nespôsobili   ani   žiadne   iné,   objektívne neodvrátiteľné okolnosti. (...)

Tým, že je Okresný súd Bratislava III fakticky nečinný v začatom konaní sp. zn. 8 C 169/2002 (...) porušil ústavné právo týchto fyzických osôb, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.»

S poukazom na ustanovenie čl. 127 ods. 3 ústavy a § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovatelia žiadajú, aby v prípade, ak ústavný súd v náleze vysloví, že ich základné práva boli porušené, priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, čo odôvodňujú „pretrvávajúcou   neistotou   vyplývajúcou   zo   zbytočného   a neodôvodneného nekonania predmetného súdu vo veci sp. zn. 8 C 169/2002, ktoré má bezprostredný vplyv aj na pretrvávanie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, ako aj zásahov do práva na súkromie a práva na ochranu zdravia sťažovateľov.“

1.   2.   Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   vyniesol nasledovný nález:

„1. Okresný súd Bratislava III tým, že v dôsledku svojej nečinnosti nekonal vo veci č. k.   8   C   169/2002   porušil   základné   práva   fyzických   osôb   M.   S.   a M.   S.   (...),   na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   zn. 8 C 169/2002 pokračoval a aby konal bez prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný M. S. a M. S., (...) poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk do 15 dní odo dňa doručenia tohto nálezu a trovy právneho zastúpenia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. M. K., listom z 29. septembra 2005   sp.   zn.   Spr.   3827/05,   a právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 7. októbra 2005.

2. 1. Podpredseda okresného súdu vo svojom prípise uviedol nasledovné podstatné skutočnosti:

„(...) Návrh na začatie konania bol podaný dňa 13. 12. 2002. Vec pôvodne prejednávala a rozhodovala sudkyňa JUDr. V. M. Je pravdou, že súd vo veci nekonal v období od 28. 3. 2003, kedy bolo súdu doručené vyjadrenie zástupcu odporcov 1) a 2) k návrhu na začatie konania, do 16. 3. 2004, kedy súd vydal   uznesenie,   ktorým   vyzval   zástupcu   navrhovateľov   1)   a 2),   aby   v lehote   10   dní odstránil vady podania zo dňa 13. 12. 2002.

Sudkyňa   vykonáva   od   1.   9.   2004   stáž   na   Ministerstve   spravodlivosti   Slovenskej republiky s tým, že pôvodne ju mala vykonávať do 31. 8. 2005, bola jej však predĺžená do 31. 8. 2006.

Opatrením   predsedu   súdu   zo   dňa   21.   1.   2005   bola   vec   pridelená   na   konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. M., ako zastupujúcej sudkyni JUDr. V. M.

Podotýkam, že sudkyňa JUDr. A. M. mala v tom čase vo svojom súdnom oddelení viac ako 300 nevybavených vecí.

Vzhľadom k dĺžke stáže sudkyni JUDr.   M.   do 31.   8.   2005,   došlo k naplneniu jej šesťtýždňovej neprítomnosti, a preto predseda súdu Opatrením č. 5/2005 Spr. 3000/2005-5 zo dňa 21. 4. 2005 prerozdelil jej veci v zmysle § 51 ods. 4 písm. a) Zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov medzi sudcov občianskoprávneho úseku do ukončenia jej stáže, ktoré nastane dňa 1. 9. 2005, kedy prevezme prerozdeľované veci ako zákonný sudca.

Uvedeným opatrením boli prerozdeľované veci aj ďalších dvoch sudcov, celkom sa prerozdeľovalo 1435 nevybavených vecí.

Vec bola pridelená sudkyni JUDr. S. G., ktorá mala v tom čase vo svojom súdnom oddelení viac ako 400 nevybavených vecí.

Sudkyňa vo veci koná riadne. Ako som uviedol, v období od 28. 3. 2003 do 16. 3. 2004, súd vo veci nekonal, pripisujem to však preťaženosti sudkyne, ktorá mala vo svojom oddelení v tom čase viac ako 400 nevybavených vecí, resp.   celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997 prevzal veci bývalého Okresného   súdu   Bratislava   –   vidiek   a dňa   1.   1.   2005   veci   bývalého   Okresného   súdu Pezinok.

V tejto   súvislosti   poukazujem   na   analýzu   zaťaženosti   súdov,   resp.   zoznam preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa neho na Slovensku   chýba   258   sudcov,   z toho   v Bratislave   71,   z toho   na   našom   súde.   Z prvých šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri Bratislavské, náš súd je na štvrtom mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je právne bezvýznamné.

Na ústnom pojednávaní netrvám. (...)“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol, že:

„Netrváme na ústnom pojednávaní. Zároveň chceme podčiarknuť, že podpredseda súdu Bratislava III. poukazuje na príčinu prieťahov, čo je irelevantné. Nevyjadril sa prečo predseda   súdu   Bratislava   III.   nezjednal   nápravu   po   druhej   mojej   sťažnosti   zo   dňa 13. 05. 2005. Podotýkam, že dodnes som neobdržal v tomto smere žiadne vyjadrenie. Hoci prípad už bol pod drobnohľadom MS SR, súd Bratislava III. sa neunúval aspoň dodržať lehotu na rozhodnutie o predbežnom opatrení.   Podotýkam, že moji klienti vzhľadom na okolnosti prípadu majú právo pochybovať, či tieto prieťahy neboli zámerné. Ich skúsenosti aj   s inými   štátnymi   orgánmi   sú   zúfalé.   Alebo   príslušné   orgány   nekonajú,   alebo   sa nerešpektuje   ich   rozhodnutie.   Preto   dodnes   pretrváva   protiprávny   stav   v kauze,   ktorú možno z právneho hľadiska považovať za banálnu.

Uplatňujem si trovy právneho zastúpenia 6.310,- Sk [2 x právny úkon po 2.501,- Sk + DPH (prevzatie veci a podanie návrhu – stanovisko zo dňa 07. 10. 2005); 2 x režijný paušál po 150,- Sk + DPH], ktoré žiadam uhradiť na účet.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 169/2002:

Dňa 13. decembra 2002 podal M. S. a M. S. Okresnému súdu Bratislava III návrh na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva proti J. G. a A. G. (ďalej len „odporcovia“) vedený pod sp. zn. 8 C 169/2002.

Dňa 14. februára 2003 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila návrh odporcom na vyjadrenie.

Dňa   19.   marca   2003   právny   zástupca   odporcov   doručil   súdu   plnomocenstvo   a oznámil, že k návrhu sa vyjadrí, a doklad, na základe ktorého odporca v 1. rade podniká, zašle súdu v lehote 12 dní.

Dňa 28. marca 2003 odporcovia doručili súdu svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Dňa 8. januára 2004 právny zástupca sťažovateľov oznámil okresnému súdu zmenu sídla advokátskej kancelárie.

Dňa 2. februára 2004 sťažovatelia požiadali súd o urýchlenie konania.Dňa   16.   marca   2004   vydal   súd   uznesenie   č.   k.   8   C   169/02-26,   ktorým   vyzval sťažovateľov na doplnenie ich návrhu z 13. decembra 2002.

Dňa 14. apríla 2004 sťažovatelia doručili súdu doplnenie svojho návrhu a stanovisko k vyjadreniu odporcov.

Dňa 2. augusta 2004 sťažovatelia doručili súdu v zmysle uznesenia č. k. 8 C 169/02-26 zo 16. marca 2004 list vlastníctva č. 110.

Dňa 1. októbra 2004 sťažovatelia doučili súdu žiadosť o urýchlenie konania.Dňa 22. novembra 2004 sťažovatelia doručili súdu žiadosť o urýchlenie konania.Dňa   10.   januára   2004   sťažovatelia   doručili   súdu   sťažnosť   na   nečinnosť   súdu   a prieťahy v konaní.

Dňa 21. januára 2005 bola vec sp. zn. 8 C 169/02 opatrením predsedu okresného súdu pridelená JUDr. A. M. a sťažovatelia boli o tom upovedomení listom.

Dňa 7. februára 2005 súd nariadil vo veci pojednávanie na 9. jún 2005.Dňa 26. apríla 2005 bol zrušený nariadený termín pojednávania.Dňa 16. mája 2005 sťažovatelia doručili súdu návrh na predbežné opatrenie.Dňa   7.   júla   2005   bol   spísaný   úradný   záznam   o tom,   že   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia bol založený do spisu sp. zn. 8 C 169/02 zo spisu sp. zn. 8 C 162/02, do ktorého bol založený omylom.

Dňa 25. júla 2005 súd vydal uznesenie č. k. 8 C 169/02-112, ktorým zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 19. augusta 2005 sťažovatelia doručili súdu odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zamietol ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 14. septembra 2005 súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa 28. septembra 2005 bol súdny poplatok za odvolanie zaplatený.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní „o   zdržanie   sa   zásahov   do   vlastníckeho   práva“ vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 169/2002, v ktorom sťažovatelia vystupujú ako navrhovatelia, došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich   ťarchu   pri   posudzovaní otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to konkrétne od 28. marca 2003   do   16.   marca   2004   (dvanásť   mesiacov)   a   od   2.   augusta   2004   do   25.   júla   2005 (jedenásť mesiacov).   Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas takmer dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalobcovia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne   príčiny   spôsobiť   tieto   prieťahy   (napr. „preťaženosť   sudkyne“),   nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   vo   výške 100 000   Sk,   čo   odôvodnili   aj „pretrvávajúcou   neistotou   vyplývajúcou   zo   zbytočného a neodôvodneného nekonania predmetného súdu vo veci“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov   považuje   za   primerané   vo   výške   každému   po 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 6 310 Sk z dôvodu trov ich právneho zastúpenia.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu trov právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti z 22. júla 2005   a písomné stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   zo 7. októbra   2005).   Za   jeden úkon,   ktorý   bol   vykonaný   v roku   2005,   patrí   odmena   pre   jedného   sťažovateľa   v sume 2 501 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 2 000,80 Sk. Spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu (150 Sk v roku 2005) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov za jeden úkon vykonaný v roku 2005 sumu 4 301,60 Sk a za tri úkony 12 904,80 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 2 451,91 Sk, t. j. trovy právneho   zastúpenia   sťažovateľov   predstavujú   celkove   zaokrúhlene   sumu   15   357   Sk v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a tieto trovy vyčíslili v sume 6 310 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - im priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2005