znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 161/04-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   Š.   a E.   Š.,   obaja   bytom   B.,   zastúpených advokátom   JUDr.   J.   Š.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   porušenia   základných práv podľa čl. 12, čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom starostu miestnej časti Bratislava   -   Staré   Mesto,   Krajského   stavebného   úradu   v Bratislave   (predtým   Krajského úradu v Bratislave), primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Krajského úradu v Bratislave (predtým Okresného úradu Bratislava I) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Š. a E. Š.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2003 doručená sťažnosť doplnená podaniami doručenými 11. decembra 2003 a 11. marca 2004   Ing.   J.   Š.   a E.   Š.,   obaja   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“,   „sťažovateľka“,   resp. „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 12, čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom starostu miestnej časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej aj „starosta“), Krajského stavebného úradu v Bratislave [predtým   Krajského   úradu   v Bratislave   (ďalej   aj   „krajský   stavebný   úrad“)],   primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj „primátor“) a Krajského úradu v Bratislave [predtým Okresného úradu Bratislava I (ďalej aj „krajský úrad“)].

Z obsahu sťažnosti a z priložených písomností vyplývajú nasledovné skutočnosti:«Na základe kúpnej zmluvy č. 2/2001 zo dňa 28. 8. 2001 uzavretej so Slovenskou republikou – Okresný úrad Bratislava I so súhlasom Ministerstva financií SR sa 15. 5. 2002 sťažovatelia stali vlastníkmi pozemku s výmerou 238 m2 par. č. 2525/5 k. ú. Staré Mesto, MČ Bratislava I. Podľa čl. 1 ods. 3 tejto zmluvy pozemok kúpili za účelom vybudovania rodinného domu pre osobné užívanie.

Pred   uzavretím   kúpnej   zmluvy   Magistrát   hl.   m.   SR   Bratislavy   poskytol   dňa 11. 10. 1999   Okresnému   úradu   Bratislava   I   „územnoplánovaciu   informáciu“   (ÚPI)   zn. OÚRM/6474/99/Mič, Ma, v ktorej konštatoval, že „v zmysle Aktualizácie územného plánu a doplnkov je predmetné územie určené pre funkciu málopodlažnej bytovej zástavby“. (...). V súlade   s príslušnými   ustanoveniami   stavebného   zákona   sťažovatelia   2.   8.   2002 predložili   príslušnému   stavebnému   úradu,   ktorým   bol   do   31.   12.   2002   Okresný   úrad Bratislava   I kvalifikovaný   návrh   na   územné   rozhodnutie.   Súčasne   s návrhom   uhradili správny   poplatok   (500,-   Sk   -   nevrátený)   za   územné   rozhodnutie.   Rozhodnutím z 31. decembra   2002   č.   ŽP-2002/14465/ZAM/Ma-3   Odbor   životného   prostredia   OÚ Bratislava   I návrh   na   umiestnenie   stavby   bezdôvodne   zamietol.   Proti   rozhodnutiu   sa sťažovatelia   v stanovenej   lehote   odvolali.   Odvolací   Krajský   úrad   v Bratislave   svojím rozhodnutím   z 10.   03.   2003   č. W-548/2003-MEP   odvolanie   zamietol   a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. 3. 2003.

Nakoľko proti rozhodnutiu nebol možný opravný prostriedok, žalobou na Krajskom súde v Bratislave z 12. 5. 2003 sa sťažovateľ domáhal jeho zrušenia. Konanie je vedené pod spis. značkou 3 Sp/9/2003. Súd vo veci doteraz nevykonal žiadny úkon.

Podnet   na   preskúmanie   zákonnosti   citovaného   rozhodnutia   sťažovatelia   podali 3. 6. 2003.   Prokurátorka   krajskej   prokuratúry   v Bratislave   sa   stotožnila   s dôvodmi potvrdzujúce   nezákonnosť   rozhodnutí   a podala   protest   odboru   životného   prostredia Krajského   úradu   v Bratislave   čo   oznámila   sťažovateľom   listom   č.   Kd   1079/03-30 z 6. 6. 2003.

Krajský úrad v Bratislave potom vydal 4. 8. 2003 nové rozhodnutie č. W-548/2003- MEP (číslo zhodné s rozhodnutím z 10. 03. 2003), v ktorom rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I z 31. 12. 2003 zrušil a vrátil stavebnému úradu (od januára 2003 je ním obec) na nové konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. 8. 2003.

Podľa správneho poriadku a stavebného zákona mala obec uskutočniť nové konanie a vydať nové rozhodnutie najneskôr 12. 9. 2003. Doteraz však konanie neuskutočnila a vo veci nerozhodla.

Sťažovateľ listom z 10. 10. 2003 oznámil Ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja SR   nečinnosť   obce   v územnom   konaní.   Z dôvodu   zaujatosti   žiadal,   aby   vo   veci   konal stavebný úrad mimo Bratislavy. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR listom z 23.   10.   2003   č.   9793-1068/2003-920/Gal   podanie   odstúpilo   na   priame   vybavenie Krajskému úradu v Bratislave. Vec nie je dodnes vybavená. (...)

Primátor hl. SR Bratislavy v rozpore s pôvodnou územnoplánovacou informáciou zn. OÚRM/6474/99/Mič,   Ma   z 11.   10.   1999   a v rozpore   ustanoveniami   zákona   o obecnom zriadení, najmä s ustanovením, že „základnou úlohou obce je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov (§ 1 ods. 2) všeobecne a... obstaráva a schvaľuje programy   rozvoja   bývania   a spolupôsobí   pri   utváraní   vhodných   podmienok   na   bývanie v obci (§ 4 ods. 3 písm. i) zvlášť“ oznámil listom z 16. 12. 2002 číslo ORM/8051/2002 (žiadosť sťažovateľov z 24. 7. 2002) že „Hlavné mesto SR Bratislava nevydáva záväzné stanovisko k investičnej činnosti“ a že sa stotožňuje s nesúhlasným stanoviskom starostu mestskej   časti   Bratislava   Staré   mesto   z 25.   11.   202   č.   j.:   25509/2002.   Sťažovateľom s trvalým pobytom v Bratislave (sťažovateľ   žije v Bratislave 70 a sťažovateľka 34 rokov) bez   vlastného   bytu   upiera   právo   na   primerané   bývanie   pre   seba   a svoje   deti.   Takéto svojvoľné konanie napĺňa podstatu porušenia práva podľa ustanovenia čl. 12 Ústavy SR o rovnosti ľudí.

Až po signalizácii Okresnej prokuratúry Bratislava I, starosta MČ Bratislava - Staré mesto   vydal   16.   12.   2002   po   niekoľkých   mesiacoch   od   podania   žiadosti   (24.   7.   2002) záporné   záväzné   stanovisko   k investičnej   činnosti   (k   návrhu   na   územné   rozhodnutie predmetného   rodinného   domu).   Vybavujúca   úradníčka   zdôvodnila   zamietavé   stanovisko subjektívnymi   názormi,   ktoré   sú   v rozpore   s programovými   cieľmi   samosprávy   (zákon o obecnom   zriadení)   dokumentované   v platnej   územnoplánovacej   dokumentácii   (územie určené   pre   málopodlažnú   bytovú   zástavbu)   a bez   príslušného   oprávnenia   si   dovolila posudzovať a ponechať si projekt pre územné rozhodnutie priložený k žiadosti.

Pri neoficiálnom rokovaní sťažovateľa so zástupcom starostu pánom A. P. v auguste 2002 záporné stanovisko obce obhajoval tvrdením, že výmera pozemku (parc. č. 2525/5) pre stavbu rodinného domu je malá a že sme mali kúpiť aj susedný pozemok (parc. č. 2525/2 navrhnutý na zeleň) a že prenájom pozemku a súhlas vlastníka na uskutočnenie rekultivácie – vybudovanie zelene nezakladá právo na vydanie územného rozhodnutia a rozhodnutia o využití územia. Pritom však MČ Bratislava – Staré mesto vyvíja nátlak na Okresný úrad Bratislava   I,   aby   predmetný   pozemok   bezodplatne   delimitoval   na   obec   a aby   nájomnú zmluvu zrušil (denník SME - I. D.: 20. 6. 2003 „K rekultivácii pridali aj stavbu domu“, 29. 7. 2003 „Za pozemok pred škôlkou na Šulekovej pýta dva milióny“).

Sťažovatelia listom   z 17.   12.   2002   požiadali   starostu   o prehodnotenie   pôvodného negatívneho záväzného stanoviska z 25. 11. 2002 č. j. 25 509/2002. Starosta svojím listom z 16. 4. 2003 č. j. 10 371/2003 žiadosť odmietol so zdôvodnením, že meritórne stanovisko bude   môcť   zaujať   až   po   vydokladovaní   zmenených   majetkoprávnych   vzťahov.   Postoj starostu   považujú   sťažovatelia   za   protizákonný,   lebo   nie   je   v jeho   kompetencii   v rámci vydávania stanoviska podľa príslušného ustanovenia zákona o obecnom zriadení skúmať majetkoprávne   vzťahy.   Tieto   je   v zmysle   stavebného   zákona   kompetentný   preskúmať stavebný úrad v územnom a stavebnom konaní.

Konanie starostu napĺňa podstatu porušenia práva podľa ustanovenia čl. 12 Ústavy SR o rovnosti ľudí. (...)

Na   základe   požiadavky   v Územnoplánovacej   informácii   Magistrátu   Bratislavy z 11. 10.   1999   (3.)   sťažovateľ   (ako   oprávnená   osoba   podľa   zákona   o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch) vypracoval štúdiu rodinného domu marec 2001, ktorú pred podaním návrhu na územné rozhodnutie prerokoval s pracovníkmi Magistrátu, MČ Staré mesto ako aj s pracovníkmi Odboru životného prostredia Okresného úradu Bratislava I (stavebný úrad). Prerokovanie sa týkalo najmä pomeru zastavaných a nezastavaných plôch. Štúdiou bolo preukázané, že návrh splňuje VZN Magistrátu pre povoľovanie stavieb rodinných domov v tejto časti Bratislavy. Starosta MČ Bratislava – Staré mesto v svojom stanovisku k tejto štúdii z 6. 6. 2001 č. j. 7868/2001 návrh bezdôvodne a bez príslušnej kompetencie zamietol. (...)

Pozemok parc. č. 2525/2 s výmerou 710 m2 vo vlastníctve SR obkolesujúci stavebný pozemok sťažovateľov, mali sťažovatelia od febr. 2002 v nájme (na 5 rokov) za účelom vybudovania   prípojok   na   verejné   inžinierske   siete   pre   rodinný   dom   (súhlas   prednostu Okresného úradu Bratislava I z 8. 7. 2002 č. j. 2002/05256-02) a následnej rekultivácie na zeleň. Napriek tomu, že pre vydanie územného rozhodnutia podľa stavebného zákona nie je potrebné preukazovať vlastníctvo pozemku – stačí súhlas vlastníka, starosta MČ požadoval pre   vydanie   kladného   stanoviska   k územnému   rozhodnutiu   aj   preukázanie   vlastníctva k pozemku určeného na zeleň.

Sťažovatelia ako budúci stavebníci sa nebránili kúpiť pozemok parc. č. 2525/2, ktorý je   nezastavateľný   nadzemným   objektom   (pásmo   ochrany   vodovodu)   a nemôže   mať   iné funkčné využitie len ako zeleň. Z hľadiska majetkoprávneho je v tomto prípade irelevantné, kto   je   jeho   vlastníkom.   Ide   len   o zabezpečenie   návrhu   výsadby   zelene,   jej   realizáciou, údržbu a financovanie. Napriek tomu sťažovatelia 2. 4. 2002 požiadali správcu parc. č. 2525/2 o jej kúpu.

Okresný úrad Bratislava I uverejnil 10. 12. 2002 v denníku SME ponuku na odpredaj uvedeného   pozemku.   Komisionálne   vyhodnotenie   ponuky   predložené   sťažovateľmi   bolo 20. 12. 2002 ukončené dohodou o odplatnom prevode pozemku v prospech sťažovateľov. Okresný   úrad   Bratislava   I však   dohodu   dodnes   nesplnil,   návrh   kúpnej   zmluvy   dodnes nepredložil. Konanie je vedené pravdepodobne pod č. 02217/2003.

Vo veci prieťahov v splnení dohody o predaji pozemku parc. č. 2525/2 na základe verejného   prísľubu   na   Okresnom   úrade   Bratislava   I v spojitosti   s podmienkou majetkoprávneho usporiadania predmetného pozemku citovanou v odôvodnení rozhodnutia Odboru životného prostredia Krajského úradu v Bratislave z 10. 03. 2003 č. W-548/2003- MEP (8.), ktorým bol zamietnutý návrh na územné rozhodnutie, sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou   na   Krajský   úrad   v Bratislave   a po   jej   odmietnutí   na   Ministerstvo   vnútra Slovenskej republiky, ktoré tak isto sťažnosť odmietlo. Priamym dôsledkom bolo potom „Zrušenie súhlasu k nájomnej zmluve č. 1/2002“ prednostom Krajského úradu v Bratislave 11. 7. 2003 č. OF/2003/961 a následným oznámením prenajímateľa o jej neplatnosti. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že prenajímateľ neumožnil sťažovateľom využiť pozemok v zmysle   nájomnej   zmluvy   a súhlasu   s vybudovaním   prípojok   na   verejné   inž.   siete. Sťažovatelia   konštatovali,   že   Oznámenie   považujú   za   odstúpenie   od   zmluvy   podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto podľa ods. 2 § 48 OZ sa zmluva od začiatku zrušuje. Keďže zaplatili nájomné podľa zmluvy vo výške 6508,- Sk, a suma nebola dodnes vrátená došlo na strane prenajímateľa k bezdôvodnému obohateniu.

Podnetom   na   preskúmanie   dodržania   zákonnosti   vo   veci   odmietnutia   sťažnosti z 20. 5. 2003 a 13. 6. 2003, ktoré sťažovateľ podal Krajskému úradu v Bratislave vo veci neplnenia verejného prísľubu Okresného úradu Bratislava I, že za stanovených podmienok odpredá pozemok parc. číslo 2525/2, ktorý je predmetom územného konania sa sťažovateľ obrátil na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Podnet bol listom z 26. 8. 2003 Kd 2145/03-13 odmietnutý.

Splnenia   dohody   z 20.   12.   2002   uzavretej   s Okresným   úradom   Bratislava I o odplatnom prevode parc. č. 2525/2 sa sťažovatelia domáhali žalobou na Okresnom súde Bratislava I z 11. 7. 2003. Okrem uznesenia o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie súd nevykonal žiadny úkon. Konanie je vedené pod sp. zn. 18 CPO/6/2003. (...)

Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby Ústavný súd vydal tento nález: Ústavou SR zaručené práva manželov Ing. J. Š. a E. r. D. porušili Starosta MČ Bratislava I – Staré Mesto v konaní o umiestnení a povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 2525/5 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej ul. v ich vlastníctve, ktoré začalo podaním návrhu 2. 8. 2002 podľa článku 46 svojou nečinnosťou podľa článku 12 popretím legitímneho práva na bývanie v obci podľa článku 20 upieraním práva na vlastníctvo rodinného domu v obci

Krajský úrad v Bratislave ako odvolací orgán

a) v konaní o umiestnení a povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 2525/5 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej ul. v ich vlastníctve, ktoré začalo podaním návrhu 2. 8. 2002 podľa článku 46 vydaním nezákonného rozhodnutia s následnou nečinnosťou

b) vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002 o odplatnom prevode pozemku parc. č. 2525/2 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej a Šulekovej ul., vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Okresného úradu Bratislava I pôvodne v nájme sťažovateľov podľa článku 12 ods. 4 spôsobenou ujmou na právach za to, že sa sťažovali na neodôvodnené prieťahy na Okresnom úrade Bratislava I.

Okresný úrad Bratislava I vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002 o odplatnom prevode pozemku parc. č. 2525/2 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej a Šulekove ul., vo vlastníctve Slovenskej   republiky   v jeho   správe   v spojitosti   s podmienkou   majetkoprávneho usporiadania   predmetného   pozemku   citovanou   v odôvodnení   Rozhodnutia   Odboru životného prostredia Krajského úradu v Bratislave z 10. 03. 2003 č. W-548/2003-MEP pri súčasnom marení jej splnenia podľa článku 46 neodôvodnenými prieťahmi a podľa čl. 20 ods. 3 zneužitím vlastníctva na ujmu práv sťažovateľov

Prikazuje: Starostovi MČ Bratislava I – Staré Mesto aby o umiestnení a povolení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. 2525/5 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej ul. vo vlastníctve manželov Ing. J. Š. a E. r. D., B. konal v zmysle rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave č. W-548/2003-MEP z 4. 8. 2003. Zakazuje pokračovať v porušovaní práva na bývanie v obci. Okresnému   úradu   Bratislava   I aby   splnil   dohodu   z 20.   12.   2002   o odplatnom   prevode pozemku Šulekovej ul., vo vlastníctve Slovenskej republiky s manželmi Ing. J. Š. a E. r. D., B. Zakazuje pokračovať v porušovaní práva na bývanie v obci. Priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch: 1.200.000,- Sk od starostu MČ Bratislava I – Staré Mesto 100.000,- Sk od Krajského úradu v Bratislave 100.000,- Sk od primátora hl. m. Bratislavy 100.000,- Sk od Okresného úradu Bratislava I priznáva sťažovateľom náhradu trov konania.

S poukazom   na   skutočnosti   uvedené   v sťažnosti,   výšku   finančného   zadosťučinenia považujú sťažovatelia za primeranú.»

Podaním doručeným ústavnému súdu 11. decembra 2003 sťažovatelia svoju sťažnosť upresnili nasledovne:

«V sťažnosti manželov E. a J. Š. z 5. 12. 2003 v časti návrhu „nález“ (strana 6) nedopatrením vypadol text: Primátor hl. m. SR Bratislavy vo veci odmietnutia vydať záväzné stanovisko, ktoré obec vydáva podľa zákona o obecnom zriadení, k návrhu na umiestnenie predmetného rodinného domu na pozemku vo vlastníctve sťažovateľov, prípadne neponúknutia náhradného pozemku v intenciách zákona o obecnom zriadení a stavebného zákona podľa článku 12 ods. 2 upieraním práva na bývanie v obci, podľa článku 12 ods. 4 spôsobenou ujmou na právach za to, že sťažovateľ podal trestné oznámenie 15. 8. 2002 (vyšetruje Obvod. odd. PZ v Bratislave, Staré mesto – východ ČST: ORP-1415/SMv-02-Ak)».

Sťažovatelia v podaní doručenom ústavnému súdu 11. marca 2004 uviedli, že:„Oznamujeme súdu, že v sťažnosti z 5. 12. 2003 ako „Porušovateľ základného práva alebo slobody“ pod písmenom:

b)   Krajský   úrad   v Bratislave   –   štátna   správa   na   úseku   územného   plánovania a stavebného poriadku prechádza podľa zákona č. 608/2003 Z. z. od 1. januára 2004 na Krajský stavebný úrad v Bratislave (...).

d) Okresný úrad Bratislava I sa podľa ustanovenia § 7 zákona č. 515/2003 Z. z. k 31. 12. 2003 ruší. Kompetencie v oblasti nakladania s majetkom štátu prechádzajú na Krajský   úrad   v Bratislave   a tým   aj   povinnosť   splniť   dohodu   uzavretú   20.   12.   2002 s Okresným   úradom   Bratislava   I o odplatnom   prevode   prebytočného   majetku   štátu   – pozemok parc. č. 2525/2 k. ú. Staré Mesto, Bratislava I na Mudroňovej a Šulekovej ul. (...)

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K   námietke porušenia základného práva podľa čl. 46, čl. 12 a   čl. 20 ústavypostupom starostu

K porušeniu   uvedených   článkov   ústavy   malo   dôjsť   podľa   názoru   sťažovateľov „v konaní o umiestnení a povolení stavby“. Konkrétne „nečinnosťou“ starostu malo dôjsť k porušeniu čl. 46 ústavy, jeho „popretím legitímneho práva na bývanie v obci“ k porušeniu čl. 12 ústavy a „upieraním práva na vlastníctvo rodinného domu v obci“ k porušeniu čl. 20 ústavy.

Je nesporné, že v danom prípade starosta koná - v zastúpení obce, teda stavebného úradu - ako orgán verejnej správy.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

1.   1.   Podľa   §   50   zákona   č.   71/1967   Zb.   o správnom   konaní   (správny   poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) ak to dovoľuje povaha veci a ak   nápravu   nemožno   dosiahnuť   inak,   správny   orgán,   ktorý   by   bol   inak   oprávnený rozhodnúť   o odvolaní,   sám   vo   veci   rozhodne,   pokiaľ   správny   orgán   príslušný   na rozhodnutie   nezačal   konanie,   hoci   je   na   to   povinný   alebo   pokiaľ   nerozhodol   v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 424/2002 Z. z.) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v právnom   poriadku   Slovenskej   republiky   existujú opatrenia, resp. konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, na základe ktorých by v danom prípade o nečinnosti starostu ako zástupcu stavebného úradu mohol rozhodnúť „správny orgán,   ktorý   by bol   inak oprávnený   rozhodnúť o odvolaní“,   alebo na základe „žaloby na nečinnosť“ aj všeobecný súd (v danej veci krajský súd).

Odhliadnuc od toho, že sťažovatelia, ktorí sú kvalifikovane právne zastúpení, tvrdia, že „nečinnosťou“ starostu malo dôjsť k porušeniu čl. 46 ústavy, pričom takýto skutkový stav   zodpovedá   základnému   právu   vyplývajúcemu   z čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   konštatuje,   že   sťažovatelia   mali   podľa   citovaného ustanovenia   Správneho   poriadku   a   Občianskeho   súdneho   poriadku   na   ochranu   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je okolnosť,   ktorá vzhľadom   na princíp   subsidiarity   vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať   a rozhodovať   o ich   námietke   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. 2. Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 12 a čl. 20 ústavy starostom, ústavný súd poukazuje na to, že proti rozhodnutiu stavebného úradu (v danom prípade obce v zastúpení starostu) o umiestnení stavby podľa § 52 Správneho poriadku je možné odvolanie a okrem toho že rozhodnutie verejnej správy podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku nie je z preskúmavania súdov v správnom súdnictve vylúčené. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia majú podľa cit. ustanovení Správneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku aj na ochranu svojho základného práva podľa čl. 12 a čl. 20 ústavy účinné a dostupné právne prostriedky nápravy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o tejto časti sťažnosti.

1. K   námietke porušenia základného práva podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ústavy postupom krajského stavebného úradu a porušenia práva podľa čl. 20 ods. 3 a   čl. 46 ústavy postupom krajského úradu

K porušeniu   uvedených   článkov   ústavy   malo   dôjsť   podľa   názoru   sťažovateľov „v konaní o umiestnení a povolení stavby“. Konkrétne „vydaním nezákonného rozhodnutia s následnou nečinnosťou“ krajského stavebného úradu malo dôjsť k porušeniu čl. 46 ústavy a   „vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002“ malo dôjsť k porušeniu čl. 12 ods. 4 ústavy.

K porušeniu uvedených článkov ústavy krajským úradom malo dôjsť podľa názoru sťažovateľov „vo veci splnenia verejného prísľubu a dohody z 20. 12. 2002 (...) v spojitosti s podmienkou   majetkoprávneho   usporiadania   predmetného   pozemku   citovanou v odôvodnení   Rozhodnutia   Odboru   životného   prostredia   Krajského   úradu   v Bratislave z 10. 03.   2003   č.   W-548/2003-MEP   pri súčasnom   marení jej   splnenia   podľa článku 46 neodôvodnenými   prieťahmi   a podľa   čl.   20   ods.   3   zneužitím   vlastníctva   na   ujmu   práv sťažovateľov“.

Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ústavy postupom krajského stavebného úradu a porušenie svojho práva podľa čl. 20 ods. 3 a čl. 46 ústavy postupom krajského úradu, ústavný súd poukazuje na to, že nielen postup   obce   ako   stavebného   úradu   (pozri   bod   1.1   časti   II   tohto   uznesenia),   ale   ani rozhodnutia krajského stavebného úradu a krajského úradu ako rozhodnutia verejnej správy podľa   §   244   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   nie   sú   z preskúmavania   súdov v správnom súdnictve vylúčené. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia majú v správnom súdnictve   podľa   cit.   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   aj   na   ochranu   svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 3 a čl. 46 ústavy účinné a dostupné právne prostriedky nápravy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o týchto častiach sťažnosti.

2. K   námietke porušenia základného práva podľa čl. 12 ods. 2 a   4 ústavypostupom primátora

K porušeniu   uvedených   článkov ústavy   malo dôjsť   postupom   primátora   „vo   veci odmietnutia   vydať   záväzné   stanovisko,   ktoré   obec   vydáva   podľa   zákona   o obecnom zriadení, k návrhu na umiestnenie predmetného rodinného domu na pozemku vo vlastníctve sťažovateľov“. Podľa   názoru   sťažovateľov „takéto   svojvoľné   konanie   napĺňa   podstatu porušenia práva podľa ustanovenia čl. 12 Ústavy SR o rovnosti ľudí“.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Porušenie zásady   rovnosti v právach podľa   čl. 12 ústavy   má charakter porušenia základného ústavného práva v zásade iba vtedy, ak je spojené zároveň s porušením aj iného základného práva (mutatis mutandis PL. ÚS 14/98).

Pokiaľ sťažovatelia namietali vo všeobecnosti porušenie zásady rovnosti v právach podľa   čl.   12   ods.   2   a 4   ústavy   bez   toho,   aby   pritom   označili   aj   porušenie   niektorého základného   práva   uvedeného   v druhej   hlave   ústavy,   treba   ich   sťažnosť   v tejto   časti považovať za zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Naviac, ústavný súd poznamenáva, že zo sťažnosti ani nevyplýva, v čom v danom kontexte spočíva rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu ku sťažovateľom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde o odmietnutí   sťažnosti,   tak ako to   je uvedené vo výroku   tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004