znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 160/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o., zastúpenej JUDr. S. R., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv a   základných   slobôd   postupom   Okresného súdu   Bratislava   III v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   40   Ro   697/2012   („aktuálne   vedenom   pod   sp.   zn. 44 C 202/2012“) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   J.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“, v citovanom texte aj „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len   „ústava“)   v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na pokojné užívanie majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v citovanom texte aj „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro 697/2012 („aktuálne vedenom pod sp. zn. 44 C 202/2012“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka «si dňa 02. 08. 2012 na Okresnom súde... uplatnila návrhom na vydanie platobného rozkazu voči desiatim   (10)   odporcom   nárok   na   peňažné   plnenie   z   titulu   náhrady   škody   spôsobenej sťažovateľovi v dôsledku nerealizácie Zmluvy o dielo z 12. 02. 2010... Predmetnú zmluvu uzavrel   sťažovateľ   s S. [spoločenstvo   vlastníkov   bytov...,   pozn. (ďalej   aj „odporca   v 1.) rade)]. Jej účelom bolo zateplenie obvodového plášťa a odstránenie systémových porúch bytového   domu   v B.   Správu   bytového   domu   vykonával   odporca   v   I.)   rade   v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „ZoVB“). Okrem odporcu v 1.) rade boli účastníkmi konania aj deviati (9) vlastníci bytov, ktorí boli v čase podania návrhu podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytového domu...

Predmetná žaloba bola u porušovateľa (t. j. okresného súdu, pozn.) zaevidovaná pod sp. zn. 40 Ro/697/2012, pričom dňa 19. 09. 2012 súd návrhu sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel, keď vo veci vydal platobný rozkaz. Odporcovi v 1.) rade ako aj odporcom v 2.) až 10.) rade samostatnými výrokmi uložil povinnosť uhradiť sťažovateľovi žalovanú istinu aj s príslušenstvom s tým, že odporcom v 2.) až 10.) rade uložil povinnosť uhradiť žalovanú istinu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Zároveň bola odporcom v 1.) až 10.) rade uložená povinnosť nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne...».

3. Proti   platobnému   rozkazu   nepodali   všetci   odporcovia   odpor.   Sťažovateľka 12. novembra 2012   požiadala   okresný   súd   o vyznačenie   doložky   právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom platobnom rozkaze vo vzťahu k odporcom, ktorí nepodali odpor   [konkrétne proti odporcom „v 2.), 4.), 5.), 6.), 7.), 8.) rade“]. Vybavenie svojej žiadosti urgovala sťažovateľka písomne 26. novembra 2012.

4. Okresný súd 28. novembra 2012 (elektronickou poštou) zaslal sťažovateľke túto odpoveď: „v   právnej   veci   vedenej   na   Okresnom   súde...   pod   sp.   zn.   44   C 202/2012 účastníkov: J., s. r. o. c/a S. a spol., o zaplatenie 29.440,57 Eur istiny s príslušenstvom, Vám v zmysle Vašej žiadosti zo dňa 12. 11. 2012 (doručenej tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2012) o vyznačenie   doložky   právoplatnosti   a vykonateľnosti   na platobnom   rozkaze   sp.   zn.   40 Ro/697/2012   zo   dňa   19.   09.   2012   vo vzťahu   k odporcom   v 2),   4),   5),   6),   7)   a 8)   rade oznamujeme, že platobný rozkaz sp. zn. 40 Ro 697/2012 zo dňa 19. 09. 2012 podaním odporu odporcami v 1) a 3) rade bol zrušený v plnom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O. s. p. a preto sa nestal predmetný platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným a súd z tohto dôvodu nemôže na ňom vyznačiť právoplatnosť ani vykonateľnosť.

K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že navrhovateľ v petite navrhovaného rozsudku   žiada,   aby   odporcovia   v 2)   až   10)   rade   boli   zaviazaní   SPOLOČNE A NEROZDIELNE   zaplatiť   navrhovateľovi   istinu   vo   výške   29.440,57   Eur   spolu s príslušenstvom, čím vlastne založil pasívnu solidaritu odporcov v 2) až 10) rade v zmysle § 511   ods.   1   Občianskeho   zákonníka   a   teda   i   nerozlučné   spoločenstvo   v   konaní   (§   91 ods. 2 O. s. p.), ktorá vylučuje odlišné rozhodnutie voči jednotlivým odporcom.

Na   záver   chce   tunajší   súd   podotknúť,   že   posúdenie,   o   aký   druh   spoločenstva v konkrétnom prípade ide, je vecou súdu.“

5. Sťažovateľka podaním z 29. novembra 2012 adresovaným predsedovi okresného súdu označeným ako „Sťažnosť podľa ust. § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení na postup súdu v konaní spis, zn. 40 Rob 697/2012“ namietala „nesprávny postup súdu“ pri vybavovaní   jej   žiadosti   o vyznačenie   doložky   právoplatnosti   a vykonateľnosti na predmetnom platobnom rozkaze.

6. Predseda   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr.   2101/2012   z 3.   decembra   2012 sťažovateľke okrem iného oznámil:

„Vzhľadom na obsah Vašej sťažnosti konštatujem, že táto nesmeruje proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi   úradníkmi   alebo   zamestnancami   súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z uvedeného dôvodu kvalifikujem Vašu sťažnosť ako neprípustnú. Obsahom   Vašej   sťažnosti   je   posúdenie,   či   platobný   rozkaz   nadobudol, resp. nenadobudol právoplatnosť. Jedná sa opravný názor, do ktorého z titulu svojej funkcie a i v zmysle citovaných ustanovení nemám oprávnenie zasahovať.

Napriek   tomu   v   závere   poukazujem   na   ust.   §   8b   ods.   1   zák.   č.   182/1993   Z.   z. z ktorého   vyplýva,   že   správca   (odporca   v   1.   rade)   koná   samostatne,   ale   vždy   v   mene vlastníkov   bytov   a nebytových   priestorov   a   na   ich   účet   za   predpokladu,   že   sa   jedná o konanie   v   súvislosti   so správou   bytu.   Predmetom   konania   sú   záväzkové   vzťahy,   ktoré vznikli   v   súvislosti   s uzavretím   zmluvy   o   zateplenie   bytu,   teda   nesporne   v   súvislosti so správou bytu.

V zmysle cit. ustanovenia správca bytu uzavrel Zmluvu o dielo samostatne v mene vlastníkov bytov a na ich účet. Rovnako i jeho úkony pred súdom v tejto súvislosti treba posudzovať ako úkony vykonané v mene vlastníkov a na ich účet.“

7. Podľa právneho názoru sťažovateľky („s poukazom na „ust. § 91 ods. 1 OSP“) sa platobný   rozkaz   po   podaní   odporu „zruší   len   vo   vzťahu   k   tým   účastníkom   konania (samostatným   spoločníkom),   ktorí   podali   v   zákonnej   lehote   odôvodnený   odpor.   Voči ostatným   účastníkom   konania   ostáva   platobný   rozkaz   nedotknutý.“. Sťažovateľka zdôraznila, že „Kľúčovými právnymi normami, ktoré sa mali aplikovať po uplynutí lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu boli normy obsiahnuté v ust. § 174 ods. 2 a ust. § 91 ods. 1 OSP.“.

8. Sťažovateľka   tvrdí,   že   okresný   súd   jej   svojím   postupom „fakticky   odmietol poskytnúť právnu istotu spočívajúcu v potvrdení účinkov formálnej i materiálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu“, a teda „došlo, resp. aj v súčasnosti dochádza   z   jeho   strany   k   sústavnému   porušovaniu   princípu   právnej   istoty   v   príčinnej súvislosti   s   porušením   sťažovateľovho   práva   na   súdnu   ochranu   a   spravodlivý   súdny proces“.

9. Podľa názoru sťažovateľky

a) „Postup   Okresného   súdu...   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   40 Ro/697/2012 (aktuálne pod sp. zn. 44 C/202/2012) nemožno hodnotiť ako rešpektovanie článku 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, na základe uvedeného namietame, že porušovateľ v   konaní   vo   veci   spis.   zn.   40   Ro/697/2012   (aktuálne   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 44 C/202/2012) svojím postupom porušil naše základné právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR,   ktoré   sú   aj   obsahom   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.“

b) „Postup porušovateľa z hľadiska ust. § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení teda treba považovať za iný zásah, ktorým boli práva sťažovateľa porušené, pričom tento zásah má podľa názoru sťažovateľa trvajúci charakter. To okrem iného spôsobuje prieťahy v konaní, nakoľko porušovateľ konanie vedie ako formálne neukončené.“

10. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„a) Základné právo spoločnosti J., s. r. o. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy... a právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy... a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru..., ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... bolo postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro/697/2012 (aktuálne pod sp. zn. 44 C/202/2012) boli porušené.

b)   Základné   právo   spoločnosti   J.,   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... boli postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro/697/2012 (aktuálne pod sp. zn. 44 C/202/2012) porušené.

c) Okresnému   súdu...   prikazuje,   aby v zmysle ust.   §   62,   § 62a   a §   63 vyhlášky č. 543/2005 Zb. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v spojení s ust. § 174 ods. 1 a 2 a ust. § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení vyznačil na platobnom   rozkaze   vydanom   Okresným   súdom...   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 40 Ro/697/2012 dňa 19. 09. 2012 vo vzťahu k žalovaným odporcom v 2.), 4.), 5.), 6.), 7.), 8.) rade uvedeným na tomto platobnom rozkaze doložku právoplatnosti a vykonateľnosti a aby vyznačil   právoplatnosť   a   vykonateľnosť   platobného   rozkazu   Okresného   súdu... č. k.: 40 Ro/697/2012 dňa 19. 09. 2012 vo vzťahu k odporcom v 2.), 4.), 5.), 6.), 7.), 8.) rade aj v príslušnom súdnom registri.

c) Okresný súd... je povinný uhradiť spoločnosti J., s. r. o. trovy právneho zastúpenia vo výške 331,15 € vrátane DPH...“

II.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa čl. 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

14.   Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   označených   práv   zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom (body 1 a 10) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Ro 697/2012, ktoré malo byť spôsobené nesprávnym výkladom   a v dôsledku   toho   nesprávnou   aplikáciou   relevantných   ustanovení   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov okresným súdom.

15. Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s obsahom   sťažnosti   a k nej   pripojených písomností   konštatuje,   že   sťažovateľka   namietala   porušenie   označených   práv   len v súvislosti   s vybavovaním   žiadosti   o vyznačenie   doložky   právoplatnosti   na   vydanom platobnom   rozkaze   a konanie   v merite   veci   v dôsledku   podaných   odporov   časťou účastníkov   konania   je   predmetom   ďalšieho   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 44   C 202/2012.   Sťažovateľka   má možnosť   domáhať sa   eventuálnej nápravy porušenia   ňou   označených   práv   v tomto   konaní   (resp.   v ďalšom   opravnom   konaní pred všeobecnými súdmi, pozn.), ktoré doteraz nie je právoplatne skončené.

16. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v súčasnosti   a nebude   môcť   ani   v budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   práv   poskytuje.   Zmyslom   a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   7   ods.   5   ústavy,   sú   primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov   ústavného   súdu do právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní   o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04). Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje.

17. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto jej časti (bod 10a) podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   pretože   v danom   štádiu   súdneho   konania nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, keďže sťažovateľka má možnosť domáhať sa eventuálnej nápravy porušenia ňou označených práv v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 44 C 202/2012 (pozri tiež body 15 a 16).

18. Nie je tiež v právomoci ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) ukladať povinnosti všeobecným súdom vo veciach, ktoré sú v ich výlučnej právomoci (čl. 141, čl. 142 ods. 1 ústavy). Nie je teda v právomoci ústavného súdu prikázať všeobecnému súdu povinnosť vyznačiť doložku právoplatnosti, ako to požiadala sťažovateľka   v petite   sťažnosti   (bod   10c).   Sťažnosť   v tejto   jej   časti   preto   ústavný   súd odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nedostatku   právomoci na jej prerokovanie.

19. Sťažovateľka   ďalej   namietala   v postupe   okresného   súdu   pri   vybavovaní   jej žiadosti   o vyznačenie   doložky   právoplatnosti   prieťahy   v konaní   (porušenie   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka   12.   novembra   2012   požiadala   okresný   súd   o vyznačenie   doložky právoplatnosti   a 28. novembra   2012   jej   okresný   súd   na   žiadosť   (a   aj   urgenciu z 26. novembra 2012) odpovedal. Časové obdobie od 12. novembra 2012 do 28. novembra 2012 (aj keby sťažnosť v tejto časti mala reálny základ, pozn.) nie je možné kvalifikovať ako postup okresného súdu   so   zbytočnými prieťahmi. Navyše, sťažovateľka v sťažnosti z 29. novembra 2012 adresovanej predsedovi okresného súdu nenamietala porušenie tohto práva (pozri tiež body 3 až 6). V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd zatiaľ nezistil ústavne   významné   prieťahy   v činnosti   okresného   súdu   ani   na   základe   iných   –   ako   už uvádzaných – časových parametroch (napr. od času podania žaloby na okresnom súde). Z uvedeného dôvodu   ústavný súd sťažnosť   v tejto jej   časti   odmietol   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej návrhom na priznanie trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013