SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 16/2020-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2020, zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím exekútora ⬛⬛⬛⬛ výzvou na úhradu trov exekúcie sp. zn. 12 EX 380/18 z 25. septembra 2019 a takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. O d k l a d á vykonateľnosť rozhodnutia exekútora ⬛⬛⬛⬛ – výzva na úhradu trov exekúcie sp. zn. 12 EX 380/18 z 25. septembra 2019.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím exekútora ⬛⬛⬛⬛ výzvou na úhradu trov exekúcie sp. zn. 12 EX 380/18 z 25. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie o zaplatenie sumy 10 000 eur s príslušenstvom vrátane trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní a poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 eur. Okresný súd v predmetnej veci vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie 9. októbra 2018. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo sťažovateľovi doručené 10. októbra 2018. Podaním z 25. júna 2019 adresovaným Okresnému súdu Banská Bystrica vzal sťažovateľ svoj návrh späť. Exekútor následne vydal upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekúcie v sume 2 533,80 eur, ktoré mu bolo doručené 25. septembra 2019.
2.1 Podľa názoru sťažovateľa exekútor v jeho veci nesprávne právne posúdil otázku vzniknutých trov exekúcie podľa § 199c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Exekučný poriadok“), ako aj ich výšky. Vo svojej argumentácii sťažovateľ poukázal na § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý bol podľa neho aplikovateľný na jeho prípad a z ktorého patrí v jeho prípade exekútorovi iba náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Upovedomenie o zastavení exekúcie nie je riadne odôvodnené, podľa sťažovateľa je v rozpore s jeho gramatickým výkladom i dôvodovou správou k tomuto ustanoveniu a nie je z neho zrejmé, akým spôsobom dospel exekútor k svojmu záveru o aplikovaní § 199c Exekučného poriadku na jeho prípad, a to napriek skutočnosti, že povinná sťažovateľovi ako oprávnenému nič neuhradila.
2.2 Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v jeho prípade exekútor nevymohol ani časť vymáhanej pohľadávky, preto mu nemohol podľa neho vzniknúť ani právny nárok na úhradu odmeny, ktorú si vyčíslil v napadnutom rozhodnutí. Exekútor napadnuté rozhodnutie odôvodnil iba odkazom na § 199c Exekučného poriadku napriek tomu, že podľa sťažovateľa mal v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku právny nárok iba na náhradu výdavkov vzniknutých v exekučnom konaní. Sťažovateľ zaslal exekútorovi svoje námietky, aj keď v danom prípade nie sú v zmysle Exekučného poriadku prípustné, avšak exekútor na jeho námietky nereagoval.
2.3 V argumentácii sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že výzva na úhradu trov exekúcie je v zmysle § 45 ods. 2 písm. k) Exekučného poriadku exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený začať exekučné konanie, a to v danom prípade napriek tomu, že uvedená výzva podľa sťažovateľa nie je v súlade so zákonom.
2.4 V dôsledku arbitrárneho a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnom konaní, ktoré je v rozpore s princípom spravodlivosti i platnou legislatívou, podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a následným núteným výkonom práv špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí (výzve na úhradu trov konania) dôjde podľa neho aj k ujme na jeho vlastníckych právach.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že napadnutým rozhodnutím – výzvou na úhradu trov exekúcie exekútora z 25. septembra 2019, bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti späť exekútorovi na ďalšie konanie.
4. Zároveň sťažovateľ požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k ujme na jeho „právach vlastniť majetok“.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. V súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
10. Za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval ústavný súd namietané porušenia sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozhodnutím.
11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých je potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, prijal túto sťažnosť na ďalšie konanie.
12. Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a odložil jeho vykonateľnosť, tak ako to je uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia, pretože dospel k názoru, že boli splnené všetky podmienky podľa § 192 zákona o ústavnom súde, t. j. že odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a odložením vykonateľnosti sa iným osobám nespôsobí väčšia ujma, než by vykonaním rozhodnutia vznikla sťažovateľovi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu