znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 16/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   zastúpenej   spoločnosťou   JUDr.   Ema   Zacharová advokát   s.   r.   o.,   Forgáchova   bašta   5676/7,   Nové   Zámky,   konajúcou   prostredníctvom advokátky JUDr. Emy Zacharovej, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6 C/272/2011-40 zo 16. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 C/272/2011-40 zo 16. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„... Dňa 28. 12. 2011 podali J. K... a O. K... na Okresný súd Nové Zámky návrh, ktorým   sa   domáhali,   aby   mi   súd   uložil   povinnosť   vypratať...   označené   nehnuteľnosti   a nahradiť im trovy konania...

Okresný   súd   Nové   Zámky   rozsudkom   6   C/272/2011-40   zo   16.   7.   2012,   ktorý nadobudol právoplatnosť 6. 9. 2012, vyhovel návrhu...

Ja som sa o tom, že konanie prebehlo a skončilo rozsudkom, dozvedela až keď mi súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek doručil upovedomenie o začatí exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 6 C/272/2011-40... a keďže som nevedela o čo sa jedná, následne som sa išla dňa 27. 06. 2013 oboznámiť na Okresnom súde Nové Zámky s obsahom spisu 6 C/272/2011 a zistila som, že... mi súd uznesením 6 C/272/2011-33 z 11. 6. 2012 ustanovil opatrovníka.“

Sťažovateľka   je   toho   právneho   názoru,   že   postup   okresného   súdu   považuje za „svojvoľný, arbitrárny, dokonca za protiústavný a z toho dôvodu aj za neudržateľný“. V rozsahu   v bode   1   označených   práv,   ktoré   boli   podľa   jej   názoru   porušené,   namietala predovšetkým „právo   na   prejednanie   veci   v mojej   prítomnosti   a právo   vyjadriť   sa   ku všetkým vykonaným dôkazom“.

3.   Sťažovateľka   navrhla, aby ústavný súd po   vykonanom dokazovaní o sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 6 C/272/2011-40 zo 16. 7. 2012 porušené.

2. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 6 C/272/201I-40 zo 16. 7. 2012 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľke sa priznáva náhrada nemajetkovej ujmy v sume 2.000,- €, ktorú jej zaplatí okresný súd Nové Zámky do 2 mesiacov.

4. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania v sume 755,90 €, ktorú sumu Okresný súd Nové Zámky zaplatí na účet právneho zástupcu...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   okresný   súd   napadnutým rozhodnutím porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   je   podanie   sťažnosti   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,   pričom   táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

8. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   na   konkrétny   prípad   v súlade   s ústavou   alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa už citovaného znenia čl. 127 ods. 1 in fine ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“).   Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

9. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd rozhodol vo veci 16. júla   2012   rozsudkom   č.   k.   6   C/272/2011-40,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 6. septembra 2012. Predmetná sťažnosť z 23. júla 2013 bola ústavnému súdu doručená 29. júla 2013, dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku, preto bolo potrebné jej sťažnosť proti okresnému súdu odmietnuť ako oneskorene podanú.

10.   Pokiaľ   je   sťažovateľka   toho   právneho   názoru,   že   jej   bol   okresným   súdom v konaní vedenom   pod sp.   zn. 6   C/272/2011 ustanovený   opatrovník   nezákonne,   nič jej nebráni,   aby   uvedené   skutočnosti   namietala   v rámci   pôvodného   konania   podaním opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu.

11.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014