znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 16/2010-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   januára   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   L.   Š.,   Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 156/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. Š. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. L. Š., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 156/2000.

Zo   sťažnosti   a z   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že „Navrhovateľka...   podala v roku   2000   návrh   o   vyslovenie   neplatnosti   zmluvy   o   prevode   nehnuteľnosti   proti odporcom... v rade 2/JUDr. L. Š... pričom vec bola vedená na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 10C 156/2000. Rozsudkom Najvyššieho súdu č. k. 5 Cdo 191/2008 zo dňa 14. 10. 2009, ktorý... bol doručený dňa 12. 11. 2009, bola predmetná vec právoplatne skončená... Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. 10 C 156/2000-347 zo dňa 12. 4. 2007 súd rozhodol...   Proti   rozsudku...   podali   odvolanie...   Krajský   súd   Žilina   ako   súd   odvolací rozsudkom   č.   5Co/183/2007-422   zo   dňa   26.   2.   2008   rozsudok...   zmenil   tak,   že   návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Dňa 14. 7. 2008 podala navrhovateľka dovolanie na Najvyšší súd proti rozsudku Krajského súdu Žilina č. 5Co/183/2007-422 zo dňa 26. 2. 2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 5 Cdo 191/2008 zo dňa 14. 10. 2009 dovolanie navrhovateľky zamietol.

Dňa 27. 6. 2000, 24. 10. 2002, 31. 5. 2005 a 12. 4. 2007 sa konali na Okresnom súde v Čadci pojednávania, pričom v dňoch 8. 1. 2004 a 26. 2. 2008 sa konali pojednávania na Krajskom   súde   v   Žiline,   avšak   medzi   týmito   sa   iné   pojednávania   nekonali.   Vzhľadom k tomu, že medzi jednotlivými pojednávaniami je veľký časový interval mám za to, že zo strany Okresného súdu Čadca došlo k neúmerným zbytočným prieťahom v prejednávanej veci.“.

Na základe v sťažnosti uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo JUDr. L. Š... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu v Čadci   vo veci vedenej   pod č.   k.   10 C 156/2000 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva JUDr. L. Š... finančné zadosťučinenie vo výške 16.596,96 €/500.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 156/2000 porušil jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Zo   sťažnosti   jednoznačne   vyplýva,   že   okresný   súd   v   predmetnej   veci   meritórne rozhodol   rozsudkom   z   12.   apríla   2007,   ktorý   bol   zmenený   rozsudkom   Krajského   súdu v Žiline   (ďalej len   „krajský   súd“)   č.   k. 5   Co 183/2007-422   z 26.   februára   2008 (tento nadobudol   právoplatnosť   20. júna   2008).   Sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu 30. novembra 2009, t. j. po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Podľa sťažovateľa dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu bola dodržaná,   keďže   dovolanie   proti   rozsudku   krajského   súdu   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   zamietol   rozsudkom   sp.   zn.   5   Cdo   191/2008   zo 14. októbra 2009.

Skutočnosť,   že   vo   veci   bolo   podané   dovolanie   najvyššiemu   súdu,   ktoré   bolo zamietnuté,   nemá   vplyv   na   to,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 10 C 156/2000 bolo   právoplatne skončené 20.   júna 2008.   Preto   bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že medzi skutočnosti, ktoré skúma podľa svojej štandardnej   judikatúry   pri   namietaní   porušenia   ústavou   zaručeného   práva   na   verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru),   patrí   aj   to,   či   v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte môže trvať.

Keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd, proti ktorému sťažnosť smeruje, vo veci meritórne rozhodol 12. apríla 2007, a teda od tej doby už nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvňovať   priebeh   namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom, bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010