znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 16/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť D. B., nar..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a 3   písm.   b)   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 82/2008 a jeho uznesením zo 16. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2008   doručená   sťažnosť   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   namieta   porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a 3   písm.   b)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 82/2008 a jeho uznesením zo 16. októbra 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 T 16/2008 zo 17. júna 2008 uznaný vinným z pokusu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov podľa § 14 ods. 1, § 20, § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom   vo   výrokovej   časti   rozsudku.   Bol   mu   uložený   súhrnný   nepodmienečný   trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov.

Podľa tvrdenia sťažovateľa odvolací - krajský súd „... na verejnom zasadnutí dňa 16. 10. 2008   zistil,   že   sa   nedostavil   obhajca   sťažovateľa...,   ktorému   predtým   sťažovateľ vypovedal splnomocnenie na obhajobu v trestnej veci.

Krajský   súd...   situáciu   riešil   tak,   že prerušil   verejné   zasadnutie   na   približne dve hodiny,   počas   ktorých   obtelefonoval   obhajcov   zapísaných   do   zoznamu   obhajcov ustanovovaných súdom na povinné obhajoby a zistil, ktorý z nich môže ihneď prísť na súd. Potom   tohto   obhajcu,   v   prípade   sťažovateľa   obhajkyňu,   ustanovil   za   obhajkyňu v trestnom konaní... a vec sťažovateľa s touto obhajkyňou na verejnom zasadnutí prejednal. Sťažovateľ   nemal   možnosť   sa   s   obhajkyňou   poradiť,   pripraviť   si   obhajobu, čo sa vôbec nedalo aj s poukazom na skutočnosť, že obhajkyňa o veci nič nevedela, pretože vyššie uvedené sa udialo v priebehu približne dvoch hodín...

Písomné vyhotovenie   rozhodnutia Krajského   súdu...   doteraz   nebolo sťažovateľovi doručené.

Podľa   názoru   sťažovateľa   porušil   Krajský   súd...   pri   svojom   rozhodovaní v predmetnej veci článok 50 ods. 3 Ústavy... aj článok 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru... V tejto   súvislosti   bol   zároveň...   porušený   aj   článok   6   ods.   1   Dohovoru...   a   tým základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:„Postupom   Krajského   súdu...   pri   ustanovení   obhajcu   a   zabezpečení   práva obvineného   na   obhajobu   na   verejnom   zasadnutí   dňa   16. 10. 2008   v   konaní   o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. k. 8 T 16/2008 zo dňa 17. 6. 2008, došlo   k   porušeniu   ústavného   práva   sťažovateľa   na   obhajobu   podľa   článku   50   ods.   3 Ústavy...   s   článkom   6   ods.   3   písm.   b)   Dohovoru...,   a   k   porušeniu   ústavného   práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...

Uznesenie Krajského súdu... č. k. 2 To 82/2008 zo dňa 16. 10. 2008 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal   porušenie   (v   petite)   uvádzaných   práv v súvislosti s postupom krajského súdu „... pri ustanovení obhajcu a zabezpečení práva obvineného   na   obhajobu   na   verejnom   zasadnutí   dňa   16. 10. 2008   v   konaní   o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu...“.

Podstata   argumentácie   sťažovateľa   spočíva   v tom,   že   krajský   súd   v   danej   veci už uvedeným spôsobom porušil sťažovateľovo právo na obhajobu.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Dovolanie (okrem iných) môže podať tiež obvinený vo svoj prospech [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku].

Podľa   §   371   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   dovolanie   možno   podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v konaní,   v ktorom   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia porušenia   v sťažnosti   označených   práv,   je   vo   vzťahu   k jeho   námietkam   vzťahujúcim sa k právu   na   obhajobu   účinným   a   dostupným   prostriedkom   nápravy   vád   konania (resp. rozhodnutia),   ktorými   sťažovateľ   svoju   sťažnosť   odôvodnil,   dovolanie, prostredníctvom ktorého mohol uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti podanej ústavnému súdu   a o ktorom je v konečnom dôsledku   oprávnený rozhodnúť najvyšší súd ako dovolací súd.

Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009