znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 16/08-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   S.   B.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   J.   Š.,   B.,   vo   veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   320/02 p o r u š i l základné   právo   S.   B.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   320/02 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. S. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. S. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 302 Sk (slovom

deväťtisíctristodva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bardejov p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. J. Š., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.

I. ÚS 16/08-7   zo 17. januára   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady

Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že:

«1. Na Okresný súd v Bardejove som podala dňa 19. 04. 2002 Návrh na vydanie

Platobného rozkazu o zaplatenie 95.000,- Sk a prísl., proti odporcovi M. Š. Konanie sa

vedie pod číslom 4 C 320/2002.

2. Dňa 09. 03. 2007 som podala sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod vyššie

uvedenou spisovou značkou.

3. Na moju sťažnosť som od predsedu Okresného súdu obdržala odpoveď zo dňa

4. 4. 2007, v ktorej mi predseda Okresného súdu oznamuje, že moja sťažnosť je v označenej

právnej   veci   dôvodná,   lebo   z   obsahu   spisu   zistil,   že   súd   v   období   od   19.   4.   2002   do

14. 7. 2003 a od 26. 5. 2004 do 21. 3. 2007 nekonal, v dôsledku čoho v uvedenom období

došlo k zbytočným prieťahom zavinených súdom.

4. Na základe vyššie uvedeného a príloh, ktoré pripájam, navrhujem, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky moju ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie pred Ústavným

súdom SR.

5. Aj vzhľadom na to, že predseda okresného súdu uznal dôvodnosť mojej sťažnosti

tvrdím, že odporca porušil moje základné ľudské právo zaručené mi v čl. 48 odst. 2 Ústavy

SR   a   čl.   6   odst.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   preto

navrhujem rozhodnúť takto :

(...) Základné právo S. B. na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zaručené jej

v č1. 48 odst. 2 Ústavy SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené jej čl. 6

odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom odporcu v konaní

pod spisovou značkou 4 C 320/2002 bolo porušené.

Odporcovi sa prikazuje konať vo veci 4 C 320/2002 bez prieťahov a v primeranej

lehote a zakazuje sa pokračovať v porušení základného práva navrhovateľky.

Odporca   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľke   primerané   zadosťučinenie   v   sume

60.000,- Sk do jedného mesiaca od doručenia nálezu a nahradiť trovy právneho zastúpenia.

Rozhodným dôvodom, pre ktorý si uplatňujem primerané zadosťučinenie je to, že

tento neukončený súdny spor vyvoláva vo mne duševnú nervozitu a spôsobuje mi traumu

v psychickej zložke mojej osobnosti a som presvedčená, že som v práve. Na moju psychiku

pôsobí aj správanie M. Š. - odporcu v konaní 4 C 320/2002, ktorý sa „teší“ z nečinnosti

súdu a vysmieva sa mi, že „spor sa nikdy neskončí a ja svoje peniaze nikdy neuvidím“ a to

aj pred priateľmi a rodinou, čím sa cítim ponižovaná.

Z uvedeného je zrejmé, že zavinením odporcu sa po dlhú dobu, ktorá je neadekvátna

povahe a zložitosti sporu, udržiava moja právna neistota.

Preto si myslím, že primerané spravodlivé zadosťučinenie od odporcu mi po práve

patrí.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. P., listom z 5. marca 2008 sp. zn.

Spr. 206/08 a právna zástupkyňa sťažovateľky prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu zo 17. marca 2008.

2.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4 C 320/02 bolo začaté dňa

19. 4. 2002 na základe žaloby podanej sťažovateľkou proti žalovanému M. Š., ktorou sa

domáha,   aby   súd   žalovanému   uložil   povinnosť   zaplatiť   jej   mzdu   vo   výške   95.000,-   Sk.

Konanie nie je doposiaľ skončené a súd vo veci nevydal meritórne rozhodnutie.

Sťažovateľka   mi   dňa   9.   3.   2007   doručila   sťažnosť,   ktorou   namietala   prieťahy

v konaní. Po prešetrení sťažnosti v zmysle ustanovenia § 62 a násl. zákona č. 575/2004 Z. z.

o   súdoch   som   sťažnosť   sťažovateľky   považoval   za   opodstatnenú,   čo   som   jej   oznámil

v mojom písomnom stanovisku zo dňa 4. 4. 2007 Spr. 1569/07. Prešetrovaním som totiž

zistil,   že   v   označenom   konaní   bol   súd   v   období   od   19.   4.   2002   do   14.   7.   2003   a   od

26. 5. 2004 do 21. 3. 2007 nečinný, čím došlo k zbytočným prieťahom. Po tomto zistení boli

prijaté opatrenia na odstránenie prieťahov a ako vyplýva z obsahu spisu, súd počnúc od

21. 3. 2007 vo veci už koná plynulo.

Vzhľadom   na   uvedené   navrhujem   vyhovieť   sťažnosti   sťažovateľky   v   časti,   pokiaľ

žiada vysloviť, že (...) Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/2002

bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov(...).

Odporca Okresný súd Bardejov akceptuje tvrdenie sťažovateľky, že v označenom konaní

v období od 19. 4. 2002 do 14. 7. 2003 a od 26. 5. 2004 do 21. 3. 2007 došlo k zbytočným

prieťahom zavinených súdom. Ako však vyplýva zo skôr uvedeného, po tom, čo sťažovateľka

využila svoje právo na podanie sťažnosti podľa § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z.

o súdoch,   došlo   k odstráneniu   prieťahov,   vo   veci   sa   plynulo   koná,   preto   nie   je   dôvod

prikazovať   súdu   vo veci   ďalej   plynulo   konať   a   ani   dôvod   priznať   primerané   finančné

zadosťučinenie, lebo pre účinnú nápravu vzhľadom na terajšie plynulé konanie vo veci

postačuje   v   danom   prípade   samotné   prejednanie   sťažnosti   i   vyslovenie   porušenia

základného práva sťažovateľky. (...)

V zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde navrhujem upustiť od

ústneho pojednávania vo veci (...)“.

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu

okresného súdu uviedla:

„(...) Okresný súd Bardejov vo svojom vyjadrení navrhol sťažnosti vyhovieť a to

v časti, pokiaľ žiada sťažovateľka vysloviť, že postupom súdu bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa názoru mojej klientky ani doposiaľ nedošlo k úplnému odstráneniu prieťahov.

Trváme preto na tom, aby odporcovi bolo prikázané vo veci konať bez prieťahov, a taktiež

trváme, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke primerané zadosťučinenie v sume

60.000,- Sk tak, ako sme to uviedli v Ústavnej sťažnosti zo dňa 06. 06. 2007, pretože nemôže

byť postačujúce samotné prejednanie sťažnosti a vyslovenie, že právo mojej klientky bolo

porušené.

Oznamujeme,   že netrváme   na   tom,   aby   sa   v   predmetnej   veci   konalo   ústne

pojednávanie.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods.

1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 320/02:

Dňa   19.   apríla   2002   podala   sťažovateľka   okresnému   súdu   žalobný   návrh   proti

M. Š., B. (ďalej len „odporca“), na zaplatenie sumy 95 000 Sk s prísl. z titulu „uzatvorenej

pracovnej zmluvy“.

Dňa 23. apríla 2003 sťažovateľka doručila okresnému súdu splnomocnenie pre A. B.

na zastupovanie v predmetnej veci.

Dňa 14. júla 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doručila dôkazy o trvaní

podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 21. júla 2003 A. B. odpovedala na výzvu okresného súdu, že sťažovateľka je

odcestovaná „v   zahraničí   a z toho   dôvodu   nie   je   možné   doručiť   potrebné   potvrdenie

o oslobodení od súdnych poplatkov“.

Dňa   5.   augusta   2003   sťažovateľka   podala   žiadosť   okresnému   súdu,   aby   vyzval

odporcu na predloženie dôkazu - „pracovnej zmluvy“.

Dňa 21. októbra 2003 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby doručila súdu

dôkazy o trvaní podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 6. novembra 2003 A. B. znovu odpovedala na výzvu okresného súdu a uviedla,

že sťažovateľka je odcestovaná „v zahraničí a z toho dôvodu nie je možné doručiť potrebné

potvrdenie o oslobodení od súdnych poplatkov“.

Dňa 27. januára 2004 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby doručila súdu

dôkazy o trvaní podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   4.   februára   2004   sťažovateľka   predložila   súdu   potvrdenie   z   Úradu   práce,

sociálnych   vecí   a rodiny   B.   (ďalej   len   „úrad   práce“)   o tom,   že   je   vedená   v evidencii

nezamestnaných.

Dňa 11. februára 2004 bola sťažovateľka vyzvaná okresným súdom, aby písomne

oznámila,   aká   je   v súčasnej   dobe   výška   jej   mesačného   príjmu/výdavkov   a   aké   sú   jej

majetkové pomery.

Dňa 3. marca 2004 bol okresným súdom vyhotovený úradný záznam o tom, že A. B.

sa dostavila na uvedenú výzvu, oznámila niektoré údaje týkajúce sa podmienok oslobodenia

od   súdnych   poplatkov   v prípade   sťažovateľky,   pričom   niektoré   doklady   sa   menovaná

zaviazala predložiť neskôr, s čím okresný súd súhlasil.

Dňa 31. marca 2004 sťažovateľka podala okresnému súdu vyhlásenie, že nevlastní

žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok a nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti.

Dňa   31.   marca   2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   320/2002-20   priznal

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 20. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby uviedla, od ktorého dňa

žiada úroky z omeškania.

Dňa 26. mája 2004 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že predmetné úroky

z omeškania žiada vyplatiť od 15. októbra 2001.

Dňa   15.   januára   2007   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   senátu

okresného súdu 2C.

Dňa   21.   marca   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   320/02-24   vyzval

sťažovateľku, aby doplnila svoje podanie z 19. apríla 2002.

Dňa 3. apríla 2007 sťažovateľka doplnila svoje podanie z 19. apríla 2002.

Dňa 11. apríla 2007 A. B. oznámila okresnému súdu, že sťažovateľka odcestovala do

zahraničia a z toho dôvodu nemôže prevziať list zaslaný súdom.

Dňa 23. mája 2007 okresný súd urgoval úrad práce, aby oznámil, či sťažovateľka

bola zamestnaná od 1. mája 2001 do 31. októbra 2001.

Dňa 12. júna 2007 úrad práce odpovedal na žiadosť.

Dňa 14. júna 2007 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 4 C 320/02-31, aby sa

odporca k veci písomne vyjadril v rozsahu uznesenia, a uznesením č. k. 4 C 320/2002-32

uložil sťažovateľke, aby sa v jeho rozsahu vyjadrila k veci.

Dňa   10.   júla   2007   sťažovateľka   odpovedala   na   výzvu   súdu,   s tým,   že   nesúhlasí

s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 18. júla 2007 odporca doručil súdu splnomocnenie pre JUDr. M. B. na právne

zastupovanie v predmetnej veci.

Dňa 23. augusta 2007 okresný súd doručil JUDr. M. B. uznesenie č. k. 4 C 320/02-

38, v ktorom boli uložené povinnosti pre právnu zástupkyňu.

Dňa 17. septembra 2007 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 18. septembra 2007 okresný súd nariadil doručiť vyjadrenie odporcu A. B.

Dňa 4. októbra 2007 sťažovateľka odpovedala na vyjadrenie odporcu.

Dňa 7. novembra 2007 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. január 2008,

uznesením   sp.   zn.   4   C   320/02   uložil   sťažovateľke,   aby   sa   vyjadrila   k veci,   ďalším

uznesením sp. zn. 4 C 320/02 uložil odporcovi, aby sa tiež vyjadril k veci.

Dňa 23. novembra 2007 sa odporca vyjadril k žalobe.

Dňa 10. decembra 2007 sťažovateľka podala návrh na predvolanie svedka M. G.

Dňa 17. decembra 2007 sa uskutočnil výsluch sťažovateľky a v ten istý deň okresný

súd rozhodol o predvolaní svedka M. G. na nariadené pojednávanie.

Dňa 8. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

26. február 2008.

Dňa 14. januára 2008 bol vyzvaný J. E. na zaslanie pracovných zmlúv uzavretých

medzi sťažovateľkou a odporcom.

Dňa 1. februára 2008 bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie J. E.

Dňa 26. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú

Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť

(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom,   že otázka,   či v konkrétnom prípade

bolo,   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov

garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru

ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť posudzovanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky,   treba

konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala svoj podiel aj sťažovateľka predovšetkým

tým, že asi jeden rok trvalo, kým predložila súdu všetky podklady, na základe ktorých

mohol   okresný   súd   rozhodnúť   o jej   oslobodení   od   súdnych   poplatkov;   teda   kvôli

odstraňovaniu   týchto   nedostatkov   nemohol   okresný   súd   plynulo   postupovať   v konaní.

V danom   prípade   však   podiel   sťažovateľky   na   vzniknutých   prieťahoch   podľa   názoru

ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu. Na druhej strane

na uvedené správanie sťažovateľky ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení výšky

primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný, a to konkrétne od

26. mája   2004   do   15.   januára   2007.   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím

ospravedlniteľná, pretože počas dvoch rokov a ôsmich mesiacov súd nevykonával vo veci

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako

navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené

obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.

Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že

v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním

účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva

sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného

v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk,

ktoré odôvodnila najmä pretrvávajúcou právnou neistotou a tým, že «tento neukončený

súdny   spor   vyvoláva   vo   mne   duševnú   nervozitu   a   spôsobuje   mi   traumu.   (...)   Na   moju

psychiku pôsobí aj správanie (...) odporcu (...), ktorý sa „teší“ z nečinnosti súdu a vysmieva

sa mi, že „spor sa nikdy neskončí a ja svoje peniaze nikdy neuvidím“ a to aj pred priateľmi

a rodinou, čím sa cítim ponižovaná.»

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, ako aj vzhľadom na všetky okolnosti

zisteného porušenia jej práv a s prihliadnutím na to, že sťažovateľka sa aj sama pričinila

o prieťahy v napadnutom konaní, považuje za primerané v sume 30 000 Sk.

Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej

služby (príprava   a prevzatie zastúpenia   6. júna 2007,   podanie sťažnosti   6. júna 2007 a

písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   zo 17. marca   2008).   Za   dva   úkony

vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk, preto trovy právneho

zastúpenia   sťažovateľky   v tomto   roku   predstavujú   sumu   5 580 Sk.   Spolu   s režijným

paušálom ku každému úkonu (2 x 178 Sk v roku 2006) tvorí náhrada trov za dva úkony

vykonané v roku 2007 sumu 5 936 Sk. Za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí 3 176 Sk

a   s režijným   paušálom   190   Sk   predstavuje   sumu   3   366   Sk. Celkové   trovy   právneho

zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   spolu   9   302   Sk v zmysle   vyhlášky   Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2008