SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 16/08-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť S. B., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. Š., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 p o r u š i l základné právo S. B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. S. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. S. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 302 Sk (slovom
deväťtisíctristodva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý
vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. J. Š., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 16/08-7 zo 17. januára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že:
«1. Na Okresný súd v Bardejove som podala dňa 19. 04. 2002 Návrh na vydanie
Platobného rozkazu o zaplatenie 95.000,- Sk a prísl., proti odporcovi M. Š. Konanie sa
vedie pod číslom 4 C 320/2002.
2. Dňa 09. 03. 2007 som podala sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod vyššie
uvedenou spisovou značkou.
3. Na moju sťažnosť som od predsedu Okresného súdu obdržala odpoveď zo dňa
4. 4. 2007, v ktorej mi predseda Okresného súdu oznamuje, že moja sťažnosť je v označenej
právnej veci dôvodná, lebo z obsahu spisu zistil, že súd v období od 19. 4. 2002 do
14. 7. 2003 a od 26. 5. 2004 do 21. 3. 2007 nekonal, v dôsledku čoho v uvedenom období
došlo k zbytočným prieťahom zavinených súdom.
4. Na základe vyššie uvedeného a príloh, ktoré pripájam, navrhujem, aby Ústavný
súd Slovenskej republiky moju ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie pred Ústavným
súdom SR.
5. Aj vzhľadom na to, že predseda okresného súdu uznal dôvodnosť mojej sťažnosti
tvrdím, že odporca porušil moje základné ľudské právo zaručené mi v čl. 48 odst. 2 Ústavy
SR a čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto
navrhujem rozhodnúť takto :
(...) Základné právo S. B. na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zaručené jej
v č1. 48 odst. 2 Ústavy SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené jej čl. 6
odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom odporcu v konaní
pod spisovou značkou 4 C 320/2002 bolo porušené.
Odporcovi sa prikazuje konať vo veci 4 C 320/2002 bez prieťahov a v primeranej
lehote a zakazuje sa pokračovať v porušení základného práva navrhovateľky.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke primerané zadosťučinenie v sume
60.000,- Sk do jedného mesiaca od doručenia nálezu a nahradiť trovy právneho zastúpenia.
Rozhodným dôvodom, pre ktorý si uplatňujem primerané zadosťučinenie je to, že
tento neukončený súdny spor vyvoláva vo mne duševnú nervozitu a spôsobuje mi traumu
v psychickej zložke mojej osobnosti a som presvedčená, že som v práve. Na moju psychiku
pôsobí aj správanie M. Š. - odporcu v konaní 4 C 320/2002, ktorý sa „teší“ z nečinnosti
súdu a vysmieva sa mi, že „spor sa nikdy neskončí a ja svoje peniaze nikdy neuvidím“ a to
aj pred priateľmi a rodinou, čím sa cítim ponižovaná.
Z uvedeného je zrejmé, že zavinením odporcu sa po dlhú dobu, ktorá je neadekvátna
povahe a zložitosti sporu, udržiava moja právna neistota.
Preto si myslím, že primerané spravodlivé zadosťučinenie od odporcu mi po práve
patrí.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. P., listom z 5. marca 2008 sp. zn.
Spr. 206/08 a právna zástupkyňa sťažovateľky prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu zo 17. marca 2008.
2.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4 C 320/02 bolo začaté dňa
19. 4. 2002 na základe žaloby podanej sťažovateľkou proti žalovanému M. Š., ktorou sa
domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej mzdu vo výške 95.000,- Sk.
Konanie nie je doposiaľ skončené a súd vo veci nevydal meritórne rozhodnutie.
Sťažovateľka mi dňa 9. 3. 2007 doručila sťažnosť, ktorou namietala prieťahy
v konaní. Po prešetrení sťažnosti v zmysle ustanovenia § 62 a násl. zákona č. 575/2004 Z. z.
o súdoch som sťažnosť sťažovateľky považoval za opodstatnenú, čo som jej oznámil
v mojom písomnom stanovisku zo dňa 4. 4. 2007 Spr. 1569/07. Prešetrovaním som totiž
zistil, že v označenom konaní bol súd v období od 19. 4. 2002 do 14. 7. 2003 a od
26. 5. 2004 do 21. 3. 2007 nečinný, čím došlo k zbytočným prieťahom. Po tomto zistení boli
prijaté opatrenia na odstránenie prieťahov a ako vyplýva z obsahu spisu, súd počnúc od
21. 3. 2007 vo veci už koná plynulo.
Vzhľadom na uvedené navrhujem vyhovieť sťažnosti sťažovateľky v časti, pokiaľ
žiada vysloviť, že (...) Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/2002
bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(...).
Odporca Okresný súd Bardejov akceptuje tvrdenie sťažovateľky, že v označenom konaní
v období od 19. 4. 2002 do 14. 7. 2003 a od 26. 5. 2004 do 21. 3. 2007 došlo k zbytočným
prieťahom zavinených súdom. Ako však vyplýva zo skôr uvedeného, po tom, čo sťažovateľka
využila svoje právo na podanie sťažnosti podľa § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch, došlo k odstráneniu prieťahov, vo veci sa plynulo koná, preto nie je dôvod
prikazovať súdu vo veci ďalej plynulo konať a ani dôvod priznať primerané finančné
zadosťučinenie, lebo pre účinnú nápravu vzhľadom na terajšie plynulé konanie vo veci
postačuje v danom prípade samotné prejednanie sťažnosti i vyslovenie porušenia
základného práva sťažovateľky. (...)
V zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde navrhujem upustiť od
ústneho pojednávania vo veci (...)“.
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu
okresného súdu uviedla:
„(...) Okresný súd Bardejov vo svojom vyjadrení navrhol sťažnosti vyhovieť a to
v časti, pokiaľ žiada sťažovateľka vysloviť, že postupom súdu bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa názoru mojej klientky ani doposiaľ nedošlo k úplnému odstráneniu prieťahov.
Trváme preto na tom, aby odporcovi bolo prikázané vo veci konať bez prieťahov, a taktiež
trváme, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke primerané zadosťučinenie v sume
60.000,- Sk tak, ako sme to uviedli v Ústavnej sťažnosti zo dňa 06. 06. 2007, pretože nemôže
byť postačujúce samotné prejednanie sťažnosti a vyslovenie, že právo mojej klientky bolo
porušené.
Oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne
pojednávanie.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods.
1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 320/02:
Dňa 19. apríla 2002 podala sťažovateľka okresnému súdu žalobný návrh proti
M. Š., B. (ďalej len „odporca“), na zaplatenie sumy 95 000 Sk s prísl. z titulu „uzatvorenej
pracovnej zmluvy“.
Dňa 23. apríla 2003 sťažovateľka doručila okresnému súdu splnomocnenie pre A. B.
na zastupovanie v predmetnej veci.
Dňa 14. júla 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doručila dôkazy o trvaní
podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 21. júla 2003 A. B. odpovedala na výzvu okresného súdu, že sťažovateľka je
odcestovaná „v zahraničí a z toho dôvodu nie je možné doručiť potrebné potvrdenie
o oslobodení od súdnych poplatkov“.
Dňa 5. augusta 2003 sťažovateľka podala žiadosť okresnému súdu, aby vyzval
odporcu na predloženie dôkazu - „pracovnej zmluvy“.
Dňa 21. októbra 2003 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby doručila súdu
dôkazy o trvaní podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 6. novembra 2003 A. B. znovu odpovedala na výzvu okresného súdu a uviedla,
že sťažovateľka je odcestovaná „v zahraničí a z toho dôvodu nie je možné doručiť potrebné
potvrdenie o oslobodení od súdnych poplatkov“.
Dňa 27. januára 2004 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby doručila súdu
dôkazy o trvaní podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 4. februára 2004 sťažovateľka predložila súdu potvrdenie z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny B. (ďalej len „úrad práce“) o tom, že je vedená v evidencii
nezamestnaných.
Dňa 11. februára 2004 bola sťažovateľka vyzvaná okresným súdom, aby písomne
oznámila, aká je v súčasnej dobe výška jej mesačného príjmu/výdavkov a aké sú jej
majetkové pomery.
Dňa 3. marca 2004 bol okresným súdom vyhotovený úradný záznam o tom, že A. B.
sa dostavila na uvedenú výzvu, oznámila niektoré údaje týkajúce sa podmienok oslobodenia
od súdnych poplatkov v prípade sťažovateľky, pričom niektoré doklady sa menovaná
zaviazala predložiť neskôr, s čím okresný súd súhlasil.
Dňa 31. marca 2004 sťažovateľka podala okresnému súdu vyhlásenie, že nevlastní
žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok a nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti.
Dňa 31. marca 2004 okresný súd uznesením č. k. 4 C 320/2002-20 priznal
sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 20. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby uviedla, od ktorého dňa
žiada úroky z omeškania.
Dňa 26. mája 2004 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že predmetné úroky
z omeškania žiada vyplatiť od 15. októbra 2001.
Dňa 15. januára 2007 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie senátu
okresného súdu 2C.
Dňa 21. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. 4 C 320/02-24 vyzval
sťažovateľku, aby doplnila svoje podanie z 19. apríla 2002.
Dňa 3. apríla 2007 sťažovateľka doplnila svoje podanie z 19. apríla 2002.
Dňa 11. apríla 2007 A. B. oznámila okresnému súdu, že sťažovateľka odcestovala do
zahraničia a z toho dôvodu nemôže prevziať list zaslaný súdom.
Dňa 23. mája 2007 okresný súd urgoval úrad práce, aby oznámil, či sťažovateľka
bola zamestnaná od 1. mája 2001 do 31. októbra 2001.
Dňa 12. júna 2007 úrad práce odpovedal na žiadosť.
Dňa 14. júna 2007 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 4 C 320/02-31, aby sa
odporca k veci písomne vyjadril v rozsahu uznesenia, a uznesením č. k. 4 C 320/2002-32
uložil sťažovateľke, aby sa v jeho rozsahu vyjadrila k veci.
Dňa 10. júla 2007 sťažovateľka odpovedala na výzvu súdu, s tým, že nesúhlasí
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Dňa 18. júla 2007 odporca doručil súdu splnomocnenie pre JUDr. M. B. na právne
zastupovanie v predmetnej veci.
Dňa 23. augusta 2007 okresný súd doručil JUDr. M. B. uznesenie č. k. 4 C 320/02-
38, v ktorom boli uložené povinnosti pre právnu zástupkyňu.
Dňa 17. septembra 2007 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.
Dňa 18. septembra 2007 okresný súd nariadil doručiť vyjadrenie odporcu A. B.
Dňa 4. októbra 2007 sťažovateľka odpovedala na vyjadrenie odporcu.
Dňa 7. novembra 2007 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. január 2008,
uznesením sp. zn. 4 C 320/02 uložil sťažovateľke, aby sa vyjadrila k veci, ďalším
uznesením sp. zn. 4 C 320/02 uložil odporcovi, aby sa tiež vyjadril k veci.
Dňa 23. novembra 2007 sa odporca vyjadril k žalobe.
Dňa 10. decembra 2007 sťažovateľka podala návrh na predvolanie svedka M. G.
Dňa 17. decembra 2007 sa uskutočnil výsluch sťažovateľky a v ten istý deň okresný
súd rozhodol o predvolaní svedka M. G. na nariadené pojednávanie.
Dňa 8. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
26. február 2008.
Dňa 14. januára 2008 bol vyzvaný J. E. na zaslanie pracovných zmlúv uzavretých
medzi sťažovateľkou a odporcom.
Dňa 1. februára 2008 bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie J. E.
Dňa 26. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 320/02 dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.1 dohovoru.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru
ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu
vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť posudzovanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, treba
konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala svoj podiel aj sťažovateľka predovšetkým
tým, že asi jeden rok trvalo, kým predložila súdu všetky podklady, na základe ktorých
mohol okresný súd rozhodnúť o jej oslobodení od súdnych poplatkov; teda kvôli
odstraňovaniu týchto nedostatkov nemohol okresný súd plynulo postupovať v konaní.
V danom prípade však podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch podľa názoru
ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu. Na druhej strane
na uvedené správanie sťažovateľky ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný, a to konkrétne od
26. mája 2004 do 15. januára 2007. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas dvoch rokov a ôsmich mesiacov súd nevykonával vo veci
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako
navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené
obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať
za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že
v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním
účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk,
ktoré odôvodnila najmä pretrvávajúcou právnou neistotou a tým, že «tento neukončený
súdny spor vyvoláva vo mne duševnú nervozitu a spôsobuje mi traumu. (...) Na moju
psychiku pôsobí aj správanie (...) odporcu (...), ktorý sa „teší“ z nečinnosti súdu a vysmieva
sa mi, že „spor sa nikdy neskončí a ja svoje peniaze nikdy neuvidím“ a to aj pred priateľmi
a rodinou, čím sa cítim ponižovaná.»
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, ako aj vzhľadom na všetky okolnosti
zisteného porušenia jej práv a s prihliadnutím na to, že sťažovateľka sa aj sama pričinila
o prieťahy v napadnutom konaní, považuje za primerané v sume 30 000 Sk.
Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia 6. júna 2007, podanie sťažnosti 6. júna 2007 a
písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 17. marca 2008). Za dva úkony
vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk, preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky v tomto roku predstavujú sumu 5 580 Sk. Spolu s režijným
paušálom ku každému úkonu (2 x 178 Sk v roku 2006) tvorí náhrada trov za dva úkony
vykonané v roku 2007 sumu 5 936 Sk. Za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí 3 176 Sk
a s režijným paušálom 190 Sk predstavuje sumu 3 366 Sk. Celkové trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú spolu 9 302 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2008