znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 16/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť K. K., t. č. vo väzbe L., zastúpeného advokátkou JUDr. J. M., K., vo veci namietaného porušenia práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutím   Krajského   súdu   v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2006 doručená sťažnosť K. K., t. č. vo väzbe L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namietal porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   5   ods.   3   a 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a rozhodnutím   Krajského   súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)   a Najvyššieho súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   na   základe   trestného   oznámenia   T.   S.   je sťažovateľ od 26. februára 2004 trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu   vraždy v štádiu   prípravy   podľa   §   7   ods.   1   k   §   219   ods.   1   Trestného   zákona   účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že 6. januára 2004 sťažovateľ v osobnom motorovom vozidle na parkovisku vo V. ponúkol T. S. 50 000 Sk za fyzickú likvidáciu určených osôb. Napriek tomu, že svedok T. S. neovláda slovenský jazyk, bol do konania pribratý tlmočník až 29. januára 2004. Dňa 28. februára 2004 rozhodol Okresný súd Trnava o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005. Dňa 26. júla 2004 bola krajskému súdu podaná proti sťažovateľovi   obžaloba.   V priebehu   konania   pred   krajským   súdom   sťažovateľ   požiadal o prepustenie z väzby, pričom vo svojej žiadosti uviedol podľa svojho presvedčenia rad objektívnych   dôvodov   vyvracajúcich   pravdivosť   jednotlivých   skutočností,   ktoré   uvádza vo svojej   výpovedi   svedok   T.   S.   Dňa 31. januára 2006   bol podaný   návrh   na predĺženie lehoty trvania väzby, v ktorom krajský súd podľa tvrdenia sťažovateľa opomína, že tvrdenia svedka T. S. zakladajúce podozrenie proti sťažovateľovi ako dôvod väzby boli v priebehu konania   vyvrátené.   Dňa   1.   februára   2006   bol   návrh   na   predĺženie   väzby   doručený sťažovateľovi. Dňa 7. februára 2006 odoslal sťažovateľ najvyššiemu súdu svoje vyjadrenie k návrhu   na predĺženie   lehoty   trvania   jeho   väzby,   v ktorom   poukázal   na   to,   že   prestali existovať dôvody jeho väzby tým, že preukázal nepravdivosť skutočností, na ktorých bola väzba založená. Uvedené vyjadrenie bolo doručené najvyššiemu súdu 9. februára 2006, avšak   najvyšší   súd   už   8.   februára   2006   vydal   napadnuté   rozhodnutie,   ktorým   vyhovel návrhu na predĺženie väzby.

Krajský súd a najvyšší súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím o predĺžení väzby napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľa od istého momentu prestali existovať dôvody väzby alebo boli natoľko oslabené, že už nemohli odôvodniť ďalšiu väzbu, porušil právo   sťažovateľa   podľa   čl.   5   ods.   3   dohovoru   a   tým,   že   v rozpore   s princípom kontradiktórnosti   neprihliadol   na   argumenty   proti   predĺženiu   jeho   väzby   a   že   nebol vytvorený opis jeho trestného spisu čím vznikli prieťahy v konaní porušil aj jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol aby ústavný súd vydal tento nález:

1. Právo K. K. zaručené čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR pri predlžovaní väzby nad dva   roky   v trestnom   konaní   sp.   zn.   1   T   7/04   nedôvodnosťou   ďalšej   väzby   a prieťahmi konania vo väzobnej veci porušené bolo.

2. Právo K. K. zaručené čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   konaním   Krajského   súdu   v Trnave   –   nedodržaním   zásady   kontradiktórnosti rozhodovania pri predlžovaní väzby a nevyhotovením opisu tr. spisu sp. zn.: 1 T 7/04 v tejto väzobnej tr. veci porušené bolo.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Ntv 6/2006 zo dňa 08. februára 2006 v časti – predĺženie väzby K. K. do 30. júna 2006 sa zrušuje. Príslušný súd je povinný po obdržaní tohto nálezu bezodkladne rozhodnúť o prepustení K. K. z výkonu väzby. Pri tomto   rozhodovaní   je   príslušný súd   povinný spravovať   sa právnym názorom ústavného súdu.“

2. Pretože podanie v predloženej podobe nemalo predpísané náležitosti podľa § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   -   prostredníctvom   jeho splnomocnenej   právnej   zástupkyne   -   vyzval   sťažovateľa   listom   z 15. novembra   2006 k odstráneniu nedostatkov podania tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde a najmä, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy upravil zmätočný petit predmetnej sťažnosti, pretože - na jednej strane namieta porušenie označených práv krajským súdom, ale na druhej strane už žiada zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu, bez toho, aby v petite sťažnosti namietal porušenie označených práv aj najvyšším súdom;

- vo vzťahu k najvyššiemu súdu v texte sťažnosti namieta nedostatok urýchleného konania, čl. 5 ods.   4 dohovoru však priraďuje k postupu krajského súdu a tento článok dohovoru spája s „kontradiktórnosťou“;

-   ústavný   súd   pripomína,   že   pokiaľ   sťažovateľ   namieta   porušenie   princípu kontradiktórnosti aj najvyšším súdom, musí sa to premietnuť aj do petitu sťažnosti, ktorý musí byť v súlade s obsahom predmetnej ústavnej sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľa uvedenú výzvu prevzala 20. novembra 2006, na túto však do dnešného dňa vôbec nereagovala.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania (...).

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, obsahovala zmätočný sťažnostný návrh (petit), a sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu - prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   -   neodstránil   konkrétne   nedostatky   svojej sťažnosti, na ktoré bol výslovne upozornený v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, dokonca na výzvu ani nereagoval, sťažnosť bolo potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007