znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 16/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Milana Sršníka, R. T., zastúpeného advokátom JUDr. G. Š., Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 774/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 774/99   p o r u š i l   právo Milana Sršníka, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 774/99   p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Milanovi Sršníkovi   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Milanovi   Sršníkovi   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 5 700 Sk (slovom päťtisícsedemsto slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. G. Š., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. januára 2005 č. k. I. ÚS 16/05-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Milana   Sršníka,   R.   T.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 774/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. Zo sťažnosti vyplynulo, že „Dňa 28. 2. 1999 podal sťažovateľ návrh na vydanie platobného rozkazu – na vrátenie pôžičky podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka na čiastku 34 689,- Sk. Súd   vydal   platobný   rozkaz   dňa   15.   3.   1999,   proti   ktorému   podal odporca opravný prostriedok (...). Po opravnom prostriedku proti odporu bol prvostupňový súd úplne nečinný a doteraz nebolo vytýčené pojednávanie vo veci. Dňa 14. 4. 2003 preto sťažovateľ písomne urgoval súd aby bolo vytýčené pojednávanie, na čo súd nereagoval. Opakovane   bola   zaslaná   súdu   písomná   urgencia   dňa   15.   3.   2004   na   vytýčenie pojednávania, avšak k pojednávaniu nedošlo ani ku dňu spísania tejto sťažnosti. (...) Konajúci súd bol teda nečinný od 22. 7. 1999 doteraz, t. j. 5 – rokov a 4 mesiace a doteraz nebolo súdne konanie skončené. Medzičasom, dňa 23. 7. 2004 zomrel odporca a tak   sa   sťaží,   alebo   úplne   znemožní   úspešné   uplatnenie   a vymoženie   nároku,   ktorý   je predmetom návrhu. Sťažovateľ   dôvodne   zastáva   názor,   že   predmetným   postupom Okresného súdu v Žiline bolo porušené jeho právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.   (...) So zreteľom na nečinnosť   súdu   dospel   sťažovateľ   k záveru,   že   je   dôvodné   požadovať   primerané zadosťučinenie   v sume   30   000,-   Sk,   ktoré   takmer   dosahuje   žalovanú   istinu.   Finančné zadosťučinenie   je   iste   dôraznejšie   a účinnejšie   voči   súdu,   než   len   prikázanie prvostupňovému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. (...) Sťažovateľ žiada náhradu   trov   konania,   ktoré   súvisia   s podaním   tejto   sťažnosti   a to   náhradu   za   právne zastúpenie – odmenu advokátovi z hodnoty veci (z predmetu konania) v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. (...)

Keďže Okresný súd v Žiline neposkytol doteraz ochranu ohrozenému a porušenému právu sťažovateľa a to bez dôvodov, ktoré by mohli byť vzaté na zreteľ, spôsobil viac ako 5 - rokov trvajúce prieťahy v konaní a so zreteľom na sťaženie vymožiteľnosti práva, zdieľam názor, že je dôvodné, aby ústavný súd vydal takýto nález

1. Okresný   súd   v Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   774/99   porušil   právo Milana   Sršníka,   aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov a boli zaručené práva v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 774/99 prikazuje konať vo veci bez prieťahov.

3. Milanovi Sršníkovi (...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30 000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Milanovi Sršníkovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 073,- Sk, ktorú je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi JUDr. G. Š. – advokátovi, Ž. do 1 – mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. P. H., listom z 1. apríla 2005 sp. zn. Spr.   3506/05,   ku   ktorému   bolo pripojené   aj   stanovisko   sudcu   JUDr.   V.   K.,   a   právny zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   z 18.   apríla 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu podal chronologický   prehľad úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci a uviedol, že:

„(...) Súhlasíme s upustením od ústneho prejednania veci. Na   21.   4.   2005   je   stanovený   termín   pojednávania.   Vec   bude   určite   efektívne prejednaná.“

2. 2. Z vyjadrenia zákonného sudcu z 22. februára 2005 vyplýva: „Na základe Opatrenia č. 4 zo dňa 01. 10. 2004 k Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2004 veci v senáte 14 C boli pridelené sudcovi Okresného súdu v Žiline JUDr. V. K. Od 01. 10. 2004 do dnes nebol vytýčený termín pojednávania z dôvodu značného množstva nerozhodnutých vecí (cca 750).

Posledný úkon zo strany súdu bol vykonaný v roku 1999. V konaní boli spôsobené prieťahy, ktoré boli zapríčinené subjektívnymi okolnosťami, najmä zlým zdravotným stavom a nepriaznivými osobnými a rodinnými pomermi predchádzajúcej sudkyne.

V konaní bude sudca pokračovať tak, aby nevznikali ďalšie prieťahy a vec mohla byť čo najrýchlejšie rozhodnutá. Termín pojednávania bude vytýčený na mesiac apríl“.

2. 3. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„(...) Nemáme námietky k vyjadreniu účastníka konania – Okresného súdu v Žiline v predmetnej veci zo dňa 22. 2. 2005. (...) Súhlasíme s upustením od ústneho prejednania veci. (...)

Ako právny zástupca sťažovateľa uplatňujem si trovy právneho zastúpenia a súčasne ich upresňujem (...) Spolu: 5 700,- Sk.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 774/99:

Dňa   15.   marca   1999   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľa   proti žalovanému   E.   K.   (ďalej   len   „žalovaný“)   na „vydanie platobného   rozkazu na   vrátenie pôžičky podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka na 34 689 Sk“.

Dňa 15. marca 1999 vydal vo veci okresný súd platobný rozkaz. Dňa 30. júna 1999 žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor. Dňa 12. júla 1999 žalovaný zaplatil súdny poplatok za podaný odpor. Dňa 22. júla 1999 okresný súd zaslal sťažovateľovi odpor, aby sa k nemu vyjadril v lehote 30 dní.

Dňa 25. augusta 1999 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k odporu. Dňa 14.   apríla 2003 sťažovateľ   doručil súdu podanie označené ako „vyjadrenie k odporu – Urgencia na vytýčenie pojednávania – vrátenie pôžičky 34 689 Sk.“

Dňa 15. marca 2004 sťažovateľ doručil okresnému súdu ďalšiu urgenciu vytýčenia pojednávania.

Dňa 22. februára 2005 nariadil okresný súd pojednávanie na 21. apríl 2005. Dňa 21. apríla 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 774/99 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda okresného súdu a ani konajúci sudca vo svojom vyjadrení nenamietali zložitosť napadnutej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný v období od 25. augusta 1999 do 22. februára 2005. Okresný súd teda počas päť a pol roka vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca   v danej   veci počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K prieťahom   pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorej „v konaní boli spôsobené prieťahy, ktoré boli zapríčinené subjektívnymi   okolnosťami,   najmä   zlým   zdravotným stavom   a nepriaznivými osobnými a rodinnými pomermi predchádzajúcej sudkyne“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení   zákonného   sudcu. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení v napadnutom konaní. Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde v požadovanej výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 5 700 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 23. novembra 2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 18. apríla 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľovi suma 9 340 Sk a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný   paušál   150   Sk   (§   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 11 991 Sk.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a tieto trovy vyčíslil celkove v sume 5 700 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2005