znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 159/2012-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   augusta   2012 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ing. F. J. – S., J., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/252/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. F. J. – S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/252/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C/252/2008 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. J. – S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 450 € (slovom tisícštyristopäťdesiat eur), ktoré   j e Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. F. J. – S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,48 € (slovom   tristodvadsaťtri   eur   a štyridsaťosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. P., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 159/2012-13 z 18. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. J. – S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7 C/252/2008.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 od. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že „... 05. 11. 2004 podal... na Okresnom súde Piešťany   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   proti   odporcovi   –   S.   G...   o zaplatenie 11.910,74   EUR   s príslušenstvom,   ktorým   začalo   súdne   konanie,   v súčasnosti   vedené   na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C/252/2008... Vzhľadom na zrušenie Okresného súdu Piešťany v zmysle príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov SR bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Trnava, v konaní sp. zn. 35 C/15/2005... Vzhľadom na opätovné zriadenie Okresného súdu v Piešťanoch bola predmetná vec opätovne postúpená na Okresný súd do Piešťan a dodnes je evidovaná pod sp. zn. 7 C/252/2008... Dávame do pozornosti, že odo dňa podania žaloby vo veci samej nielenže nebolo v predmetnej veci meritórne rozhodnuté, ale odo dňa 16. 02. 2011 nebol v predmetnej veci realizovaný žiadny procesný úkon zo strany súdu vo veci samej, vrátane neuskutočnenia žiadneho ďalšieho pojednávania...   Poukazujeme   na   skutočnosť,   že   Sťažovateľ   už   v   minulosti   v   priebehu konania   čelil   viackrát   nečinnosti   Okresného   súdu   Piešťany,   ktoré   sa   snažil   riešiť urgenciami, najmä nie však len, zo dňa 26. 02. 2009 a 05. 11. 2009, a podaním sťažnosti predsedníčke Okresného súdu Piešťany zo dňa 04. 11. 2010. Už v Upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 08.12.2010 dospela predsedníčka súdu k záveru, že v Konaní dochádza   k prieťahom... Sťažovateľ   má   za   to,   že   poskytol   Okresnému   súdu   Piešťany dostatočný Čas, aby sa v Konaní vysporiadal príkazom zo strany predsedníčky súdu a s otázkou ďalšieho procesného napredovania Konania .

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo Ing. F. J. – S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/252/2008 porušené.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   bola   vec   č.   7   C/252/2008   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Ing. F. J. – S., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2. 000,- Eur..., ktoré je mu Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany je povinný nadradiť trovy právneho zastúpenia Ing. F. J. – S. vo výške 707,45 Eur... a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ zdôvodnil tým, že „...v dôsledku absencie rozhodnutia súdu v merite veci za obdobie viac než siedmich rokov utrpel značnú nemajetkovú ujmu v podobe sedem rokov pretrvávajúcej právnej neistoty a rovnako tak aj v podobe nedostatku peňažných prostriedkov (ktorých úhradu žiada od žalovaného v predmetnom Konaní) v rámci výkonu podnikateľskej činnosti v období hospodárskej krízy, ktorý znáša v dôsledku prieťahov v Konaní. Sťažovateľ preto považuje za spravodlivé požadovať od Okresného súdu Piešťany primerané zadosťučinenie, zo subjektívneho pohľadu Sťažovateľa vyčíslené v sume 2.000,- EUR.“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predsedníčka okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. Spr. 292/12 z 9. mája 2012) uviedla stručnú chronológiu procesných úkonov vo veci a tiež uviedla: „... S účinnosťou od 1. 1. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany. Vec bola pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch. V zmysle opatrenia 1SprR/9/2009 zo dňa 13. 07. 2009 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie dňa 22. 07. 2009 zákonnej sudkyni JUDr. N. K., ktorá nariadila termín pojednávania na deň 16. 2. 2011, kedy boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania, s tým, že súd sa oboznámi s podaním doručeným dňa 14. 2. 2011 a bude vyzvaný pán M., aby doložil doklady preukazujúce úhrady za práce vykonané na rodinnom dome odporkyne... Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná sudkyňa JUDr. N. K. bola Súdnou radou Slovenskej republiky   trvalo   preložená   na   výkon   funkcie   sudcu   na   Okresný   súd   Bratislava   5   s účinnosťou od 1. 11. 2011, predmetná vec bola pridelená dňa 9. 11. 2011 zákonnej sudkyni JUDr. J. J.“

5.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu   k vyjadreniu   okresného súdu na výzvu ústavného súdu č. k. I. ÚS 159/2012-27 z 27. mája 2012 zopakoval, že na podanej sťažnosti trvá, a ďalej sa k meritu veci nevyjadril.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 7 C/252/2008 ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 5. novembra 2004 žalobný návrh na okresnom súde proti S. G. na zaplatenie istiny 11 910,74 € (358 823 Sk) s prísl., ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 6 Ro 99/04. Následne vo veci boli vykonané tieto úkony:

- 31. januára 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 5 dní od doručenia výzvy;

- 28. februára 2005 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podaný návrh;

- 10. marca 2005 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. PN-6Ro/99/04-04;

- 15. apríla 2005 podala odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu;

-18. apríla 2005 okresný súd spis preradil do registra súdnej agendy „C“ a zaevidoval ho pod sp. zn. 35 C/13/2005;

- v dôsledku reorganizácie súdnej správy podľa zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (v   znení   zákonov   č.   428/2004   Z.   z. a č. 757/2004 Z. z.)   bola   s účinnosťou   od   1.   januára   2006   vec   odstúpená   miestne príslušnému Okresnému súdu Trnava;

- 25. apríla 2006 dal sudca kancelárii pokyn, aby odporcovi zaslala žalobný návrh na vyjadrenie v lehote 15 dní od doručenia a aby bol nariadený termín pojednávania na 8. jún 2006;

-   8.   júna   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Po   vypočutí   účastníkov   sporu   bolo pojednávanie odročené na 14. august 2006 pre účely vykonania dokazovania vypočutím navrhovaných svedkov;

- 14. augusta 2006 bolo odporkyni uznesením č. k. 35 C/13/2005-58 uložené zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor v lehote 15 dní od doručenia uznesenia;

- 14. augusta 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Po vypočutí účastníkov sporu bolo pojednávanie odročené na 5. október 2006 pre účely vykonania dokazovania vypočutím navrhovaných svedkov;

-   5.   októbra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Po   vypočutí   svedkov   bolo pojednávanie odročené na 16. november 2006 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania vypočutím navrhovaných svedkov;

- 10. novembra 2006 bolo odporkyňou doručené vyjadrenie a protinávrh vo veci;

-   16.   novembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Po   vypočutí   svedka   bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely umožnenia ukončiť spor súdnym zmierom a odstránenia vád protinávrhu;

-   18.   decembra   2006   bola   odporkyňa   vyzvaná   na   odstránenie   nedostatkov   jej podania z 10. novembra 2006;

- 1. júna 2007 bol vyzvaný právny zástupca sťažovateľa (zrejmý omyl v účastníkovi, pozn.), aby podanie z 12. januára 2007 upresnil – v petite žalobného protinávrhu;

- 15. júna 2007 sa vyjadril právny zástupca sťažovateľa, že žiadne podanie na súde 12. januára 2007 nepodával a sťažovateľ trvá na pôvodnom petite;

-   20.   septembra   2007   bol   vyzvaný   právny   zástupca   odporkyne,   aby   upresnil protinávrh;

- v dôsledku reorganizácie súdnej správy bola vec odstúpená miestne príslušnému okresnému súdu a zaevidovaná pod sp. zn 7 C/252/2008;

-   5.   februára   2009   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch.;

- 2. marca 2009 sťažovateľ upozornil okresný súd na prieťahy v konaní a žiadal, aby bolo nariadené pojednávanie vo veci;

- 22. júla 2009 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. N. K.;

-   9.   novembra   2009   sťažovateľ   opakovane   upozornil   okresný   súd   na   prieťahy v konaní a žiadal, aby bolo nariadené pojednávanie vo veci;

- 8. decembra 2010 dal sudca kancelárii pokyn, aby zopakovala výzvu právnemu zástupcovi odporkyne na odstránenie vád žalobného protinávrhu;

- 8. decembra 2010 predsedníčka okresného súdu upovedomila právneho zástupcu sťažovateľa na spôsob vybavenia sťažnosti z 9. novembra 2010, v ktorej uznala prieťahy v konaní;

-   14.   februára   2011   bol   okresnému   súdu   od   odporkyne   doručený   upravený   petit žalobného protinávrhu;

-   16.   februára   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Po   výsluchu   sťažovateľa a odporkyne   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   pre   účely   vykonania   ďalšieho dokazovania;

- 3. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie odporkyne, ktorým svoj protinávrh   z 12.   januára   2011   v celom   rozsahu   vzala   späť   a navrhla   vo   veci   ďalšie dokazovanie;

- 10. októbra 2011 sťažovateľ urgoval okresný súd, aby nariadil termín pojednávania vo veci;

-   8.   novembra   2011   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   zákonnej sudkyni JUDr. J. J.;

- 23. januára 2012 predsedníčka okresného súdu upovedomila právneho zástupcu sťažovateľa na spôsob vybavenia sťažnosti z 22. decembra 2011, v ktorej uznala prieťahy v konaní.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu.“   (m.   m.   IV.   ÚS   221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného   súdnictva.   Úkony   okresného   súdu   sú   poznačené   neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou a to napriek tomu, že predsedníčka okresného súdu uznala prieťahy v konaní v odpovedi na sťažnosť v liste sp. zn. Spr. 891/2010 z 8. októbra 2010 a taktiež v liste sp. zn. Spr. 765/11 z 23. januára 2012.

13.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   okolnosti,   na   základe ktorých by sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke súdneho konania. Sťažovateľ sa opakovane domáhal odstránenia prieťahov v konaní.

14.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť   k   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní,   ale   poukázal   na   celkovú   dĺžku konania. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu procesnoprávnymi predpismi (predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom). Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou a nesústredenosťou. Okresný súd za obdobie od 1. januára 2008 až do podania sťažnosti len raz uskutočnil súdne pojednávanie, ktoré odročil a vo veci meritórne nerozhodol. V čase od 1. januára 2008 až do 8. decembra 2010, a potom od 9. decembra 2010 do 15. februára 2011 a tiež od 17. februára 2001 bol okresný súd viac ako 4 roky úplne nečinný. Ústavný súd prihliadol tiež na to, že predmetná vec bola okresným súdom posudzovaná aj pred 1. januárom 2008 (pozri bod 7).

15.   Aj   vzhľadom   na   uvedené   (pozri   body   7, 11   až   14)   ústavný   súd   z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný súd   ojedinele   vykonával   procesné   úkony   spojené   s   prípravou   pojednávania,   uskutočnil pojednávanie   a doručoval   písomnosti,   v posudzovanej   veci   konal   nekoncentrovane a neefektívne a so značnými prieťahmi vo svojej činnosti.

16. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/252/2008 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 4 roky), keď v posudzovanej veci nebolo ani raz meritórne rozhodnuté na okresnom súde,   došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V konečnom dôsledku okresný súd uznal prieťahy v posudzovanom súdnom konaní.

17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

19. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 7 C/252/2008 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty, ktorá pretrváva naďalej.

20.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04).   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

21.   Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 7 C/252/2008, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež výšku požadovanej istiny (čo je v hre) a správanie sťažovateľa (bod 13) považoval ústavný súd priznanie sumy vo výške 1 450 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia jeho práva úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 26. marca 2012. Za úkon právneho zástupcu vykonaný 7. júna 2012 ústavný súd nepriznal náhradu trov, pretože nemá potrebnú ústavnoprávnu relevanciu. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „vyhláška“)   je 1/6   z výpočtového   základu.   Za   jeden   právny   úkon   vykonaný v roku 2012 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 € a režijný paušál 7,63 € (127,16 € + 7,63 € = 134,79 €), advokát je platcom dane z pridanej hodnoty 20 %, t. j. 26,95 €, teda spolu 161,74. Celková odmena za právne zastúpenie pred ústavným súdom za dva úkony právnej pomoci predstavuje sumu 323,48 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012