znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 159/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť JUDr.   Ing.   K.   M.,   súdneho   exekútora,   zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 105/2008 z 23. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M.. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2009 doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   základného   práva   domáhať   sa   náhrady   škody   spôsobenej   nesprávnym úradným   postupom   súdu   podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy,   základného   práva   nebyť   odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na ochranu vlastníctva podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 105/2008 z 23. októbra 2008 (ďalej len „rozsudok z 23. októbra 2008“).

Sťažovateľ podal Okresnému súdu Košice I žalobu, ktorou sa domáhal (v postavení žalobcu) náhrady škody v sume 2 030 000 Sk spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči   Slovenskej   republike   –   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   ako žalovanému, ktorá bola vedená pod sp. zn. 23 C 76/2006.

Nesprávny úradný postup videl sťažovateľ v tom, že Okresný súd Košice II vydal v exekučnom konaní realizovanom súdnym exekútorom JUDr. J. F. vedenom pod sp. zn. 34 Er   175/2003,   ktorého   účastníkmi   boli   oprávnený   D.   M.,   a.   s.,   a povinný   M.   K., nezákonné uznesenie zo 17. apríla 2003. Okresný súd Košice II v odôvodnení uznesenia zo 17.   apríla   2003   vyslovil,   že   sťažovateľ   ako   súdny   exekútor   konal   protizákonne   v ním realizovaných exekučných konaniach vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01 (účastníkmi týchto exekučných konaní boli oprávnená E. S. a povinný D. M. G., spol. s r. o.), pretože porušil § 107 ods. 1 Exekučného poriadku, keď v rámci nich vydal exekučné príkazy na prikázanie inej peňažnej pohľadávky predtým, ako bolo   v   týchto   exekučných   konaniach   právoplatne   rozhodnuté   o   námietkach   podaných povinným (D. M. G., spol. s r. o.) proti exekúcii. Z uvedeného následne Okresný súd Košice II   v odôvodnení   uznesenia   zo   17.   apríla   2003,   ktorým   rozhodoval   o námietkach   M.   K. a o jeho návrhu na zastavenie exekúcie sp. zn. Er 175/2003 v časti týkajúcej sa doručených exekučných príkazov, dospel k záveru, že M. K. nemalo povinnosť vyplatiť svoj záväzok subjektu označenému v týchto exekučných príkazoch sťažovateľa.

Na základe uznesenia   zo   17.   apríla 2003 povinný   M.   K.   následne   nerešpektoval exekučné príkazy sťažovateľa a nevyplatil pohľadávky, na vymoženie ktorých vykonával exekúcie pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01.

Okresný   súd   Košice   II   v oboch   exekučných   konaniach   vedených   pod   sp.   zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01 o námietkach povinného (D. M. G., spol. s r. o.) proti trovám exekúcie aj proti exekúcii (námietky boli podané v oboch konaniach 7. a 8. januára 2002) rozhodol uzneseniami z 23. júla 2003 o zamietnutí námietok povinného z dôvodu ich oneskoreného podania.

Podľa   sťažovateľa   v dôsledku   uvedeného   postupu   Okresného   súdu   Košice   II v exekučnom   konaní   sp.   zn.   34   Er   175/2003   mu   vznikla   škoda   v sume   2 030 000 Sk pozostávajúca z jeho trov exekúcie, k vyplateniu ktorých nemohlo dôjsť na základe ním vydaných   exekučných   príkazov   o prikázaní   iných   pohľadávok   v   exekučných   konaniach vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01.

Sťažovateľ   v rámci   svojej   argumentácie   v konaní   o náhrade   škody   spôsobenej nesprávnym   úradným   postupom   vedenom   Okresným   súdom   Košice   I   pod   sp.   zn. 23 C 76/2006 uviedol, že v časti, v ktorej bol doručený exekučný príkaz sťažovateľa na začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky, stratila spoločnosť D. M. G., spol. s r. o., ako oprávnená v exekúcii vedenej pod sp. zn. 34 Er 175/2003 právo na vyplatenie pohľadávky povinným   M.   K..   Taktiež   vo   svojom   odvolaní   namietal,   že   zákonná   sudkyňa   v konaní sp. zn. 34 Er 175/2003 nemohla posudzovať zákonnosť a správnosť postupu sťažovateľa v iných   exekučných   konaniach   vedených   pod   sp.   zn. Ex 1172/01   a sp.   zn.   Ex   1173/01, v ktorých   zákonným   sudcom   nebola,   a napokon   namietal   skutočnosť,   že   nesprávnym úradným   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   Er 175/2003 bolo zmarené vymoženie pohľadávky sťažovateľom ako súdnym exekútorom vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01 a zároveň aj vymoženie odmeny predstavujúcej sumu 2 030 000 Sk.

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 23 C 76/2006 z 11. februára 2008 žalobu sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice   II   v exekučnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   34 Er   175/2003   zamietol   v celom rozsahu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Podľa sťažovateľa záver Okresného súdu Košice I v rozsudku z 11. februára 2008, podľa   ktorého „posudzovanie   správnosti   postupu   sťažovateľa   ako   súdneho   exekútora v konaní,   v ktorom   nebol   účastníkom   konania,   nie   je   nesprávnym   úradným   postupom, pretože   sťažovateľ   nemohol   vydať   exekučné   príkazy   pred   tým,   než   súd   rozhodol o námietkach   povinného   v konaní,   v   ktorom   viedol   sťažovateľ   exekúcie“, je   v rozpore s vykonaným   dokazovaním   a je   nesprávnym   právnym   posúdením   veci.   Okresný   súd Košice I sa v uvedenom rozsudku tiež nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 175/2003 bolo preukázané doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky vydaného sťažovateľom M. K., a preto podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku tak oprávnená D. M. G., spol. s r. o., stratila právo na vyplatenie   časti   svojej   pohľadávky,   a napriek   tomu   návrh   M.   K.   ako   povinného   na zastavenie   exekúcie   v časti   týkajúcej   sa   pohľadávky   vymáhanej   uvedeným   exekučným príkazom zamietol. V tejto súvislosti už potom podľa sťažovateľa nie je natoľko významná skutočnosť,   že   ani   právne   posúdenie   oprávnenia   sťažovateľa   na   vydanie   exekučných príkazov   Okresným   súdom   Košice   I nebolo   správne,   keďže   z obsahu   spisu   nepochybne vyplýva, že „zákonom stanovená lehota na podanie námietok povinnému v exekúcii vedenej sťažovateľom uplynula márne a bola teda naplnená prezumpcia, pri splnení ktorej mohol sťažovateľ vydať exekučný príkaz“.

Taktiež   nemožno   podľa   sťažovateľa   akceptovať záver   Okresného   súdu   Košice   I, podľa ktorého v predmetnej veci „nejde o nesprávny úradný postup, pretože k nemu došlo pri rozhodovacej činnosti súdu“, pretože sťažovateľ nebol účastníkom konania vedeného Okresným   súdom   Košice   II   pod   sp.   zn.   34   Er   175/2003,   nemal   k dispozícii   opravné prostriedky, prostredníctvom ktorých by mohol dosiahnuť zrušenie uznesenia zo 17. apríla 2003, a preto „môže ísť len o nesprávny úradný postup“.

Sťažovateľ podal proti rozsudku z 11. februára 2008 odvolanie.

Krajský   súd   rozsudkom   z 23.   októbra   2008   potvrdil   rozsudok   Okresného   súdu Košice I z 11.   februára   2008   a náhradu   trov   odvolacieho   konania   účastníkom   nepriznal. Krajský súd sa s právnymi názormi Okresného súdu Košice I vo svojom rozhodnutí plne stotožnil,   keď   jednou   vetou   v rámci   svojho   odôvodnenia   poukázal   na   rozsudok z 11. februára   2008,   avšak   sa „nijakým   spôsobom   vo   svojom   rozsudku   nevysporiadal s ustanovením § 108 ods. 1 Exekučného poriadku“.

Podľa sťažovateľa krajský súd neodstránil pochybenia Okresného súdu Košice I, a preto „zaťažil rovnakou vadou svoje rozhodnutie aj on“. Navyše sa krajský súd vo svojom rozhodnutí   nijako   nevysporiadal   s argumentáciou   sťažovateľa   uvedenou   v jeho   odvolaní a neuviedol v ňom „ani len to, prečo tieto argumenty poukazujúce na konkrétne pochybenia súdu I. stupňa nepovažuje za dôvodné“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný   súd vydal   nález, v ktorom   vysloví,   že   základné práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli rozsudkom krajského súdu porušené, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, zakázal krajskému súdu porušovať označené práva sťažovateľa a priznal mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Okresný súd Košice II svojím uznesením sp. zn. 34 Er 175/2003 zo 17. apríla 2003 v exekučnom   konaní,   ktorého   účastníkmi   boli   spoločnosť   D.   M.   G.,   spol.   s r.   o.,   ako oprávnená a M. K. ako povinný, rozhodol o námietkach M. K. proti exekúcii, jeho trovám a o jeho návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie tak, že ich zamietol.

Pri   rozhodovaní   o   námietkach   M.   K.   Okresný   súd   Košice   II   posudzoval   vplyv exekučných príkazov vydaných v iných exekučných konaniach vedených sťažovateľom ako súdnym exekútorom na rozsah povinnosti M. K. plniť pohľadávku vymáhanú od neho v tomto exekučnom konaní.

Išlo   o   exekučné   príkazy,   ktorými   sťažovateľ   oprávnenej   v exekučnom   konaní prikázal časti pohľadávky spoločnosti D. M. G., spol. s r. o., (povinného v exekučných konaniach), a to časti pohľadávky, ktoré mala spoločnosť D. M. G., spol. s r. o., ako veriteľ voči M. K. ako dlžníkovi. Teda sťažovateľ v inom exekučnom konaní rozhodol o prikázaní časti tej pohľadávky spoločnosti D. M. G., spol. s r. o., ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní, v ktorom Okresný súd Košice II rozhodoval o námietkach M. K.

Okresný súd Košice II dospel k záveru, že exekučné príkazy vydané sťažovateľom v ním vedených exekučných konaniach nemajú vplyv na rozsah povinností M. K. plniť pohľadávku spoločnosti D. M. G., spol. s r. o. Tento záver odôvodnil tým, že exekučné príkazy vydané sťažovateľom boli vydané v rozpore s § 107 ods. 1 Exekučného poriadku predtým, ako exekučný súd právoplatne rozhodol o námietkach proti exekúcii podaných v exekučnom konaní vedenom sťažovateľom.

Sťažovateľ v postupe a uznesení Okresného súdu Košice II sp. zn. 34 Er 175/2003 zo 17.   apríla   2003   videl   nesprávny   úradný   postup,   v   dôsledku   ktorého   mu   vznikla   škoda spočívajúca   v   nevyplatení   jeho   trov   exekúcie   v   ním   vedených   exekučných   konaniach plnením M. K. Z uvedených dôvodov sa domáhal žalobou podanou Okresnému súdu Košice I   náhrady   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom,   ktorá   smerovala   voči Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému. Rozsudkom Okresného súdu Košice I bola žaloba sťažovateľa zamietnutá a na základe odvolania sťažovateľa krajský súd svojím rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I.

Sťažovateľ namietal porušenie ním označených základných a iných práv rozsudkom krajského   súdu.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   jej   podstatou   je   nesúhlas   sťažovateľa s právnymi závermi všeobecného súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať   a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu   všeobecný   súd vyvodil.   Úloha ústavného súdu   sa obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou, prípadne   s   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Podľa sťažovateľa Okresný súd Košice I a následne aj krajský súd, ktorý sa stotožnil s jeho závermi, nesprávne rozhodli, keď podľa ich záverov nedošlo uznesením Okresného súdu   Košice   II   sp.   zn.   34   Er   175/2003   zo   17.   apríla   2003   ku   nesprávnemu   úradnému postupu   a   ani   ku   vzniku   škody   na   strane   sťažovateľa   v   príčinnej   súvislosti   s   týmto rozhodnutím. Navyše sťažovateľ namietal aj to, že krajský súd sa vo svojom rozsudku nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi proti rozsudku Okresného súdu Košice I.

Okresný súd Košice I v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorým sa plne stotožnil aj krajský súd, uviedol: „uznesenie 34Er 175/2003 bolo vo svojej výrokovej časti rozhodnutím o námietkach, ktoré sa týkali účastníkov konania. Súd preto nehodnotil postup vyjadrený konajúcou   sudkyňou   vo   vzťahu   ku   konaniam   vedeným   žalobcom   v   odôvodnení   ako nesprávny, pretože podľa § 107 ods. 1 zákona č. 233/95 Ex. poriadku, exekútor (žalobca) nemohol vydať exekučný príkaz prv, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa tieto zamietli. Žalobca vedel, že 17. 1. 2002 povinný D. M. vzniesol námietky proti jeho príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a tieto námietky predložil príslušnému Okresnému súdu Košice II. Vedel, že o týchto námietkach rozhodnuté nebolo, a keď 9. 1. 2002 vydal exekučný príkaz, ktorým zakázal povinnému oprávneného M. K. plniť a pripísať sumy požadované v exekúcii na jeho účet, toto jeho rozhodnutie je v rozpore s... § 107 ods. 1 EP. Na hodnotenom jeho postupe potom nič nemení ustanovenie § 106 ods. 1 Ex. poriadku,   podľa   ktorého   exekútor   poverený   vykonaním   exekúcie   prikáže   dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky nevyplatil túto pohľadávku povinnému.

Súd preto hodnotí, že nejde o neprávny úradný postup v konaní vedenom pod sp. zn. 34ER   175/2003,   kde   Okresný   súd   Košice   II   preskúmajúc   námietky   povinného,   v   tomto konaní, pri rozhodovaní o nich konštatoval, porušenie § 107 ods. 1 EP v inom exekučnom konaní. Okresný súd v čase rozhodovania dňa 17. 4. 2003 o veci zn. 34ER 175/2003, mohol toto konštatovať, lebo v konaniach vedených pod sp. zn. Er 5180/01 a Er 5181/01 OS KE II skutočne nebolo rozhodnuté. Stalo sa tak až dňa 23. 7. 2003…

Konajúca sudkyňa... vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému žalobcom správne hodnotila iné exekučné konania... Nesprávnym úradným postup v danom prípade nie je postup sudkyne, ktorý je hodnotením neprávoplatných rozhodnutí orgánu verejnej moci, ktorými boli rozhodnutia žalobcu o exekučnom príkaze zo dňa 9. 1. 2002.

Platí, že o námietkach v exekučných konaniach uvedených žalobcom Okresný súd Košice II rozhodol 23. 7. 2003. Teda hodnotenie sudcu v konaní 34 Er 175/2003, dňa 17. 4. 2003,   že   došlo   k   porušeniu   §   107   ods.   1   O.   s.   p. (zrejme   omyl,   správne   malo   byť Exekučného poriadku, pozn.) obstojí a svojim obsahom patrí do odôvodnenia rozhodnutia. Postoj   súdu   k   námietkam   iných   účastníkov   konania   preto,   že   sa   nachádzal   v   časti odôvodnenie nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Naviac uznesenia vydané v konaniach o námietkach sú rozhodovacou činnosťou súdu.

Súd nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorá nastala u žalobcu z dôvodu nevyplatených   trov   exekúcie   a   posudzovaným   konaním   Okresného   súdu   Košice   II, (uvedenom v odôvodnení) o ktorom žalobca tvrdil, že išlo o nesprávny úradný postup.“

Podľa sťažovateľa uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 34 Er 175/2003 zo 17. apríla 2003 charakterizuje nesprávny úradný postup predovšetkým preto, že Okresný súd Košice II neaplikoval ustanovenie § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. V tejto súvislosti podľa sťažovateľa „nie je natoľko významná skutočnosť...   či   sťažovateľ   bol   oprávnený   vydať   exekučné   príkazy,   teda   už   príkazy   na plnenie“.

Vo vzťahu ku oprávnenosti sťažovateľa vydať exekučné príkazy podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo potom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorými sa námietky zamietli, sťažovateľ uviedol: „zákonom stanovená lehota na podanie námietok povinnému v exekúcii vedenej sťažovateľom uplynula márne a bola teda naplnená prezumpcia, pri splnení ktorej mohol sťažovateľ vydať exekučný príkaz.“

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Ani záver súdu I. stupňa o tom, že nejde o nesprávny úradný postup, pretože k nemu došlo pri rozhodovacej činnosti súdu nemožno akceptovať. Vo vzťahu k sťažovateľovi, ktorý nebol účastníkom konania 34 Er 175/2003 môže ísť len o nesprávny úradný   postup.   Sťažovateľ totiž...   nemal k dispozícii...   opravné prostriedky, prostredníctvom ktorých by mohol dosiahnuť zrušenie takéhoto rozhodnutia.“

Ústavný súd po preskúmaní rozsudku Okresného súdu Košice I, ako aj krajského súdu   konštatuje,   že   v nich   nemožno   ustáliť   prvky   arbitrárnosti,   ktoré   by   nasvedčovali nesprávnosti skutkových a právnych záverov namietaných sťažovateľom, alebo ktoré by spočívali v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, nesprávnych právnych záveroch, či nedostatočnom odôvodnení záverov krajského súdu.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   odôvodnenie   rozsudku   krajského   súdu   sa síce obmedzuje na citovanie dôvodov rozhodnutia Okresného súdu Košice I a konštatáciu, že s týmito dôvodmi sa krajský súd plne stotožňuje, avšak v uvedenom nemožno vidieť taký nedostatok odôvodnenia záverov krajského súdu, ktoré by nasvedčovali arbitrárnosti jeho rozsudku.

Ďalej ústavný súd uvádza, že dôsledky doručenia exekučného príkazu ustanovené v § 108 ods. 1 Exekučného poriadku priamo nadväzujú na zachovanie zákonného postupu pre vydanie exekučného príkazu ustanoveného v § 107 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto nie je možné vidieť prvky arbitrárnosti v tom, že sa Okresný súd Košice I a krajský súd pri posúdení správnosti úradného postupu Okresného súdu Košice II nezaoberali dôsledkami doručenia   exekučných   príkazov   vydaných   sťažovateľom   (§   108   ods.   1   Exekučného poriadku) za stavu, keď tieto exekučné príkazy Okresný súd Košice II posúdil ako rozporné s § 107 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z obsahu príloh k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vydal sporné exekučné príkazy po uplynutí zákonnej   lehoty   na vznesenie námietok   proti   upovedomeniu   o   začatí   exekúcie a tieto námietky boli povinnou osobou v exekučnom konaní vznesené po uplynutí zákonnej lehoty. Napriek uvedenému skutočnosť, že došlo k podaniu námietok, založila povinnosť príslušného exekučného súdu o nich rozhodnúť (vrátane rozhodnutia o ich zamietnutí pre oneskorené   podanie)   a   oprávnenie   sťažovateľa   ako   súdneho   exekútora   vydať   v týchto exekučných konaniach exekučné príkazy v zmysle § 107 ods. 1 Exekučného poriadku až potom,   keď   mu   boli   doručené   rozhodnutia   súdu   o   námietkach,   ktorými   sa   námietky zamietli.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom   Okresného   súdu   Košice   I   a   krajského   súdu,   nemôže   viesť   k záveru   o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu rozsudok krajského súdu takýmto nie je.

V danej veci sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy. Podľa sťažovateľa k porušeniu tohto základného   práva   došlo   tým,   že   o   zákonnosti   jeho   postupu   ako   súdneho   exekútora   pri vydaní   exekučných   príkazov   rozhodoval   sudca   v   inom   exekučnom   konaní   (uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 34 Er 175/2003 zo 17. apríla 2003), ktorý nebol zákonným sudcom pre exekučné konania vedené sťažovateľom.

Sťažnosť sťažovateľa smerovala voči rozsudku krajského súdu v konaní o žalobe sťažovateľa,   ktorou   si   uplatňoval   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným postupom (uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 34 Er 175/2003 zo 17. apríla 2003). Z uvedeného vyplýva, že namietané porušenie označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy prináležalo ústavnému súdu skúmať len v príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu, a nie v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, ktorým podľa sťažovateľa došlo ku nesprávnemu úradnému postupu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal, či namietaný rozsudok krajského súdu je v príčinnej súvislosti so základným právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi   upraveným v čl. 48   ods. 1   ústavy,   a na   základe   uvedeného   dospel   k   záveru,   že v okolnostiach daného prípadu to tak nie je.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009