znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 159/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. R., N., zastúpenej advokátom Mgr. S. P., Advokátska kancelária, N., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 143/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2004 doručená a 10. augusta 2004 upresnená sťažnosť Mgr. M. R., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 143/03.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že sa návrhom podaným okresnému súdu 12. decembra 2002 domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1 779,26 EUR s prísl. proti odporcovi ZEPTER SLOVAKIA, spol. s r. o., a to na tom základe, že odstúpila od kúpnej zmluvy, na základe ktorej zaplatila žalovanú sumu ako kúpnu cenu odporcovi,   avšak odporca   jej zaplatený tovar   v dojednanej lehote nedodal.   V súčasnosti nemá ani tovar ani peniaze a vzhľadom na neskončené súdne konanie sa nachádza v stave právnej neistoty.

Ďalej sťažovateľka uviedla, že 20. decembra 2002 okresný súd vyzval jej právneho zástupcu   na doplnenie návrhu spočívajúce v oznámení výšky istiny vypočítanej kurzom SK : EUR ku dňu podania návrhu. Doplatok súdneho poplatku 29 Sk súdu uhradila 3. marca 2003. Platobný rozkaz zo 14. marca 2003 sp. zn. 33 Rob 2874/02 okresný súd doručil jej právnemu zástupcovi 23. apríla 2003. Na výzvu okresného súdu doručenú jej právnemu zástupcovi 8. septembra 2003 sa 30. septembra 2003 vyjadrila k odporu odporcu. Od tejto doby   uplynulo   8   mesiacov,   počas ktorých   okresný   súd   neurobil   žiadny   úkon   smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.

Zo znenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom,   sťažovateľka   vyvodila,   že   v označenom konaní dochádza k porušovaniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v jej veci rozhodol takto:„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Rob 2874/02 porušil právo Mgr. M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.   33 Rob 2874/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Mgr.   M.   R.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   74 278.-   Sk (slovom   sedemdesiatštyritisíc   dvestosedemdesiatosem   tisíc   slovenských   korún), ktoré   je Okresný súd Bratislava II povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Mgr.   M.   R.   priznáva   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   presne   vyčísleného v rozhodnutí Ústavného súdu na účet advokáta Mgr. S. P.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností je zrejmé, že sťažovateľka podala 12. decembra 2002 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1 779,26 EUR s príslušenstvom. Okresný súd po zaplatení celého súdneho poplatku 3. marca   2003   sťažovateľkou   navrhované rozhodnutie,   teda   platobný rozkaz,   14.   marca 2003 aj vydal. Proti tomuto platobnému rozkazu (sp. zn. 33 Rob 2874/02) bol 19. augusta 2003   podaný   odpor.   Okresný   súd   predmetný   odpor   doručil   právnemu   zástupcovi sťažovateľky na vyjadrenie 8. septembra 2003, ktorý tak učinil 30. septembra 2003. Podľa zistenia ústavného súdu vec mala byť následne zaevidovaná na okresnom súde pod sp. zn. 23 Cb 253/03, predsedníčka okresného súdu však súhlasila s prevedením veci „do reg. C“, preto bola vec 25. novembra 2003 zapísaná pod sp. zn. 11 C 143/03. Konajúca sudkyňa 7. júla 2004 nariadila vo veci pojednávanie na 2. september 2004, ktoré bolo odročené na 29. september 2004.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd v napadnutej veci v podstate plynulo konal do 25. novembra 2003, odkedy do 7. júla 2004 neboli vo veci vykonávané úkony, v súčasnosti však okresný súd opäť vykonáva úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky v danom konaní.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 102/02, II. ÚS 50/04, I. ÚS 58/04) ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností,   najmä   z   celkovej   doterajšej   dĺžky predmetného   konania   (počas   ktorej   okresný   súd   vydal   vo   veci   jedno   rozhodnutie), z charakteru posudzovanej veci, ako aj skutočnosti, že súčasný postup zákonnej sudkyne vo veci nasvedčujú tomu, že prípadné prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, aj keď v danej veci nesporne došlo k ojedinelej nečinnosti, by v konečnom dôsledku neviedlo k zisteniu takých nedostatkov   v postupe   okresného   súdu,   ktoré   by   odôvodňovali   vyslovenie   porušenia sťažovateľkou označeného základného práva.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť spočívajúcu   v tom,   že   celková   dĺžka   doterajšieho   konania   spolu   s charakterom   veci a terajším postupom súdu vylučuje, aby konanie sp. zn. 11 C 143/03 v súčasnom štádiu bolo možné   pokladať   za   konanie   so   zbytočnými   prieťahmi.   Inak   povedané,   celková   dĺžka napadnutého konania v spojení s počtom a charakterom úkonov, ktoré počas nej okresný súd   vykonal,   vylučujú   možnosť,   aby   v konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom znamenajúcim porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2004