SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 158/2024-22
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, Andreja Žarnova 11C, Trnava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-10Sd/71/2015 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-10Sd/71/2015 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Správnemu súdu v Bratislave p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. BA-10Sd/71/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ktoré j e jej Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 856,75 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. marca 2024 domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-10Sd/71/2015. Sťažovateľka zároveň navrhovala prikázať správnemu súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, a uplatnila si primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 10 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie sa začalo na základe opravného prostriedku sťažovateľky doručeného Sociálnej poisťovni 1. apríla 2015, ktorý bol následne s vyjadrením Sociálnej poisťovne predložený Krajskému súdu v Bratislave 2. júla 2015. Sťažovateľka namietala, že prvé pojednávanie nariadil súd až na 9. október 2018, pričom toto bolo odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenia jej právneho zástupcu. Druhé pojednávanie nariadil súd až na 28. február 2024, pričom toto bolo odročené na 22. máj 2024. O podaní sťažovateľky teda nebolo do momentu podania jej ústavnej sťažnosti žiadnym spôsobom rozhodnuté.
3. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky bola námietka, že napadnuté konanie trvá už viac ako 8 rokov. Sťažovateľka opakovane urgovala a žiadala správny súd, resp. jeho právneho predchodcu, aby postupoval bez zbytočných prieťahov (29. septembra 2016, 29. decembra 2016, 8. júna 2017 a 2. januára 2019). Sťažovateľka pritom poukázala aj na svoj vyšší vek, ako aj na to, že v napadnutom konaní ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne týkajúceho sa jej starobného dôchodku, ktorý je jej jediný zdroj príjmu. Sťažovateľka podotkla, že v napadnutom konaní nebolo potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie a ani žiadny z účastníkov nezadal dôvod na súdne prieťahy. Doterajšiu dĺžku konania možno teda pripisovať iba na vrub postupu, resp. nečinnosti správneho súdu.
4. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu sťažovateľka odkázala na judikatúru ústavného súdu, pričom výslednú sumu 10 000 eur odôvodnila okrem samotnej dĺžky konania a s tým súvisiacej právnej neistoty aj tým, aký má pre ňu rozhodnutie predmetnej veci význam. Sťažovateľka sa domnieva, že Sociálna poisťovňa jej v rozpore s právnymi predpismi vypočítala nižší dôchodok, než na aký by mala mať nárok, a keď sa s touto záležitosťou obrátila na súd, tento bol zväčša nečinný, pričom sťažovateľka má jednak pokročilý vek ( ⬛⬛⬛⬛ ) a jednak celé obdobie nečinnosti súdu musí vyžiť z tohto nižšieho dôchodku, ktorý spochybňuje.
II. Procesný postup ústavného súdu a chronológia úkonov súdu v napadnutom konaní
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 158/2024-13 z 19. marca 2024 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
6. Ústavný súd následne výzvou z 22. marca 2024 vyzval predsedníčku správneho súdu, aby sa vyjadrila k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti a zároveň ju požiadal o zaslanie príslušného spisového materiálu. Predsedníčka správneho súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 11. apríla 2024 poukázala na okolnosť, že od 1. júna 2023 prešiel výkon správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy. Poukázala pritom na personálne nedostatky týchto novovytvorených správnych súdov, ako aj na rozsah agendy a potrebu prednostného rozhodovania v niektorých prípadoch, čo vytvára objektívne komplikovanú situáciu. V ostatnom sa stotožnila s vyjadrením zákonnej sudkyne, ktoré pripojila k svojmu vyjadreniu. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení zhrnula stručnú chronológiu úkonov súdu, pričom uviedla, že správny súd, ako aj predtým krajský súd vo veci konali a prieťahy spôsobila samotná sťažovateľka, ktorá podľa nej zmarila obe pojednávania, ktoré boli nariadené. Prvé bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky a na druhom, ktoré sa uskutočnilo, sťažovateľka vzniesla nové námietky proti napadnutému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne týkajúce sa výpočtu jednotlivých zvyšovaní jej dôchodku, na ktoré protistrana nevedela bezprostredne zareagovať, preto muselo byť odročené bez rozhodnutia. K samotnému predmetu konania zákonná sudkyňa uviedla, že vec v tomto prípade nie je možné považovať za jednoduchú, pretože ide o vec s cudzím prvkom, pri ktorej dôchodkový nárok vyplýva z viacerých systémov dôchodkového poistenia. K zlým majetkovým pomerom sťažovateľky uviedla, že ak bola zastavená výplata jej dôchodku z Ukrajiny, mala to sťažovateľka riešiť s príslušnými ukrajinskými orgánmi, pričom predmet konania pred správnym súdom s touto okolnosťou nesúvisí. Napokon zákonná sudkyňa uviedla, že pred tým, ako sa stala sudkyňou správneho súdu, nepôsobila na správnom kolégiu krajského súdu, preto sa nevie vyjadriť k prípadným prieťahom, ktoré mohli vzniknúť na krajskom súde.
7. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s podaniami účastníkov dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno v tomto prípade očakávať ďalšie objasnenie veci.
8. Ústavný súd nahliadnutím do predloženého spisového materiálu správneho súdu (BA-10Sd/71/2015) zistil, že správny súd a jeho predchodca (krajský súd) vykonali v predmetnej veci tieto úkony:
- 2. júna 2015 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie Sociálnej poisťovne k opravnému prostriedku sťažovateľky doručenému Sociálnej poisťovni 1. apríla 2015.
- 15. júla 2015 súd sťažovateľke doručil výzvu na vyjadrenie, či trvá na svojom návrhu z 1. apríla 2015 alebo ho berie v celom rozsahu späť.
- 9. júla 2015 bol súdu doručený list Sociálnej poisťovne zo 6. júla 2015, ktorým vykonávala doplnenie dokazovania v súlade s námietkou sťažovateľky uvedenou v jej opravnom prostriedku.
- 27. júla 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky, že trvá na svojom návrhu z 1. apríla 2015.
- 8. marca 2016 Sociálna poisťovňa doručila súdu preloženú komunikáciu s Dôchodkovým fondom Ukrajiny, čo sa týka dôvodov, pre ktoré bolo zastavené vyplácanie dôchodku sťažovateľke z Ukrajiny.
- 6. apríla 2016 sťažovateľka doručila súdu urgenciu, aby konal.
- 26. apríla 2016 bolo sťažovateľke doručené vyjadrenie Sociálnej poisťovne z 8. marca 2016 s prílohami, z ktorých vyplýva, že Sociálna poisťovňa naďalej vykonáva vo veci šetrenie.
- 12. augusta 2016 Sociálna poisťovňa doručila súdu ďalšiu komunikáciu s Dôchodkovým fondom Ukrajiny.
- 29. septembra 2016 sťažovateľka urgovala súd, aby konal.
- 29. decembra 2016 sťažovateľka znova urgovala súd, aby konal.
- 27. januára 2017 bola sťažovateľke doručená výzva na zaujatie stanoviska k prípisu z Dôchodkového fondu Ukrajiny z 3. júna 2016.
- 8. júna 2017 sťažovateľka znova urgovala súd, aby pokračoval v konaní.
- 22. marca 2018 súd nariadil termín pojednávania na 9. október 2018.
- 13. augusta 2018 Sociálna poisťovňa doručila súdu doplňujúce vyjadrenie.
- 3. októbra 2018 právny zástupca sťažovateľky žiadal o odročenie nariadeného termínu pojednávania.
- 4. októbra 2018 sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie vo veci.
- 9. októbra 2018 súd odročil pojednávanie na neurčito.
- 25. októbra 2018 sťažovateľka vypovedala plnú moc svojmu advokátovi.
- 3. januára 2019 sťažovateľka vyzvala súd, aby pokračoval v konaní.
- 17. januára 2019 Sociálna poisťovňa doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľky zo 4. októbra 2018.
- 23. januára 2019 súd vrátil Sociálnej poisťovni dávkový spis sťažovateľky na účely posúdenia veci.
- 21. februára 2019 Sociálna poisťovňa doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že pozastavenie výplaty dôchodku sťažovateľky nemá vplyv na prepočet dôchodku vyplácaného sťažovateľke Sociálnou poisťovňou.
- 22. februára 2020 si súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne predloženie dávkového spisu sťažovateľky.
- 3. marca 2020 Sociálna poisťovňa zaslala súdu dávkový spis.
- 2. júna 2020 súd vrátil Sociálnej poisťovni dávkový spis.
- 13. júna 2022 bol spis pridelený sudcovi Mgr. Mariánovi Degmovi.
- 20. júna 2022 na základe dodatku k rozvrhu práce bol spis pridelený sudkyni JUDr. Valérii Žiakovej.
- 3. apríla 2023 bol spis znovu pridelený novej zákonnej sudkyni JUDr. Ivane Neviďanskej.
- 2. júna 2023 bol súdny spis pridelený novej zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Korčekovej.
- 4. augusta 2023 správny súd požiadal Sociálnu poisťovňu o zaslanie dávkového spisu sťažovateľky.
- 5. októbra 2023 Sociálna poisťovňa predložila súdu vyžiadaný dávkový spis.
- 13. novembra 2023 súd doručil sťažovateľke vyjadrenie Sociálnej poisťovne z 11. januára 2019 spolu s jej doplňujúcim vyjadrením zo 16. februára 2019.
- 5. januára 2024 súd nariadil termín pojednávania na 28. február 2024.
- 28. februára 2024 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. máj 2024 z dôvodu, aby sa Sociálna poisťovňa mohla vyjadriť k námietkam sťažovateľky vzneseným na pojednávaní.
- 4. marca 2024 súd znova vrátil Sociálnej poisťovni dávkový spis sťažovateľky.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom správneho súdu a jeho predchodcu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-10Sd/71/2015 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“. Obdobnú povinnosť možno vyvodiť aj z § 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne (§ 5 ods. 7 SSP).
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- správanie účastníka súdneho konania a
- postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Právna a faktická zložitosť veci:
13. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd do určitej miery dáva za pravdu zákonnej sudkyni, že okolnosť cudzieho prvku (Dôchodkový fond Ukrajiny) zvyšuje zložitosť veci. V každom prípade priebeh napadnutého konania, ako bol opísaný v predošlej stati (najmä celkom zjavné obdobia absolútnej nečinnosti súdu), nemožno pripísať iba na vrub potenciálnej faktickej alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci.
Správanie účastníka konania:
14. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd tu nesúhlasí s hodnotením zákonnej sudkyne, že prieťahy čiastočne spôsobila samotná sťažovateľka. To, že prvé nariadené pojednávanie (9. októbra 2018) bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky, je okolnosť, ktorej nemožno pripísať žiadny zlý úmysel zo strany sťažovateľky, navyše ak sa to v priebehu konania neopakovalo. A neopakovalo sa to preto, lebo súd jednoducho pre svoju nečinnosť pojednávania nenariaďoval. Ďalšie bolo totiž nariadené až na 28. február 2024. Správanie sťažovateľky teda v tomto kontexte celkom zjavne nemalo vplyv na celkovú dĺžku konania.
Postup správneho súdu a jeho právneho predchodcu v napadnutom konaní:
15. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného správneho súdu v napadnutom konaní. Právnemu predchodcovi správneho súdu možno vytknúť viaceré obdobia zbytočnej a neodôvodnenej nečinnosti, keď nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty strán napadnutého súdneho konania. Napríklad obdobia medzi 27. júlom 2015 a 26. aprílom 2016 (7 mesiacov), medzi 8. februárom 2017 a 22. marcom 2018 (13 mesiacov), medzi 21. februárom 2019 a 22. februárom 2020 (12 mesiacov) a napokon aj obdobie medzi 2. júnom 2020 a 4. augustom 2023 (38 mesiacov). Je síce pravda, že odkedy bola vec pridelená súčasnej zákonnej sudkyni, postupoval správny súd promptne, ale opakované a dlhé obdobia nečinnosti na krajskom súde sa nedajú prehliadnuť. Ústavný súd podotýka, že v rámci posúdenia ústavnej sťažnosti posudzuje celé obdobie napadnutého konania komplexne.
16. V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti zo strany správneho súdu, resp. jeho právneho predchodcu v trvaní takmer šiestich rokov, pričom celková dĺžka konania už atakuje 9 rokov. Keďže väčšinu dĺžky napadnutého súdneho konania bol konajúci súd nečinný, v tomto kontexte musel ústavný súd jednoznačne konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.
17. Na základe uvedených skutočností teda ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-10Sd/71/2015 porušené (bod 1 výroku tohto nálezu).
18. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd prikázal správnemu súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
21. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Zároveň sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z dôvodu porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.
22. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ústavný súd ale považoval túto sumu za neprimeranú, preto jej priznal finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky tohto zadosťučinenia zohľadnil svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 63/2020, IV. ÚS 109/2020, IV. ÚS 287/2020, IV. ÚS 313/2020), prihliadol pritom aj na okolnosť, že predmetom preskúmavania správneho súdu nebola okolnosť nahradenia vyplácania dôchodku, ktorý jej pozastavil Dôchodkový fond Ukrajiny, Sociálnou poisťovňou, ale iba prepočítanie pomernej časti dôchodku, ktorú jej doplácala Sociálna poisťovňa k dôchodku z Ukrajiny. Napadnuté konanie teda nemalo vplyv na to, že sťažovateľke bolo pozastavené vyplácanie dôchodku z Ukrajiny, hoci to sťažovateľka uviedla ako jeden z dôvodov, ktorým podložila výšku uplatneného finančného zadosťučinenia. Hoci to ale nemalo vplyv, skoré ukončenie napadnutého konania by nepochybne umožnilo sťažovateľke, aby sa sústredila na riešenie problému s ukrajinskými orgánmi sociálneho zabezpečenia. Ústavný súd tu na vysvetlenie dodáva, že sťažovateľke bolo pozastavené vyplácanie starobného dôchodku z Ukrajiny, pretože ukrajinské orgány ešte v roku 2013 zistili, že dôchodok bol sťažovateľke vyplácaný duplicitne. Okrem zasielania na Slovensko bol vyplácaný aj v meste Mukačevo. Dôchodkovému fondu Ukrajiny vznikol nedoplatok, a preto pozastavil vyplácanie dôchodku sťažovateľke do času uhradenia tohto nedoplatku. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadol aj na satisfakčný charakter priznaných trov právneho zastúpenia. V prevyšujúcej časti teda ústavnej sťažnosti týkajúcej sa finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
V.
Trovy konania
23. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 856,75 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).
24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2024 v sume 343,25 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2024 v sume 13,73 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Súčasťou výslednej sumy je aj daň z pridanej hodnoty, keďže sťažovateľka preukázala, že jej právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je správny súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2024
Miloš Maďar
predseda senátu