znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 158/2012-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   apríla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. B., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P/180/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. B.   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012 doručená sťažnosť P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P/180/2009.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 12. 10. 2009 podal..., ako otec maloletých detí L. B... a A. B... ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu v Martine 16 P/223/2007 zo dňa 13. 10. 2008 na Okresný súd... návrh na zmenu výšky výživného...

Po   vykonanom   dokazovaní   vydal   dňa   27.   1.   2010   Okresný   súd...   rozsudok   č.   k. 20 P/180/2009, ktorým zaviazal matku platiť zvýšené výživné na maloletého L. vo výške 100 EUR a na maloletého A. 80 EUR mesačne. Nedoplatok na výživnom povolil matke splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach...

Voči rozsudku okresného súdu podala matka maloletých odvolanie dňa 4. 3. 2010. Dňa 19. 5. 2010 vydal Krajský súd v Žiline uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu v Martine a vec mu vrátil na nové konanie...

Uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo doručené Okresnému súdu v Martine 28. 6. 2010. Uvedené rozhodnutie okresný súd doručil právnemu zástupcovi otca maloletých detí dňa 15. 10. 2010 spolu s termínom pojednávania ktorý bol vytýčený na deň 10. 11. 2010. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 25. 3. 2011 a 23. 11. 2011... Okresný súd nevyužil možnosti, aby získal od matky požadované doklady.

Vo   veci   bolo   nariadené   pojednávania   tiež   na   deň   5.   10.   2011,   ktoré   súd   zrušil z dôvodu PN sudkyne...

Na základe uvedených skutočností   je   sťažovateľ   presvedčený,   že týmto   nedbalým postupom   a   nečinnosťou   Okresného   súdu...   sú   porušované   jeho   základné   ľudské   práva a slobody priznané mi čl. 48 ods. 2 Ústavy... 6 ods. 1 Dohovoru...“

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia: „Vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. B... a maloletého A. B... o zvýšenie výživného... bolo porušené základné právo P. B., otca maloletých detí na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a právo   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... v konaní 20 P/ 180/2009.

Porušiteľovi sa prikazuje, aby vo veci konal. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd... povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. Š... v sume 323,50 EUR...a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   má   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11.   Sťažovateľ   v súvislosti   s prebiehajúcim   súdnym   konaním   doručil   31.   januára 2012 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2006/12 z 29. februára 2012 uznala, že v konaní vedenom pod sp. zn.   20   P/180/2009   došlo   k   porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Okrem   toho   predsedníčka   okresného   súdu   oznámila,   že   prijala   konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce v tom, že vydala opatrenie sp. zn. Spr. 212/12, „... ktorým uložila   zákonnej sudkyni   vykonávať   vo veci   sp.   zn.   20 P/180/2009   potrebné relevantné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej a to jedenkrát za mesiac...“.

12.   Vzhľadom   na   to,   že   od   podania   sťažnosti   na   prieťahy   v súdnom   konaní z 31. januára 2012 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom z 29. februára 2012, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. marca 2012) uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak by   predsedníčka   okresného   súdu   dostala primeranú (rozumnú) lehotu na realizáciu prijatých opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

13. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

14. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012