znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 158/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., B., zastúpenej advokátkou JUDr. G. Z., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 50/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2009 doručená   sťažnosť   M. Z.   (ďalej len   „sťažovateľka“),   v ktorej   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 50/02.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Sťažovateľka podala na Okresný súd v Senici návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (návrh odoslaný poštou dňa 17. 5. 2002), ktorým žiadala, aby súd   podielové   spoluvlastníctvo   sťažovateľky   a   ďalších   podielových   spoluvlastníkov k nehnuteľnosti zapísanej na LV č... kat. úz. M. - parc. č. 684/1 a parc. č. 684/2 zrušil a podielové   spoluvlastníctvo   sčasti   vyporiadal   podľa   pripojeného   jednoduchého   náčrtu na základe vypracovaného   geometrického plánu,   ktorý   bude   tvoriť   neoddeliteľnú   súčasť rozsudku.“

Ďalší priebeh súdneho konania na okresnom súde opísala sťažovateľka takto:„- návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, odoslaná poštou dňa 17. 5. 2002

- doručenie plnej moci listom zo dňa 11. 6. 2002

- žiadosť o vytýčenie pojednávania z 3. 10. 2002 (doručené na súd 7. 10. 2002) oznámenie hodnoty veci - listom zo dňa 25. 11. 2002

- výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku z 9. 1. 2003

- výzva súdu na doplnenie splnomocnenia v zmysle pokynov KS v Trnave zo dňa 13. 1. 2003

- súdny poplatok sťažovateľkou zaplatený dňa 17. 1. 2003

- list zo dňa 21. 1. 2003 - doplnenie plnomocenstva

- výzva súdu na oznámenie adresy odporcu v 8. rade zo dňa 23. 1. 2003

- oznámenie adresy listom zo dňa 24. 2. 2003

- list sťažovateľky zo dňa 10. 3. 2003 - žiadosť o vytýčenie pojednávania

- list zo súdu zo dňa 28. 3. 2003 - oznámenie, že termín nie je možné vytýčiť, lebo návrh na začatie konania nebol doručený odporcom v 6. a 7. rade

- list sťažovateľky zo dňa 5. 5. 2003, v ktorom žiada súd o vytýčenie pojednávania pojednávanie dňa 22. 9. 2003

-   podanie   sťažovateľky   zo   dňa   23.   1.   2004   -   späťvzatie   návrhu   voči   odporcom v 6. a 7. rade list sťažovateľky zo dňa 9. 2. 2004 - žiadosť o vytýčenie pojednávania list sťažovateľky zo dňa 7. 6. 2004 - žiadosť o vytýčenie pojednávania

- uznesenie súdu zo dňa 22. 9. 2004, č. k. 5 C 50/02-88 o zastavení konania voči odporcom v 6. a 7. rade pojednávanie dňa 15. 11. 2004

- uznesenie súdu o ustanovení opatrovníka zo dňa 16. 11. 2004, právopl. 2. 12. 2004 pojednávanie dňa 12. 1. 2005

- list sťažovateľky zo dňa 24. 1. 2005 - doloženie dokladov

-   prípis   súdu   zo dňa 21. 6. 2005   -   či   navrhujeme pripustenie ďalších   účastníkov na strane odporcov návrh sťažovateľky na pripustenie ďalších účastníkov do konania zo dňa 21. 6. 2005, doručené 15. 8. 2005

- list sťažovateľky zo dňa 2. 11. 2005 - žiadosť o vytýčenie pojednávania

- list sťažovateľky zo dňa 13. 12. 2005 - žiadosť o vytýčenie pojednávania

-   uznesenie   súdu   o   nepripustení   účastníkov   a   nepripustení   zmeny   petitu, č. k. 5 C 50/02-133 zo dňa 7. 3. 2006, doručené 8. 3. 2006

-   odvolanie   sťažovateľky   voči   uzneseniu   zo   dňa   21.   3.   2006   predloženie   spisu Krajskému súdu v Trnave 5. 4. 2006

- uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. k. 9 Co 129/2006-144 zo dňa 28. 4. 2006, doručené sťažovateľke 10. 7. 2006

- uznesenie Okresného súdu v Senici, č. k. 5 C 50/02-150 zo dňa 6. 7. 2006, doručené sťažovateľke 10. 7. 2006

- prípis sťažovateľky zo dňa 8. 8. 2006 - upresnenie a doplnenie návrhu v časti účastníkov na strane odporcov

- prípis sťažovateľky zo dňa 30. 8. 2006 - upresnenie a doplnenie návrhu v časti účastníkov na strane odporcov

- list sťažovateľky adresovaný súdu dňa 21. 12. 2006 - oznámenie

- list sťažovateľky adresovaný súdu dňa 1. 3. 2007 - upresnenie účastníka konania

- uznesenie súdu č. k. 5 C 50/02-164 zo dňa 20. 4. 2007, doručené sťažovateľke dňa 30. 4. 2007 - pripustenie účastníkov na strane odporcov

- výzva súdu zo dňa 21. 6. 2007, aby sťažovateľka označila ako má správne znieť meno J. S., doručená 1. 6. 2007

- list sťažovateľky adresovaný súdu dňa 19. 6. 2007 - upresnenie účastníka konania list sťažovateľky adresovaný súdu dňa 23. 7. 2007 - doloženie dokladov

- výzva súdu adresovaná sťažovateľke, doručená dňa 28. 1. 2008

-   prípis   sťažovateľky   adresovaný   súdu   -   návrh   na   pripustenie   zmeny   účastníkov konania

- výzva súdu zo dňa 12. 8. 2008 adresovaná sťažovateľke, aby zaslala aktuálne LV a zaslala   dôkazové   materiály,   z   ktorých   je   preukázateľné,   že   ňou   označené   osoby   sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností

- výzva súdu zo dňa 26. 9. 2008 adresovaná sťažovateľke, aby upresnila odporcov a iné, doručená 7. 10. 2008

- doplnenie a upresnenie návrhu sťažovateľkou zo dňa 21. 10. 2008

- uznesenie súdu č. k. 5 C 50/02-236 zo dňa 31. 10. 2008, doručený 9. 12. 2008, ktorým bol návrh navrhovateľky odmietnutý

-   odvolanie   sťažovateľky   (zo   dňa   17.   12.   2008)   voči   uzneseniu   Okresného   súdu v Senici, č. k. 5 C 50/02-236 zo dňa 31. 10. 2008...

Sťažovateľka sa domáhala pokračovania v konaní písomnými urgenciami zo dňa 3. 10. 2002, 10. 3. 2003, 5. 5. 2003, 9. 2. 2004, 7. 6. 2004, 2. 11. 2005, 13. 12. 2005. Okrem toho podala sťažnosti predsedovi Okresného súdu Senica na prieťahy v konaní (23. 7. 2004, 18. 11. 2004, 20. 1. 2006) a na postup súdu sa sťažovala aj verejnému ochrancovi práv, ktorý v odpovedi zo dňa 17. 7. 2006 na jej žiadosť zo dňa 27. 3. 2007 uviedol, že došlo k prieťahom v konaní od 17. 3. 2003 do 28. 4. 2004 a od 15. 8. 2005 do 7. 3. 2006.“

Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu sa porušuje čl. 48 ods. 2 ústavy,   a   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   veci   na   ďalšie   konanie   nálezom   takto rozhodol:

„Okresný súd Senica v konaní vo veci pod sp. zn. 5 C 50/02 porušil základné právo sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantované   Ústavou Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.320,- EUR pre   pretrvávajúci   stav   právnej   neistoty   a   za   útrapy   spôsobené   doterajšími   prieťahmi v konaní.

Porušovateľ   základného   práva   je   povinný   sťažovateľke   zaplatiť   náhradu   trov právneho zastúpenia vo výške 292,39 EUR (za 2 úkony - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie na súd, podľa § 11 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z. z. je 1 úkon je 115,90   EUR)   t.   j.   2   úkony   x   115,90   EUR   +   (2   x   paušál   6,95   EUR)   +   19   %   DPH (46,68 EUR) = 292,39 EUR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 50/02.

1. Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť   dňom,   keď   sa   sťažovateľka   dozvedela   o zbytočných   prieťahoch,   teda   o „inom zásahu“ voči okresnému súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania. Keďže v danej veci   rozhodol   okresný   súd rozhodnutím „... č.   k.   5 C 50/02-236 zo   dňa   31.   10.   2008, doručený   9. 12.   2008,   ktorým   bol   návrh   navrhovateľky   odmietnutý“,   sťažovateľka sa o napadnutých zbytočných prieťahoch mohla dozvedieť najneskôr dňom doručenia tohto rozhodnutia, t. j. 9. decembra 2008. Pretože predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 9. apríla 2009, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Okrem uvedeného podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľky   (kvalifikovane   zastúpenej   advokátkou), predovšetkým z navrhovaného petitu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) vyplynulo, že prieťahy   namieta   iba   voči   okresnému   súdu,   ktorý   vecne   rozhodol   31.   októbra   2008 (odmietol   návrh).   Napriek   tomu   sa   sťažovateľka   na   ústavný   súd   obrátila   so   svojou sťažnosťou až podaním doručeným 9. apríla 2009, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva už netrvalo a keď konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   a   pretože   sťažovateľka   sa   v predmetnej   veci domáhala   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom   konaní   namietané   porušenie   práva   už   netrvalo,   a   teda   bola   odstránená jej právna   neistota   v tomto   konaní,   v danom   prípade   pripadalo   do   úvahy   odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

3. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v tejto   veci v prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009