znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 158/06-13

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4.   mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť T., M., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Č., M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5 Co 335/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   T., o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. apríla 2006 doručené   podanie   z 10.   apríla   2006   označené   ako „Sťažnosť“ T.,   M.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Č., M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 Co 335/2005.

Sťažovateľ   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   a   dohovoru   postupom   a uznesením   krajského   súdu sp. zn. 5 Co 335/2005   z 2.   januára   2006   s tým,   aby   bolo   toto   uznesenie   zrušené   a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   vo   výške   1   Sk   a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia.   Zároveň   žiada   aj o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by sa odložila vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Co 335/2005 z 2. januára 2006.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   návrhom   z 3.   augusta   2005   žiadal   nariadiť predbežné   opatrenie,   ktorým   by   súd   nariadil   odporcovi   zdržať   sa   akejkoľvek   činnosti znemožňujúcej sťažovateľovi riadne užívať označené nehnuteľnosti a brať z nich úžitky, a to   najmenej do   právoplatného ukončenia   súdneho   konania   o určenie   užívacieho   práva k nehnuteľnostiam.   Uznesením   Okresného   súdu   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“) č. k. 12 C 166/05-20 z 26. augusta 2005 bolo návrhu sťažovateľa vyhovené tým, že okresný súd vydal predbežné opatrenie v znení požadovanom sťažovateľom. Na základe odvolania odporcu uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 335/2005 z 2. januára 2006, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 28. februára 2006, bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Sťažovateľ považuje uznesenie krajského súdu za nesprávne, lebo podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky na to, aby   bolo   predbežné   opatrenie   vydané   okresným   súdom   potvrdené.   Vzhľadom   na   to považuje sťažovateľ uznesenie krajského súdu za rozporné s označenými článkami ústavy a dohovoru.   Keďže   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   rozhodovanie o návrhoch na vydanie predbežného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu, a keďže voči uzneseniu krajského súdu dovolanie nie je prípustné, je daná právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o tejto veci.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 5 Co 335/2005-49 z 2. januára 2006 vyplýva, že krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 166/05-20 z 26. augusta 2005 tak, že návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Podľa názoru krajského súdu   sťažovateľ   neosvedčil   svoje   právo   užívať   sporné   nehnuteľnosti   v celosti,   pričom nebolo   preukázané,   ku   ktorým   konkrétnym   častiam   má   užívacie   právo.   Za   tohto   stavu nebolo možné uložiť odporcovi zdržať sa činnosti tak, ako to sťažovateľ požadoval.

Zo   žaloby   sťažovateľa   voči   odporcovi   doručenej   okresnému   súdu   21.   septembra 2005 vyplýva, že sťažovateľ podal voči odporcovi vo veci samej žalobu, v ktorej sa domáha určenia, že je oprávnený užívateľom a nájomcom označených nehnuteľností.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola   vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „   zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nie   je   daná   jeho   právomoc   na   prerokovanie a rozhodnutie tejto veci.

Ako   to   vyplýva   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Hoci rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v občianskoprávnom konaní môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu   nebolo   možné   poskytnúť   ochranu   prostredníctvom   účinného   právneho   prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi. Ústavný súd sa preto pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zaoberal   predovšetkým   určením   miesta   a postavenia rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v konaní pred všeobecným súdom, ako aj existenciou účinných právnych prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, na koho sa takéto   rozhodnutie   vzťahuje,   domnieva   (tvrdí),   že   došlo   k porušeniu   niektorého   z jeho základných   práv   alebo   slobôd.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   rozhodovanie a rozhodnutie   o návrhu   na   predbežné   opatrenie   v súdnom   konaní   možno   predovšetkým považovať   za   súčasť   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ústavy. Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl., § 102 Občianskeho súdneho poriadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Samotná existencia rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia však nemôže sama osebe odôvodniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby (mutatis mutandis I. ÚS 46/00, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, II. ÚS 8/01).

Treba ďalej uviesť, že o existencii alebo neexistencii užívacieho práva sťažovateľa k označeným sporným nehnuteľnostiam rozhodne všeobecný súd v konaní vo veci samej, a tým poskytne ochranu označeným základným právam sťažovateľa. Navyše možno dodať, že sťažovateľ môže o vydanie predbežného opatrenia požiadať aj opakovane.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   už   nebolo   potrebné   osobitne   sa   zaoberať návrhom na vydanie dočasného opatrenia odložením vykonateľnosti uznesenia krajského súdu. Na margo tejto časti sťažnosti ústavný súd navyše dodáva, že týmto uznesením bol návrh   na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. Takýto   výrok nie je vykonateľný, keďže neobsahuje žiadnu povinnosť na plnenie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2006