znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 158/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. L., bytom M., ktorou namietal porušenie čl. 12 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 38/02 z 23. augusta 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. L.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra 2002   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   L.,   bytom   M.   (ďalej   len   sťažovateľ),   ktorou   namietal porušenie čl. 12 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sž 38/02 z 23. augusta 2002. Sťažnosť je datovaná 27. novembra 2002 a na poštovú prepravu bola odovzdaná toho istého dňa.

Sťažovateľ   uvádza,   že   27.   marca   2002   požiadal   najvyšší   súd   o preskúmanie zákonnosti   uznesenia   vlády   Slovenskej   republiky   č.   262   zo   14.   marca   2002   a zmluvy o predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu firmám Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom z 18. marca 2002. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sž 38/02 z 23. augusta 2002,   ktoré   mu   bolo   doručené   poštou   26.   septembra   2002,   bolo   konanie   zastavené s poukazom   na to,   že ani napriek poučeniu   nepredložil   splnomocnenie   na zastupovanie v konaní pred najvyšším súdom zo strany niektorého advokáta alebo komerčného právnika v zmysle § 250a Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ je toho názoru, že uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho vyššie označených základných práv. Požaduje, aby ústavný súd uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   7   Sž   38/02 z 23. augusta 2002 nadobudlo právoplatnosť 26. septembra 2002.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Keďže uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sž 38/02 z 23. augusta 2002 nadobudlo právoplatnosť   26.   septembra   2002,   posledným   dňom   zákonnej   dvojmesačnej   lehoty   na podanie sťažnosti bol 26. november 2002 (utorok, ktorý bol pracovným dňom). Pokiaľ sťažovateľ sťažnosť datoval a na poštovú prepravu odovzdal až 27. novembra 2002, stalo sa tak jeden deň po uplynutí zákonnej lehoty.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2002