SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 157/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ;,
, a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom
, vo veci namietaného porušeniaich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 795/2014 z 30. októbra 2014a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ;, ⬛⬛⬛⬛ ;,
, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej spolu len „sťažovatelia“), ktorounamietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 795/2014 z 30. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok krajskéhosúdu“).
Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd porušilprincíp právnej istoty tým, že rozhodol v skutkovo a právne obdobnej veci odlišne ako „Ten istý odvolací senát krajského súdu Krajského súdu v Žiline... v obdobnej veci sp. zn. 9Co/77/2011...“.
Rozsudok krajského súdu k sťažnosti pripojený nebol.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1/ Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom č. 9Co/795/2014 zo dňa 30.10.2014 porušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2/ Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 9Co/795/2014 zo dňa 30.10.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3/ Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia v sume, ktorú určí Ústavný súd Slovenskej republiky na účet ich právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanieosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práva slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a zákone o ústavnom súde presnedefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych ajvecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákonao ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súdpritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručili rozsudok krajskéhosúdu, proti ktorému sťažnosť smeruje.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostípodaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostávav platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, akide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny zástupca sťažovateľov si musel byť náležitostí,ktoré musí spĺňať sťažnosť, aby mohla iniciovať konanie pred ústavným súdomnielen z dôvodov už uvedených, ale tiež preto, že už v inom konaní vedenompod sp. zn. III. ÚS 47/2012 musel ústavný súd sťažnosť, v ktorej vystupoval rovnaký právnyzástupca, odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015