znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 157/05-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. B., bytom T., prechodne bytom N., zastúpenej advokátkou   Mgr. Z.   D.,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 993/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 993/2001 p o r u š i l základné   právo   A.   B.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   993/2001 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   B. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2005 doručená   sťažnosť   A.   B.,   bytom   T.,   prechodne   bytom   N.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), pôvodne zastúpenej advokátkou JUDr. M. T., D., od 23. augusta 2005 na základe nového plnomocenstva   advokátkou   Mgr. Z.   D.,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného súdu Trenčín   (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10   C   993/2001.   Sťažovateľka   okrem vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa   označeného   článku   ústavy   žiadala,   aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   300   000   Sk   a uložil   okresnému   súdu povinnosť náhrady trov jej právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

3. Ústavný súd 23. augusta 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 157/05-8.

4. K sťažnosti   sa   vyjadril   poverený   predseda   okresného   súdu   podaním sp. zn. Spr 1389/05 z 26. septembra 2005, v ktorom podal chronologický popis doterajšieho konania a uviedol, že „... nepokladá predmetnú právnu vec za skutkovo, či právne zložitú... nezistil   žiadne   prekážky   postupu   konania   podľa   §   107   a nasl.   Občianskeho   súdneho poriadku... nezistil žiadne prieťahy v konaní, ktoré by spôsobila sťažovateľka alebo iný účastník konania...

Som toho názoru, že prieťahy v konaní, ktoré spôsobil Okresný súd Trenčín možno konštatovať za obdobie od 15. 11. 2001(deň podania návrhu) do 25. 9. 2003 (prvý úkon sudkyne v predmetnej veci) a za obdobie od 25. 9. 2003 do 26. 8. 2004 (vytýčenie termínu pojednávania). Prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené Okresným súdom Trenčín vo vyššie uvedených   obdobiach   možno   považovať   za   zbytočné  ...   Vzhľadom   na   výslovnú   žiadosť Ústavného súdu Slovenskej republiky v iných konaniach neuvádzam skutočnosti týkajúce sa zaťaženosti tunajšieho súdu a jeho jednotlivých sudcov, hoci podľa môjho názoru mali vplyv na prieťahy v konaní. Iné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prieťahy v predmetnom konaní som nezistil...“.

5. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne reagovala na stanovisko okresného   súdu   listom   z 24.   novembra   2005,   v ktorom   sa   uvádza: „(...)   Súhlasím s vyjadrením predsedu okresného súdu, ktorý priznal, že v danom konaní došlo zo strany súdu k prieťahom, ktoré možno považovať za zbytočné, a to za obdobie od 15. 11. 2001 (deň podania návrhu) do 25. 9. 2003 (prvý úkon sudkyne v predmetnej veci) a za obdobie od 25. 9.2003 do 26. 8. 2004 (vytýčenie termínu pojednávania).

Mám   zato,   že   v predmetnom   konaní   dochádza   k zbytočným   prieťahom   aj   po uvedených   obdobiach.   Poukazujem   predovšetkým   na   skutočnosť,   že   právna   zástupkyňa sťažovateľky dňa 7. 12. 2004 písomne požiadala o nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie hodnoty vecí patriacich do BSM, pričom sudkyňa vydala uznesenie o nariadení znaleckého   dokazovania   na   určenie   hodnoty   vecí   patriacich   do   BSM   účastníkov   dňa 9. 8. 2005 a ku dnešnému dňu je súd opäť nečinný. (...)“

II.

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu   okresného súdu sp.   zn. 10 C 993/2001 zistil   nasledovný priebeh a stav konania:A.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 15. novembra 2001 „Návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva“. Odporcom v spore je jej bývalý manžel Š. B. z T. (obaja právne zastúpení advokátmi). Súdny poplatok uhradila v deň podania návrhu.

Okresný súd 25. septembra 2003 vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.Sťažovateľka 16. januára 2004 (jej právna zástupkyňa 21. apríla 2004), 19. mája 2004 a 18. júna 2004 urgovala konanie vo veci.

Okresný súd 27. augusta 2004 predvolal účastníkov na pojednávanie, ktorého termín stanovil na 28. september 2004.

Na č. l. 24 je vyjadrenie odporcu z 28. septembra 2004 k návrhu.Pojednávanie konané 28. septembra 2004 (za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov) bolo na návrh účastníkov odročené na neurčito za účelom pokusu o mimosúdne vyriešenie   sporu.   Právnej   zástupkyni   sťažovateľky   bolo   uložené   do   31. decembra   2004 oznámiť súdu, či došlo k dohode.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 6. decembra 2004 oznámila, že k dohode nedošlo, žiadala nariadiť znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), a doplnila návrh o zoznam vecí patriacich do BSM.

Okresný súd 30. decembra 2004 (doručené právnemu zástupcovi 3. januára 2005) zaslal odporcovi doplnenie návrhu na vyjadrenie v lehote 30 dní a predloženie listinných dôkazov, o ktoré bol požiadaný na pojednávaní konanom 28. septembra 2004. Vyjadrenie odporcu   (spolu   s požadovanými listinami) bolo predložené okresnému   súdu   13.   januára 2005.Sťažovateľka   19.   januára   2005   (jej   advokátka   28.   februára   2005)   urgovala pokračovanie v konaní.

Okresný   súd   11.   marca   2005   stanovil   termín   pojednávania   na   28.   apríl   2005 (predvolania boli doručené právnym zástupcom účastníkov 15., resp. 18. marca 2005).Pojednávanie   konané   28.   apríla   2005   (za   prítomnosti   účastníkov   a ich   právnych zástupcov)   bolo   po   oboznámení doterajšieho   priebehu   konania   a prednesoch   účastníkov k predmetu sporu odročené na neurčito. Účastníkom bolo uložené predložiť v lehote 15 dní súdu doklady o zakúpení vecí, ktoré sa u nich nachádzajú, sťažovateľka doklad o vlastníctve nehnuteľností.   Súčasne   súd   rozhodol,   že   nariadi   znalecké   dokazovanie   na   ocenenie predmetu BSM.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 12. mája 2005 oznámila, že sťažovateľka všetky doklady o zakúpení hnuteľných vecí nemá; na zaradení chlieva, 2 pivníc a jamy na ovocie do BSM netrvá, navrhuje však zaradiť do BSM garáž.

Okresný súd 5. augusta 2005 vyzval právneho zástupcu odporcu, aby v lehote 15 dní predložil kópiu kúpnej zmluvy (tiež návrh na vklad a aktuálny list vlastníctva) na trojizbový byt s príslušenstvom a garáž uzatvorenej s Bytovým družstvom T.

Okresný súd uznesením č. k. 10 C 993/2001-62 z 9. augusta 2005 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru bytové zariadenie a za znalca ustanovil Ing. B. B. z T. (ďalej len   „znalec“).   Na   vypracovanie   posudku   mu   stanovil   lehotu   60   dní   (uznesenie   bolo doručené účastníkom od 23. augusta 2005, resp. 24. augusta 2005 a znalcovi 20. septembra 2005).Právna zástupkyňa sťažovateľky 22. augusta 2005 oznámila súdu, že 20. júla 2005 vypovedala sťažovateľke plnomocenstvo (bola vymenovaná do funkcie notára).

Odporca   2. septembra 2005 a sťažovateľka 13. septembra 2005 zložili zálohu na znalecké dokazovanie.

Znalec 21. septembra 2005 oznámil súdu, že môže vykonať len ohodnotenie časti tých vecí z BSM, ktoré „patria do jeho odboru“.

Súdny spis sp. zn. 10 C 993/01 bol predložený 30. septembra 2005 ústavnému súdu na nahliadnutie.

B.

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi č. k. Spr 2078/2004-4 zo 4. októbra 2004 na   sťažovateľkinu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 3.   septembra   2004   sa   k predmetu sťažnosti   nevyjadrila.   Uviedla   len, že „...   o Vašom návrhu...   sa   začalo   konať.   Termín pojednávania   bol   určený   na   28.   09.   2004.   Bol   odročený   na   podnet   Vašej   právnej zástupkyne... do 31. 12. 2004...“ (za účelom vyporiadania spoločne nadobudnutého majetku dohodou).

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   993/2001   došlo   k porušeniu   označeného základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

2. Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Iba   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna neistota   osoby   neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol o nej s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (napr. I. ÚS 41/02, III. ÚS 87/02 a ďalšie).

3. Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je občianskoprávne konanie, ktoré sa začalo 15. novembra 2001, nie je dosiaľ skončené ani na súde prvého stupňa a okresný súd v ňom nariadil prvé pojednávanie až na 28. september 2004.

4. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť veci, správanie   účastníka   a postup súdu   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 49/04).   Ústavný   súd   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v tomto prípade.

4.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka   konania nebola v posudzovanej   veci   (vzhľadom   na doteraz   vykonané úkony   súdu a z toho   vyplývajúci   nízky   stupeň   pripravenosti   relevantných   podkladov   na   možnosť rozhodnutia v merite veci) závislá od zložitosti (právnej alebo faktickej) právneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom a ani vyvolaná správaním sťažovateľky (pozri bližšie   chronologický   prehľad   úkonov   predmetného   súdneho   konania   –   bod   A II.   časti odôvodnenia).

4.2.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj   zo stanovísk   účastníkov   konania   a   z na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období

- od 15. novembra 2001 (návrh sťažovateľky na začatie konania) do 25. septembra 2003 (výzva odporcovi), t. j. vyše jedného roka a desiatich mesiacov,

- od   25.   septembra   2003   do   27.   augusta   2004   (stanovenie   termínu   pojednávania), t. j. vyše jedenástich mesiacov, teda spolu v trvaní vyše dvoch rokov a deviatich mesiacov okresný súd nevykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci (resp. bol nečinný).

Obranu   okresného   súdu   (pozri   vyššie   bod   4   I.   časti   odôvodnenia)   spočívajúcu v „zaťaženosti tunajšieho súdu a jeho jednotlivých sudcov“ ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy v konaní,   ústavný   súd   neakceptoval.   Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie   svojej   právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

4.3.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

5.1. Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300   000   Sk z dôvodu,   že „...   prekážky v konaní   vystavujú   sťažovateľku   trvalej   právnej neistote   spojenej   s neriešením   jej situácie.   Sťažovateľka bola na bývanie v družstevnom byte, ktorého hodnota členského podielu je okrem iných vecí predmetom vyporiadania BSM odkázaná.   Nakoľko   spolužitie   sťažovateľky   s odporcom   v tomto   byte   sa   po   rozvode manželstva   stalo   neznesiteľným,   sťažovateľka   bola   nútená   sa   z bytu   odsťahovať.   Bez finančných prostriedkov získaných z titulu vyporiadania BSM nie je sťažovateľka schopná zabezpečiť   si ľudský dôstojne bývanie,   preto   je nútená žiť   v prenájme.   Niekoľkokrát sa musela i sťahovať, pričom platenie nájomného vzhľadom na zložitú finančnú situáciu je pre sťažovateľku   problematické.   V tejto   situácii   spojenej   s právnou   neistotou,   v ktorej   sa sťažovateľka   nachádza   v dôsledku   postupu   Okresného   súdu   v Trenčíne,   keď   súd   za neprimeranú dobu nerozhodol a ani plynule nekonal v jej spore, ktorého predmetom sú veci potrebné pre jej dôstojný život, na základe čoho sťažovateľke porušením jej základného práva vznikla nemajetková ujma...“.

5.2. Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.3 tejto časti) považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

5.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia. Vo veci boli vykonané   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a príprava   zastupovania,   písomné podanie   (sťažnosť)   z 11.   júla   2005   a stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu z 24. novembra 2005. Odmena za jeden úkon právnych služieb je (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 953 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005