znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 156/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., N., zastúpenej JUDr. J. Š., konateľom a advokátom obchodnej spoločnosti Š., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej práva na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Prezídia Policajného zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite   ČVS:   PPZ-327/BOK-ZA-2010 o zadržaní, ako aj jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2011 doručená sťažnosť M. M., N., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. J. Š., konateľom a advokátom obchodnej spoločnosti Š., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej práva na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ďalej len „Prezídium Policajného zboru“) ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010 o zadržaní, ako aj jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke bolo vznesené obvinenie uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru   sp.   zn.   PPZ-327/BOK-ZA-2010 z 8. marca 2011 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 a 2 písm. a) a 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.

Sťažovateľka bola zadržaná podľa § 86 ods. 1 Trestného poriadku 6. apríla 2011 o 13.00   h,   keď   bola   súčasne   obmedzená   jej   osobná   sloboda.   Podľa   sťažovateľky predpoklady jej zákonného zadržania, a to existencia konkrétnych okolností odôvodňujúcich niektorý dôvod väzby a neodkladnosť veci, ktorá nedovoľuje rozhodnutie o väzbe zadovážiť vopred, „od   samého   začiatku   preukázateľne   chýbali“. Sťažovateľka   bola   zadržaná policajným orgánom „hneď po vstupe do budovy polície v Nitre, kde... sa dostavila dňa 6. 4. 2011 o 13,00 hod na výsluch aj so svojím obhajcom“, pričom k jej zadržaniu došlo ešte pred jej vypočutím. Z uvedeného podľa   názoru sťažovateľky vyplýva, že „vec nemala neodkladnú povahu, pričom policajný orgán mal v skutočnosti dostatok možností zadovážiť rozhodnutie   o   väzbe   vopred   a   oveľa   skôr,   než   došlo   k...   zadržaniu“. Týmto   postupom policajný orgán porušil právo sťažovateľky na osobnú slobodu.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že postup policajných orgánov bol aj v rozpore s   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   k   začatiu   jej   trestného   stíhania   došlo   uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre ČVS: KRP-231/OEK-NR-2010 z 8. novembra 2010, pričom následne opatrením prezidenta   Policajného   zboru   sp.   zn.   PPZ-BOK-Z-941/2010   z   20.   decembra   2010   bola určená príslušnosť k vyšetrovaniu tejto veci pre Prezídium Policajného zboru. Uvedeným postupom došlo podľa sťažovateľky neoprávnene a v rozpore s § 17 Trestného poriadku k nezákonnému odňatiu jej veci príslušnému vyšetrovateľovi.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví:

„1/ že rozhodnutím policajného orgánu zo dňa 6. 4. 2011 ČVS: PPZ-327/BOK-ZA- 2010 o mojom zadržaní podľa § 86 ods. 1 Tr. poriadku bolo porušené moje základné právo obvinenej na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

2/ postupom Prezídia Policajného zboru SR pri zmene príslušného vyšetrovateľa a prevzatí veci ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010 na ďalšie vyšetrovanie bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru   každý   má právo   na slobodu   a   osobnú   bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného zákonom:

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchania trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo   o   oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 86 ods. 1 Trestného poriadku ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt obvineného   zadržať   predbežne   sám.   Zadržaného   obvineného   policajt   bez   meškania oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez meškania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, ako aj ďalší spis na rozhodnutie o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.

Sťažovateľka   namieta,   že   policajné   orgány   porušili   jej   označené   práva   podľa dohovoru tým, že nezákonne obmedzili jej osobnú slobodu 6. apríla 2011, a súčasne došlo opatrením prezidenta Policajného zboru sp. zn. PPZ-BOK-Z-941/2010 z 20. decembra 2010 k   neoprávnenému   odňatiu   jej   veci   príslušnému   vyšetrovateľovi   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície,   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Nitre   a   určeniu príslušnosti úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučné príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných   práv   vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ   (m.   m.   IV.   ÚS   330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne vyslovuje právny názor, že vynechanie podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedkov nápravy uplatňovaných v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný súd upozorňuje aj na svoj ďalší ustálený právny názor, podľa ktorého je trestné   konanie   od   svojho   začiatku   až po   jeho koniec   procesom,   v   ktorom   sa   v   rámci vykonávania   úkonov   a   realizácie   garancií   pre   ochranu   práv   a   slobôd   môžu   zo   strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Na   základe   uvedeného ústavný súd   konštatuje,   že pokiaľ sťažovateľka namietala nezákonnosť postupu policajných orgánov pri jej zadržaní 6. apríla 2011, ktoré sa malo podľa jej tvrdení udiať bez splnenia zákonných predpokladov uvedených v § 86 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj nezákonnosť postupu policajných orgánov, pokiaľ bola jej vec neoprávnene   odňatá   príslušnému   vyšetrovateľovi   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a pridelená Prezídiu Policajného zboru, bola oprávnená požiadať orgány prokuratúry o preskúmanie postupu označených orgánov prostredníctvom podnetu a opakovaného podnetu, čo predstavuje podľa názoru ústavného súdu   účinný   prostriedok   ochrany   základných   práv   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS   330/04, IV. ÚS 212/08). Sťažnosť sťažovateľky bolo preto potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2011