znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 156/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12   C   42/06   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 381/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp. zn.   12   C   42/06   a   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 381/2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

«Porušovatelia základných práv porušujú právo garantované čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky - právo na súdnu ochranu; podľa čl. 6 - právo na spravodlivé súdne konanie   bez   zbytočných   prieťahov   garantované   medzinárodným   dohovorom,   ktorým   je Slovenská republika viazaná.   Ďalej   je   porušené   právo   podľa čl.   13   - právo na   účinný opravný prostriedok.

Sťažovateľ   žiada   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   o   ustanovenie   advokáta   na konanie z dôvodov: sťažovateľ je plne invalidný bez možnosti zárobku, je bez príjmov, má majetok, ktorý mu je na príťaž, je obeťou organizovaného obštrukčného vyčínania súdov a preto   je   úspešný   pred   Európskym   súdom   v   konaniach   č.   46844/99,   č.   57678/00 a č. 22050/05. Sťažovateľ žiada Ústavný súd, aby sa vzdal nepravdivého výpočtu majetku podľa sudkyne K. z konania 7C/63/02, za čo je táto sudkyňa zažalovaná !

Sťažovateľ   uplatňuje   námietku   zaujatosti   sudcov   Ústavného   súdu   JUDr. Gajdošíková, JUDr. Ľalik, JUDr. Meszáros, JUDr. Ľuby, ktorí si vypomáhajú klamstvami, napríklad   navýšia   majetok   sťažovateľa   o   fiktívny   majetok   a   potom   odmietnu   ustanoviť advokáta   na   základe   klamstva.   Keďže   sťažovateľ   nemá   peniaze   na   nájom   advokáta   - nedoručí   súdu   splnomocnenie,   čo   Ústavný   sudcovia   –   vymenovaní   -   zneužijú   na odmietnutie. Avšak všetky také odmietnutia sťažnosti sú na Európskom súde a sťažovateľ v nich bude úspešný ! I. O-dôvodnenie I.   A.   Sťažovateľ   podal   žalobu   „O   ochranu   osobnosti“   proti   policajným   dôstojníkom a vojenským prokurátorom, ktorí konali vo veci proti por. S. a toto konanie marili tak, že rozhodovali na základe nepravdivých tvrdení nepodložených dôkazmi, rozhodovali chybne a urážlivo voči sťažovateľovi ! Vytvorili neprekonateľný štáto-mafiánsky blok odbíjací aj najjasnejšiu argumentáciu a jednoznačnú trestnú činnosť por. S. kryli drzo a mafiánsky. Pritom   sa   žalovaní   nezdržali   ani   ďalších   trestných   činov,   ako   sú   machinácie s vyšetrovacím spisom (P.) nereagovanie na oprávnené sťažnosti.

Žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava I dňa 09. 05. 2006 pod sp. zn.: 12C/42/2006, zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. B. B. I. B. Súd vyzval sťažovateľa na doplnenie podania, Sťažovateľ odpovedal obratom. I. C. Okresný súd uznesením 12C/42/06-92 podanie odmietol dňa 11. 07. 2006, pritom sťažovateľ   je   presvedčený,   že   sudca   si   vôbec   neprečítal   podanie   a nevidel   dôkazy a rozhodol svojvoľne. Sťažovateľ sa včas odvolal dňa 22. 07. 2006.

Krajský   súd   však   potvrdil   chybné   rozhodnutie   prvostupňového   sudu   uznesením 3Co/38l/2006-109 zo dňa 30. 04. 2007 keď rozhodnutie doručil po zbytočných prieťahoch až dňa 25. 06. 2007. Vo veci rozhodovala JUDr. M. Š., ktorá snáď iné rozhodnutie nepozná ako   odmietnutie.   Z   odôvodnenia   jednoznačne   vyplýva,   že   návrh   nečítala   a   rozhodla svojvoľne bez preskúmania veci. Napokon to isté robí celé roky za slušný plat.

Sťažovateľ sa už vôbec nespolieha na slovenské súdnictvo a preto už podal sťažnosť aj Európskemu súdu č.41234/05.

Možno konštatovať, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   SR   a   podľa   čl.   6   a čl.   13   medzinárodného   dohovoru.   Slovenská   republika organizovane marí základné práva sťažovateľa pod taktovkou Ministerstva spravodlivosti SR.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa zo 16. júla 2007 obsahuje hrubo urážlivé výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované   nielen   voči   súdom všeobecne, ale aj voči sudkyni pôsobiacej na okresnom súde a voči sudcom ústavného súdu, ako aj orgánom Policajného zboru a prokuratúry.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú sudcov ústavného súdu z klamstiev, ktoré podľa neho zneužívajú na odmietnutie jeho podaní, čo naznačuje zaujatosť sudcov ústavného súdu proti nemu pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu sťažovateľa ako účastníka konania poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome   založená   na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonnú sudkyňu okresného súdu,   súdy,   ale   i samotný   ústavný   súd,   resp.   jeho   sudcov,   a to   v rozpore   s   princípom zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci   občianskoprávneho   konania v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   rešpektovaný   všetkými   účastníkmi konania   a z ktorého   vyplýva   i požiadavka,   aby   účastníci   konania   rešpektovali   ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho   súdu   (ako   aj   ďalších   štátnych   orgánov   v sťažnosti   uvádzaných),   je   teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno preto uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ viackrát rozhodnutím ústavného súdu (napr. sp. zn. III. ÚS 52/06 zo 14. februára 2006, I. ÚS 89/08 z 13. marca 2008) upozornený, avšak napriek tomu vo svojom ďalšom podaní podobné výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008