znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 156/06-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   augusta   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   JUDr.   V.   S.,   -   A.,   so   sídlom   B.,   zastúpeného advokátkou JUDr. A. A., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 335/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 335/98 p o r u š i l základné právo JUDr. V. S., - A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   30   C   335/98 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   V.   S.,   -   A. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 120 000   Sk   (slovom   stodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   JUDr.   V.   S.,   -   A. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 8 196 Sk (slovom osemtisícstodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   A.   A.,   do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 4. mája 2006 č. k. I. ÚS 156/06-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. V. S., - A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 335/98.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobným návrhom podaným okresnému súdu 23. decembra 1998 sa sťažovateľ ako žalobca domáhal od MUDr. G. K., B. (ďalej len „žalovaný“),   zaplatenia   464 897,90   Sk   s prísl.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   konanie okresného súdu vo veci je neprimerane zdĺhavé, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu. Vec do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebola právoplatne rozhodnutá.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:

„1. Základné   právo   JUDr,   V.   S.,   -   A.,   (...)   sídlo   B.,   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. 30 C 335/98 bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III vo veci 30 C 335/98 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi JUDr, V. S., – A., (...) B. primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   300.000,-   Sk   (...),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Bratislava III zaplatiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. A. A. vo výške 23.370,- Sk (3 úkony po 7.650,- Sk, 3 x režijný paušál po 140,- Sk)...a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. T. M. a vo veci konajúci zákonný sudca JUDr. Ľ. S. listom sp. zn. Spr. 3366/2006 z 12. júna 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 4. júla 2006.

2. 1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   liste   oznámil,   že „súhlasí   s tým,   aby ústavný   súd   pri   prerokovaní   veci   upustil   od   ústneho   pojednávania“ a   v prílohe   listu predložil vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý uviedol:

„Vec napadla na tunajší súd 23. 12. 1998. Uvedený návrh nemal náležitosti riadne návrhu, preto bol navrhovateľ na jeho doplnenie vyzvaný súdom dňa 10. 08. 1999, ktorý tento návrh doplnil podaním 28. 03. 2003 a predložil k nemu aj listinné dôkazy na ktoré sa odvolával.

Svojou povahou ide o nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo – stavebné práce na   rekonštrukcii   rodinného   domu   navrhovateľa   na   základe   Zmluvy   o dielo,   ktorá   však nebola uzavretá účastníkmi v písomnej forme a preto na charakter uvedeného diela, ďalej na   zmeny   podmienok   jeho   dodania   (zmena   statického   projektu   a pod.),   ako   aj   ústne uzavretej   dohody   o naviac   vykonaných   prácach,   ako   aj   skutočnosť,   že   navrhovateľ vykonával práce pre odporcu bez písomnej dohody sa nepriaznivo prejavovali od podania návrhu na súd aj v postupe konania, keď obsah uvedenej Zmluvy o dielo bolo potrebné zisťovať   obtiažne   okrem   nepriamych   listinných   dôkazov   aj   podrobným   výsluchom účastníkov, svedkov a to aj vzhľadom na rôznosť predkladaných odsúhlasených ocenení stavebných prác.

Uvedené   skutočnosti   vzhľadom   na   v tom   čase   platnú   úpravu   civilného   konania, najmä v zmysle zisťovania skutkového stavu a plnenie si dôkaznej povinnosti účastníkmi konania, a teda nemožnosť využiť v súčasnej úprave zakotvený princíp kontradiktórnosti konania a po ustanovení skutkového stavu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie – aspoň čo sa   týkalo   rozsahu   vykonaných   prác   (diela),   boli   okrem   iných   dôvodmi   zdĺhavejšieho postupu súdu, rovnako ako aj rozšírenie návrhu na začatie konania učinená navrhovateľom v podaní 28. 03. 2003 a následne splnenie si dôkaznej povinnosti predložením listinného dôkazu – Výkazu výmer vykonaných prác a stavebného denníka až na výzvu súdu dňa 12. 05. 2003.

Po   takto   zistenom   skutkovom   stave   súd   pojednávanie   dňa   09.   09.   2003   odročil na neurčito, z dôvodu potreby nariadenia znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva – oceňovanie stavebných prác (...).

Ďalej   poukazujem   na   skutočnosť,   že   od   začiatku   vykonávania   funkcie   sudcu na Okresnom súde Bratislava III v roku 1998 som mal pridelených v oddelení viac ako 500 nevybavených vecí (...).

V dobe od 01. 12. 2004 do 30. 06. 2005 som vykonával stáž na Krajskom súde v Bratislave, následne v mesiacoch júl až september sa tunajší súd sťahoval do nových priestorov,   a z dôvodu presunu   spisov a techniky nebolo možné v nich   vykonávať   úkony a počas mesiaca október 2005 som bol práceneschopný.

Od októbra 2005 som nemal predmetný spis k dispozícii, keď tento bol z dôvodu podanej sťažnosti pripojený k SPR č. 3964/05 a predložený mi bol na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti dňa 18. 05. 2006 (...).

Dňom 26. 05. 2006 bolo na základe zmeny rozvrhu práce tunajšieho súdu uvedený spis pridelený do oddelenia JUDr. V. M.

Uvedené pokladám za príčinu vzniknutých prieťahov v tomto konaní, pretože nie len v tejto veci ale i v iných, ešte starších nemohol z dôvodu preťaženosti objektívne konať bez zbytočných prieťahov, tak ako mi ukladá zákon. (...)“

2. 2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...)Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava III, možno ich považovať za pravdivé. Skutočnosť, že posledné pojednávanie bolo stanovené na 09. 09. 2003, ktoré sa aj uskutočnilo a zo strany konajúceho súdu bol potrebný v podstate posledný úkon – stanoviť znalca a následne vydať rozsudok, pričom prešli od tejto doby skoro tri roky – nasvedčuje tomu, že naďalej dochádza k prieťahom v konaní. (...)

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   zároveň   týmto   oznamujeme,   že   v uvedenej právnej veci na ústnom pojednávaní o prijatom návrhu netrváme a súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenej veci od ústneho pojednávania upustil.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 30 C 335/98:

- 23.   december   1998   –   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde   žalobu   proti   žalovanému o úhradu 464 897,90 Sk s prísl.,

- 22.   marec   1999   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podanú žalobu,

- 9. apríl 1999 – sťažovateľ uhradil súdny poplatok,

- 10. august 1999 – okresný súd vyzval sťažovateľa na úpravu a doplnenie žaloby,

- 26. august 1999 – sťažovateľ predložil okresnému súdu doplnenie žaloby,

- 17. október 2000 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. november 2000,

- 14. november 2000 – uskutočnilo sa pojednávanie, pričom žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní, preto bolo odročené na 7. december 2000,

- 7. december 2000 – okresný súd nariadil zmenu pojednávania na 30. január 2001,

- 30.   január   2001   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   právni zástupcovia účastníkov a následne bolo odročené na 22. marec 2001,

- 2. marec 2001 – žalovaný predložil okresnému súdu písomné vyjadrenie k žalobe,

- 13. marec 2001 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 12. apríl 2001,

- 14.   marec   2001   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   predloženie stanoviska k vyjadreniu žalovaného,

- 4. apríl 2001 – sťažovateľ predložil okresnému súdu stanovisko k vyjadreniu žalovaného,

- 12. apríl 2001 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom sa ospravedlnil žalovaný i právni zástupcovia účastníkov, a preto bolo odročené na 12. jún 2001,

- 24. apríl 2001 – sťažovateľ z dôvodu čerpania riadnej dovolenky požiadal okresný súd, aby nenariadil pojednávanie v termíne od 15. júna do 22. júna 2001,

- 11.   jún   2001   –   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   z 12.   júna   2001   z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu,

- 29. november 2001 – sťažovateľ predložil okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 25. február 2002 – okresný súd zaslal sťažovateľovi odpoveď na jeho sťažnosť,

- 26. február 2002 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. apríl 2002,

- 7. máj 2002 – sťažovateľ zrušil splnomocnenie na právne zastupovanie na okresnom súde doterajšiemu právnemu zástupcovi,

- 23.   január   2003   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   splnomocnenie   pre   nového právneho zástupcu,

- 12. február 2003 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 18. marec 2003,

- 18. marec 2003 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom právny zástupca sťažovateľa navrhol rozšíriť pôvodnú žalobu. Pojednávanie bolo odročené na 17. apríl 2003 za účelom rozhodnutia o uvedenom návrhu,

- 28. marec 2003 – sťažovateľ predložil okresnému súdu písomný návrh na rozšírenie petitu žaloby,

- 17.   apríl   2003   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na ktorom   okresný   súd   pripustil   návrh na zmenu petitu žaloby a bol vypočutý žalovaný. Pojednávanie bolo odročené na 3. jún 2003   za   účelom   predvolania   navrhovanej   svedkyne.   Okresný   súd   sťažovateľovi   uložil predložiť výkaz skutočne vykonaných prác a stavebný denník a žalovanému uložil predložiť ocenenie vykonaných stavebných prác,

- 12. máj 2003 – sťažovateľ predložil okresnému súdu požadované doklady,

- 3. jún 2003 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa, žalovaný predložil ocenenie stavebných prác a navrhol vypočuť svedkov k oceneniu stavebných prác. Pojednávanie bolo odročené na 9. september 2003 za účelom vypočutia svedkov,

- 17.   jún 2003   –   žalovaný predložil   okresnému   súdu   mená a adresy   ním   navrhovaných svedkov,

- 11.   august   2003   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za rozšírenú žalobu,

- 18.   august   2003   –   okresný   súd   predvolal   svedkov   na   pojednávanie   nariadené na 9. september 2003,

- 2. september 2003 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za rozšírenú žalobu,

- 9. september 2003 – pojednávanie, na ktorom   boli vypočutí svedkovia   bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania,

- 24.   september   2003   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   návrh   otázok   súvisiacich so znaleckým dokazovaním,

- 10.   október   2003   –   žalovaný   predložil   okresnému   súdu   návrh   otázok   súvisiacich so znaleckým dokazovaním,

- 18. október 2005 – sťažovateľ predložil okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 19. január 2005 – okresný súd zaslal sťažovateľovi odpoveď na jeho sťažnosť,

- 26. máj 2006   –   na základe   zmeny rozvrhu   práce   okresného   súdu,   vec bola pridelená do oddelenia JUDr. V. M.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 30 C 335/98 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o zaplatenie   464   897,90   Sk   z titulu „ceny   za   vykonané   dielo   –   stavebné   práce na rekonštrukcii   rodinného   domu   navrhovateľa   na   základe   Zmluvy   o dielo,   ktorá   však nebola   uzavretá   účastníkmi   v písomnej   forme“ môže   v danej   veci   predstavovať   určitý stupeň zložitosti súvisiaci, napr. s náročným zisťovaním skutkového stavu aj znaleckým dokazovaním. Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

Treba   ďalej   konštatovať,   že   konanie   vo   veci   (od   podania   žalobného   návrhu 23. decembra   1998 až   dosiaľ)   trvá   iba   na   okresnom   súde   už   takmer   8   rokov, a to   bez meritórneho rozhodnutia. Táto dĺžka napadnutého konania je celkom zjavne neprimeraná.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľa v napadnutej veci ústavný súd konštatuje, že   na   celkovej   dĺžke   konania   mal   svoj   podiel   aj   sťažovateľ,   ktorý   sa   obrátil   na   súd so žalobným návrhom, ktorý musel opakovane upravovať a doplňovať (26. augusta 1999, 28. marca 2003 a naposledy 12. mája 2003). Avšak v danom prípade podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové správanie sťažovateľa nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo k zbytočným prieťahom (napr. I. ÚS 31/01).

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje, že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný,   alebo nevykonával relevantnú činnosť smerujúcu k ukončeniu veci v období:

- od 26. augusta 1999 do 17. októbra 2000, t. j. viac ako 13 mesiacov,

- od 22. júla 2001 do 12. februára 2003, t. j. viac ako 32 mesiacov (i keď počas tejto doby 25. februára odpovedal na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní a 26. februára 2002 nariadil pojednávanie na 23. apríl 2002, ktoré však 26. marca 2002 zrušil),

- od 9. septembra 2003 do 26. mája 2005 (podanie sťažnosti ústavnému súdu), t. j. viac ako 27 mesiacov.

Okresný súd teda počas viac ako 6 rokov vo veci nevykonal žiadny alebo efektívny úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ v napadnutej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   K prieťahom   pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale v dôsledku postupu súdu. Obranu   zákonného   sudcu,   že „od   začiatku   vykonávania   funkcie   sudcu   (...)   som   mal pridelených v oddelení viac ako 500 nevybavených vecí“ a že „v dobe od 01. 12. 2004 do 30.   06.   2005   som   vykonával   stáž   na   Krajskom   súde   v Bratislave“,   nebolo   možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   za   tým   účelom   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods. 2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   alebo nemohol   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu okolností,   ktoré   by   vylučovali   zodpovednosť   súdu,   ktorý   je   vecne   a miestne   príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ale   aj   na   určitý   podiel   sťažovateľa   na   celkovej   dĺžke   konania,   považuje   za   primerané vo výške 120 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   ústavný   súd   vychádzal   z ustanovení   z §   1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb.   Základná sadzba   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2005   je   2 501   Sk   a hodnota režijného paušálu je 150 Sk. Základná sadzba za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk.

Sťažovateľovi patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia   a   podanie   ústavnému   súdu)   vykonané   v roku   2005   vo   výške   5 002 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 300 Sk, a jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 4. júla 2006) uskutočnený v roku 2006 vo výške 2 730 Sk a režijný paušál vo výške 164 Sk.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov v celkovej výške 8 196 Sk tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2006